Pokračovanie: Na mieste rozrytej zeminy by do troch rokov mala byť hradná baroková záhrada a pod ňou garáže.

Firma s dlhmi vyhrala zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hradu

Ďalšia rekonštrukcia Bratislavského hradu prinesie aj nové garáže. Jedno parkovacie miesto vyjde na viac ako 45-tisíc eur.

Vládny Smer oficiálne šetrí verejné financie a podľa posledných údajov mu stále chýbajú ešte stovky miliónov eur, aby splnil svoje rozpočtové ciele na budúci rok. Napriek tomu po veľkorysom balíčku opatrení pre ľudí prichádza aj štedrá verejná zákazka na ďalšiu rekonštrukciu Bratislavského hradu za viac ako 26 miliónov eur. Vyhrala ju spoločnosť Váhostav spolu s firmou SecuriLas.

V predstavenstve Váhostavu figuruje Juraj Široký, ktorý je označovaný za vplyvného podnikateľa v pozadí Smeru. Váhostav už Bratislavský hrad rekonštruoval v rokoch 2008 - 2011. Za práce si od štátu vyfakturoval bezmála 65 miliónov eur, čo podľa opozície predstavovalo predraženie pôvodného projektu asi o tretinu.

Firma má pritom podlžnosti voči dodávateľom na stavbe diaľnice D1. Nedokáže im včas platiť za vykonané práce. Národná rada ako správca Bratislavského hradu v tom nevidí žiaden problém a verí, že Váhostav stavbu nepredraží.

Lebo predsedníctvo

Slovensko sa od júla 2016 stane predsedníckou krajinou Európskej únie a s tým spojené náklady sa odhadujú na 60- -70 miliónov eur. To bude ideálne zdôvodnenie najrôznejších verejných zákaziek, medzi ktoré patrí aj rekonštrukcia Bratislavského hradu.

„Keďže v roku 2016 bude Slovensko v centre európskeho diania, je nutné dokončiť rekonštrukciu objektov v areáli Hradu,“ informuje tlačový odbor NR SR. Preto sa teraz bude dokončovať aj to, čo sa v prvej vlne rekonštrukcie odložilo.

Pribudne zimná jazdiareň ako priestor na kultúrno- spoločenské akcie pre päťsto osôb, dobudujú sa vonkajšie priestory, baroková záhrada a do hradnej skaly sa vysekajú podzemné garáže s kapacitou 222 áut. To všetko postaví združenie Váhostavu v horizonte troch rokov s nákladmi vyše 26 miliónov eur.

Zákazku získalo v elektronickej aukcii na základe najnižšej ceny v konkurencii ďalších troch firiem. Jednou z podmienok súťaže bola predchádzajúca realizácia zákazky na historicky cennej budove minimálne za 30 miliónov eur.

Hovorca Váhostavu Tomáš Halán potvrdil, že viacero účastníkov práve proti tejto podmienke namietalo. Národná rada znížila limit na 22 miliónov eur, no napokon aj tak vyhral Váhostav.

Miliónové garáže

V podzemí Hradu vzniknú garáže za viac ako 10 miliónov eur. Keďže kapacita bude 222 áut, v prepočte to vychádza približne 45-tisíc eur za jedno jediné parkovacie miesto, čo je cena trojizbového bytu napríklad v Prešove.

Národná rada vysvetľuje, že takýto jednoduchý prepočet nie je správny, pretože v celkovej cene sú započítané aj náklady na technické a technologické priestory pre hradný palác. Jednotlivé položky však nešpecifikovala. Rovnako odmieta argument, že hneď oproti Hradu nedávno súkromný investor otvoril nové podzemné parkovisko s kapacitou 270 áut.

V čase našej návštevy bolo obsadené približne na polovicu a jeho zamestnanec nám potvrdil, že ani inokedy nebývajú vyťažení naplno. Keby si tam Národná rada prenajala miesta na osem hodín denne, mohlo by tam tých 222 áut parkovať celých 15 rokov. A to za bežnú komerčnú cenu jedno euro na hodinu, hoci pri takom množstve vozidiel by pravdepodobne dostali celkom slušnú zľavu.

„Hradné garáže budú hlavne pre návštevníkov Hradu, kultúrno-spoločenských akcií, ale aj pre možnosť zabezpečenia parkovania v prípadoch, ktoré si vyžadujú mimoriadne bezpečnostné opatrenia v rámci akcií na najvyššej medzinárodno-politickej úrovni,“ uviedol tlačový odbor Národnej rady.

Na svoje by si mali prísť aj bežní zamestnanci Kancelárie NR SR, ktorí by vraj už nemuseli parkovať vonku a hradný areál by sa „konečne stal skutočnou pešou zónou“.

Ťažko si to však predstaviť, ak sa bude v garážach platiť trhová cena, čo je zhruba euro na hodinu. Ak bude podzemné parkovanie zdarma, parlament bude môcť ašpirovať na zamestnávateľa roka.

Čítajte viac:

Parlamentné garáže: Paškove rozšafné plány môžu ohroziť jedinečné historické nálezy

Kto to zaplatí

Náklady na rekonštrukciu Hradu vo výške 26 miliónov eur tvoria jeden ročný rozpočet Národnej rady. V tomto roku má však oficiálne na kapitálové výdavky - investície - vyčlenených len 3,33 milióna eur. Napriek tomu tento rok preinvestuje na opravu Hradu 7,4 milióna eur. Zvyšok sa bude riešiť cez rozpočet na budúci rok, keď sa má dokončiť prvá etapa rekonštrukcie za 16,2 milióna eur.

Všetko teda bude závisieť od toho, či ministerstvo financií niekde inde uberie, aby mohlo Národnej rade pridať. Verejný dlh totiž rastie a podľa ústavného zákona o dlhovej brzde nesmie štát budúci rok minúť viac ako tento rok.

Hovorca ministra financií nechcel komentovať, ako chcú problém vyriešiť. Odkázal nás na návrh štátneho rozpočtu na rok 2015, ktorý predložia 15. augusta. Podľa Petra Goliáša z inštitútu INESS pritom vláda nemá z čoho rozdávať, pretože jej podľa posledných oficiálnych údajov stále chýba 278 miliónov eur na splnenie rozpočtových cieľov na budúci rok.

Čítajte viac:

Pod Bratislavským hradom pribudnú luxusné parkovacie miesta: Cena za jedno vás šokuje

Váhostav má problémy

Stavebná spoločnosť spojená s Jurajom Širokým zažíva ťažké časy. Stavebníctvo je celkovo v útlme a Váhostav vyprodukoval minulý rok stratu viac ako 13 miliónov eur. Podľa časopisu Trend je to časovaná bomba, iba nie je jasné, kedy vybuchne. Pod vodu ho ťahá aj stavba diaľnice D1 Dubná Skala - Turany, kde nevládze splácať záväzky dodávateľom.

Hovorca Tomáš Halán pred dvoma mesiacmi pre médiá potvrdil, že s viacerými dodávateľmi uzavreli splátkové kalendáre. Na našu aktuálnu otázku, či sa podobné problémy s neplatením faktúr nemôžu vyskytnúť aj pri rekonštrukcii Bratislavského hradu, však odpovedal jednoznačne: „Takúto udalosť môže spoločnosť Váhostav vylúčiť.“

Žiaden dôvod na obavy nevidí ani Národná rada. Neobáva sa ani opätovného predražovania stavby, ako sa to dialo v roku 2008. Vtedy to Váhostav zdôvodňoval najmä výnimočnými archeologickými nálezmi. V zmluve na štartujúcu rekonštrukciu sa však s možnosťou zvyšovania ceny počíta, ak sa objaví nutnosť dodatočných prác.

Podmienkou bude súhlas Úradu pre verejné obstarávanie. Podľa zmluvy sa práce môžu kedykoľvek prerušiť v závislosti od pridelených peňazí zo štátneho rozpočtu. Právnik Pavel Nechala z Transparency International vysvetľuje, že Váhostav nie je možné z verejných súťaží vylúčiť, ak nečelí nejakému závažnému úradnému postihu alebo exekučnému konaniu.

Zákon totiž hovorí, že účastník verejného tendra nesmie dlhovať svojim subdodávateľom z iných verejných zákaziek, ale len v prípade, že si svoje nároky vymáhajú na súde.

„Ak teda firmy pracujúce pre Váhostav na stavbe diaľnice nevymáhajú svoje pohľadávky v exekučnom konaní, nie je možné Váhostav vylúčiť z verejných obstarávaní,“ hovorí Nechala.

To isté platí aj o iných restoch z minulosti, napríklad o predražení stavby - ak nejaký orgán verejnej moci neskonštatoval hrubé porušenie zákona či zmluvných povinností, na Váhostav treba pozerať ako na každú inú zodpovednú spoločnosť.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].