Druhá Ficova: Vláda zatiaľ funguje v pôvodnej zostave.

Ficovi ministri: Na odchod sú hneď dvaja adepti

Chodbové reči pripravujú popravu najmä ministrovi hospodárstva, hovorí sa aj o šéfovi rezortu školstva Čaplovičovi.

Už čoskoro bude mať vláda za sebou prvý rok a zatiaľ neodišiel z funkcie žiadny minister. Parlamentnými chodbami však kolujú mená adeptov, ktorí to majú nahnuté, a je len otázka času, kedy budú musieť odísť. Najčastejšie sa spomína minister hospodárstva Tomáš Malatinský, skloňuje sa aj meno šéfa rezortu školstva Dušana Čaploviča. Viaceré dobre informované zdroje zvnútra strany Smer však predpokladajú, že kabinet v najbližších mesiacoch žiadne zmeny nečakajú.

„Načo by sme to robili, keď zatiaľ všetko funguje a preferencie sa držia vysoko?“ pýta sa jeden z nich. Súčasná kabinetná zostava však vydrží len za predpokladu, že sa neprevalí žiaden korupčný škandál, ktorý by otriasol verejnosťou. V decembri pred podobnou udalosťou varoval spolustraníkov premiér Robert Fico.

Ohrozený druh

Tomáš Malatinský prišiel do funkcie ministra hospodárstva ako nestraník a odborník, od ktorého sa očakávalo, že bude chápať problémy podnikateľskej obce. Zatiaľ však jediným jeho viditeľným krokom boli stimuly pre veľké firmy, ktoré dostali daňové prázdniny v sume závratných stodvadsať miliónov eur.

Reči o Malatinskom ako kandidátovi na odstrel povzbudil sám Robert Fico počas januárovej návštevy ministerstva hospodárstva. Na jednej strane totiž všetkých požiadal, „aby sme sa neprekvapovali, že na Slovensku stúpa nezamestnanosť," na druhej strane vyzval Malatinského, aby bojoval o každé pracovné miesto. "Druhá vec, o ktorú som požiadal pána ministra hospodárstva, je úzka komunikácia s podnikateľským prostedím, pretože to bol aj zámer pri nominácii pána Malatinského na ministra hospodárstva," poznamenal Fico.

Túto vetu viacerí pochopili ako výčitku, že "zámer" sa zatiaľ nenapĺňa - a úlohu bojovať o každé pracovné miesto ako zámienku, pre ktorú môže Malatinský kedykoľvek prísť o kreslo. Pretože so znižovaním nezamestnanosti ekonómovia v najbližšom čase skutočne nepočítajú, práve naopak, dramaticky sa zvyšuje, a na rozdiel od mnohých káuz, ktoré sú voličom Smeru ukradnuté, je nezamestnanosť smrteľnou hrozbou socialistickej vlády.

Tomáš Malatinský (celkom vpravo): Podľa kuloárnych informácií je v súčasnosti najohrozenejším ministrom. Foto: TASR

Podľa parlamentných rečí by mal Malatinského vystriedať na jeho mieste minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý už rezort hospodárstva viedol za prvej Ficovej vlády. Jahnátka by zasa vymenil Stanislav Becík, niekdajší minister pôdohospodárstva za HZDS, ktorý sa preslávil cestou na voze ťahanom koňmi po Slovensku. Podobné rošády by však museli rešpektovať rozdelenie vplyvov silných podnikateľov v rámci jednotlivých rezortov.

Podľa údajného spisu Gorila vymenoval jeden zo spolumajiteľov finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák päť „akcionárov“ Smeru: Juraja Širokého, Jozefa Brhela, Ivana Kiňa, Vladimíra Poóra a Martina Glváča spolu s Fedorom Flašíkom. Povráva sa, že v dnešnom rezorte hospodárstva má vplyv najmä Jozef Brhel, kým Jahnátka spájali médiá najmä s Jurajom Širokým. Ak by sa teda schyľovalo napríklad k výmene Malatinského za Jahnátka, mali by zrejme čo do toho povedať aj mocní muži z pozadia.

Žltá za Monako, červená za Dubaj?

Na jeseň sa sťahovali mraky nad ministrom dopravy Jánom Počiatkom. Ležérny elegán sa síce neprevinil žiadnou výraznou kauzou, ublížila mu však novembrová tragédia v Kurimanoch, kde po páde rozostavaného diaľničného mosta zahynuli štyria robotníci.

Pri záchranárskych prácach totiž kamery zachytili len ministra vnútra Roberta Kaliňáka, Počiatek na záberoch chýbal. Oddychoval na dovolenke v Dubaji a do vlasti sa vrátil až tretí deň od tragédie. Podľa kuloárnych rečí to vytočilo aj samotného Fica. Počiatek už počas jeho prvej vlády dostal „žltú kartu“ za návštevu jachty finančnej skupiny J&T v Monaku, čo akosi nesedelo s vtedy obľúbeným Ficovým sloganom, že má finančné skupiny „rád ako koza nôž“.

Počiatek však má vo vláde veľmi silné postavenie - publicista Marián Leško ho označil za jedného zo štyroch „ministrov - delegátov“, ktorých hlavnou devízou na vstup do kabinetu bolo ich „pozadie“. Počiatek je aj priateľom Roberta Kaliňáka, smeráckej dvojky a podľa všetkého nádejného kandidáta na predsedu vlády, ak sa Robert Fico rozhodne kandidovať za prezidenta. Červená karta teda ostala v arbitrovom vrecku.

Počiatkovi priťažilo, že počas pádu mosta v Kurimanoch chýbal na mieste činu. Situáciu zachraňoval Robert Kaliňák (na snímke). Foto: SITA

Koňak, výlet, limuzína

V špecifickej situácii je Dušan Čaplovič. Niekdajší podpredseda vlády pre európske záležitosti a ľudské práva bol po voľbách rozhodnutý neuspokojiť sa s pôvodnou funkciou a zabojovať o vytúžený flek ministra školstva. „Ten rezort je veľmi háklivý, lebo sa týka života takmer všetkých rodín na Slovensku a učitelia predstavujú bezprostredný kontakt s voličmi. Odolnosť proti mediálnemu tlaku môže byť v tomto prípade omnoho nižšia ako, povedzme, v prípade rezortu pôdohospodárstva,“ upozorňuje politický analytik Ján Baránek.

O to horšie je postavenie ministra v situácii, keď sa po dvoch desaťročiach nečinnosti zmobilizujú učitelia na ostrý štrajk. Tisíce pískajúcich pedagógov nie sú dobrou vizitkou pre žiadnu vládu - zvlášť, ak ich neskôr dokreslia detaily, že na vyššie platy učiteľov peniaze nie sú, ale na luxusné koňaky, výlety do Londýna za horibilné ceny či požičané limuzíny áno.

Čaplovič je síce podpredsedom Smeru, ale túto funkciu podľa viacerých zdrojov zvnútra strany zastáva viac pre zásluhy z minulosti ako pre reálne mocenské krytie. Zo skupiny straníckych ministrov preto môže byť adeptom na odvolanie. „Spravilo by sa to však po dohode, že odchádza sám,“ hovorí Baránek.

Rezort školstva je rizikový aj v situácii, keď neštrajkujú učitelia. Foto: Matej Kalina

Obrana a zdravotníctvo

Napriek Ficovmu chváleniu čistotou vládnutia sa ani súčasnému kabinetu nevyhli za desať mesiacov rôzne kauzy či kauzičky. Ministerstvo obrany napríklad za podivuhodných okolností nakupovalo dve menšie lietadlá takmer za desať miliónov eur od sprostredkovateľskej firmy sídliacej v zubnej ambulancii.

Minister a zároveň bratislavský krajský šéf Smeru Martin Glváč však má v strane dostatočne silné postavenie, aby tomuto rangu káuz odolal. Naposledy čelil problémom v súvislosti s voľbami do vyšších územných celkov v roku 2009, kde si obhajujúci bratislavský župan Vladimír Bajan vylámal zuby na dovtedy radovom poslancovi SDKÚ Pavlovi Frešovi. „Budú aj personálne rozhodnutia,“ zastrájal sa vtedy Fico a vyčítal bratislavskej organizácii chyby v kampani. Glváč však kritiku zvládol a v roku 2012 dosiahol v Bratislave pre Smer historické výsledky - socialisti nielenže jasne zvíťazili v parlamentných voľbách, ale prvýkrát v histórii uspeli aj s primátorským, formálne nezávislým kandidátom Milanom Ftáčnikom.

Prvé kauzy neminuli ani rezort zdravotníctva, kde ich ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zatiaľ dokázala zvládnuť. Zvolenská má pred sebou historickú úlohu manažovať proces zjednotenia zdravotných poisťovní, takže dovtedy má zrejme o funkciu postarané. Zlé jazyky upozorňujú, že v roku 2014 sa končí funkčné obdobie košickému primátorovi Richardovi Rašimu, ktorý viedol rezort zdravotníctva za prvej Ficovej vlády.

Pre vyšší výkon

Prirodzená obmena ministerských kádrov je aj pri vláde jednej strany bežnou vecou. Novozvolený český prezident Miloš Zeman stál v rokoch 1998 až 2002 na čele jednofarebného sociálnodemokratického kabinetu a v polovici funkčného obdobia vymenil zhruba polovicu ministrov.

„Spravidla nie preto, že by nestačili na svoje funkcie, ale preto, že som ich pokladal už za trochu unavených a nahradil som ich čerstvejšími silami. Nakoniec som z rovnakých dôvodov vymenil aj sám seba,“ napísal Zeman v knihe Vzostup a pád sociálnej demokracie.

Fico počas prvého premiérskeho mandátu vládol spolu so SNS a s HZDS, ktoré mu slúžili aj na zvaľovanie zodpovednosti za rôzne lapsusy. V rokoch 2006 až 2010 odišlo z vlády dvanásť ministrov, pričom len traja boli nominantmi Smeru. Ich odchod sa udial presne takým spôsobom, aký Baránek opísal pri Čaplovičovi - formálne síce sami oznámili rezignáciu, no najmä pri ministrovi obrany Františkovi Kašickom si aj vrabce na streche Úradu vlády čvirikali, že ho o odchod diskrétne požiadal sám premiér.

Rázny prezident

Baránek je presvedčený, že v najbližších mesiacoch nedôjde k žiadnej plánovanej ministerskej výmene. Situácia sa však môže zmeniť, ak sa Fico rozhodne kandidovať za prezidenta. „Vtedy by mu snaha o ututlanie rôznych prešľapov mohla poškodiť. Výmena ministrov by tak mohla prísť skôr, aby voličom ukázal, že trestá akýkoľvek malý priestupok,“ hovorí Baránek.

V prezidentských voľbách však už kandidáta Smeru môže dobehnúť aj zhoršujúca sa ekonomická situácia, ktorú by si tak mohol odskákať niekto z ministrov v úlohe obetného baránka. „Ak by si chcel Fico vykompenzovať tie problémy, ktoré čakáme, že prídu, ťažko to bude váľať na ministrov v druhom slede. Tam sú na rade iní, v tom prvom priblížení Peter Kažimír,“ uzatvára analytik.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].