Pod kontrolou?: Verejné zasadnutie Okresného súdu v Prešove 30. mája 2013, ktorý rozhodoval o obnovení procesu s Bakim Sadikim. Sadikiho požiadavke súd napokon vyhovel.

Gang Bakiho Sadikiho mal drogy prevážať v šľapkách

Veľkolepý dovoz Bakiho Sadikiho na Slovensko vládnym špeciálnym mal byť definitívnou bodkou za prípadom slovenskej policajnej histórie. Fraška sa však len začala.

Bolo že to radosti, keď sa vlani na jeseň v Kosove podarilo vypátrať niekoľko rokov hľadaného a právoplatne odsúdeného narkobaróna Bakiho Sadikiho. Zo Slovenska zmizol za doteraz nevyjasnených okolností začiatkom roka 2010.

Zhodou náhod tak urobil v čase, keď polícia plánovala prehliadku jeho sídla v Novej Lesnej v súvislosti s objasňovaním jedného z najväčších drogových prípadov v novodobej slovenskej histórii.

Napokon však Sadikiho aj v jeho neprítomnosti, ako ušlého, postupne obvinili, obžalovali a právoplatne odsúdili na dvadsaťdvaročné väzenie za to, že šéfoval drogovému gangu pod Tatrami. Keďže vinníka nebolo, do väzenia si nemal kto sadnúť. Po Albáncovi z bývalej Juhoslávie akoby sa zľahla zem. Občas sa síce objavili zaručené informácie o jeho pobyte, no Sadikiho nie a nie dolapiť.

Zlom nastal minulý rok v októbri, keď sa ho konečne podarilo zadržať. Nachádzal sa v Kosove, odkiaľ nám ho tamojšie úrady vydali v decembri sťa vianočný darček. Na Slovensko ho s veľkou slávou priviezol vládny špeciál. Krátko po tom, ako Sadiki vstúpil na slovenskú pôdu, sme si od policajného prezidenta Tibora Gašpara vypočuli vzletné slová o tom, že sa uzatvára prípad slovenskej policajnej histórie.

Od pamätného výroku uplynulo deväť mesiacov a policajnému šéfovi by sa dnes zrejme nikto nečudoval, keby si občas popod nos zašomral, že si mal radšej zahryznúť do jazyka. Udalosti posledných dní totiž naznačujú, že príchodom Sadikiho na Slovensko, médiami ostro sledovaným, v sprievode kukláčov ozbrojených po zuby sa nič neskončilo. Ba práve naopak, zdá sa, že všetko sa ešte len začína.

December 2012: Z Kosova sme Bakiho Sadikiho doviezli vládnym špeciálom. Foto: Robo Homola

Presvedčivý

Veci hodné pozornosti sa udiali niekoľko týždňov po veľkolepej šou, ktorej hlavným predstaviteľom bol vysmiaty Sadiki vystupujúci z nablýskaného vládneho špeciálu. Akoby už vtedy tušil, že všetko je iba obyčajná maškaráda pre verejnosť. Len čo sa trošku udomácnil v slovenskom väzení, začal spolu s advokátom rozohrávať hru, ktorá postupne zamotala hlavu aj najvyšším štátnym predstaviteľom.

Najznámejší odsúdenec v našich končinách zanedlho požiadal o obnovu súdneho procesu. Umožnila mu to slovenská legislatíva platná od roku 2006, keď sa do Trestného poriadku dostala aj veta, že odsúdenec môže požiadať o nový proces, ak súd predtým rozhodoval v jeho neprítomnosti.

Na prvý pohľad to síce nemá žiadnu logiku, pretože ak mal raz súd za preukázané, že obžalovaný sa vedome vyhýba trestnému konaniu, a uznal ho za ušlého, prečo by mal mať taký človek po dolapení právo na nový proces? Lenže, ako sme sa dozvedeli, ľudské práva, a najmä u nás, jednoducho nepustia. A tak aj Sadiki využil svoje právo.

Samo osebe by to neznamenalo nič, navyše, keď jeho žiadosť o obnovu procesu dostal na stôl ten istý sudca Okresného súdu v Prešove, ktorý narkobaróna v roku 2011 poslal za mreže. Plne sa vtedy stotožnil s dôkazmi prokuratúry, že Sadiki sa procesu vyhýba zámerne, a v jeho neprítomnosti mu naparil dvadsaťdva rokov natvrdo.

Odvtedy však pretieklo veľa vody. Po zdĺhavom rozhodovaní o obnove procesu, v rámci ktorého musel súd okrem iného krvopotne hľadať prekladateľa z albánskeho jazyka, aby preložil, za akých podmienok vlastne Kosovo Sadikiho na Slovensko vydalo, sme sa napokon dočkali prekvapujúceho verdiktu. Sudca, ktorého predtým presvedčili dôkazy o Sadikiho úteku, teraz uveril slovu zločinca, že vôbec neutekal, že o trestnom konaní absolútne netušil a že keď ho aj navštívila v zahraničí rodina, rozprával sa s ňou zrejme len o počasí.

A čo sa týka internetu, z neho sa nemohol o súdnom procese dozvedieť, pretože nemal k tejto vymoženosti prístup. A tak sudca nariadil nový proces, počas ktorého bude mať Sadiki konečne príležitosť osobne sa brániť útokom prokurátora.

Vraj podmienka

Štátny zástupca sa však proti rozhodnutiu okresného súdu odvolal. Prípadom sa tak začal zaoberať Krajský súd v Prešove a všetci dúfali, že na východom Slovensku zvíťazí zdravý rozum. Či sa mu to podarilo, posúďte sami. Pred pár dňami krajský súd rozhodol, že Sadiki má v drogovom prípade právo na nový proces.

Rozhodnutie zdôvodnil v duchu starých dobrých tradícií Piláta Pontského - vraj nemal inú možnosť, a to „vzhľadom na výhradu kosovských justičných orgánov, ktoré si vymienili, že slovenská strana zaručí odsúdenému právo na nový proces“.

Prostredníctvom svojho hovorcu Michala Drimáka zároveň zdôraznil, „že v prípade výhrady ide o vopred stanovený postup, ktorý je nutné dodržať, pretože predstavuje podmienku, bez splnenia ktorej by žiadaná osoba nebola vydaná“. Preložené do laickej reči, Slovensko pri vyjednávaní s Kosovom o vydaní Sadikiho zaručilo obnovu jeho procesu.

Verejnosť zostala v nemom úžase. O takej podmienke sa predstavitelia ministerstva spravodlivosti, ktorí s Kosovom rokovali, akosi pozabudli pri „dovoze“ Sadikiho na Slovensko zmieniť. Zaujímavé bolo i to, prečo už okresný súd nespomenul, že Sadikimu musí vyhovieť práve preto. Veď rozhodnutie kosovskej strany si dal tiež preložiť. Vari mal k dispozícii iné dokumenty ako krajský súd alebo inak hovoriaceho tlmočníka?

Najčastejšie sa však ľudia pýtali, prečo slovenská strana s takou výhradou vôbec súhlasila. Ak by sme s tým nesúhlasili, narkobarón by zostal v Kosove, kde mohol, ľudovo povedané, nanajvýš kozy pásť, a nás by to aspoň nič nestálo. Keďže by na neho ako na právoplatne odsúdeného platil medzinárodný zatykač, Sadikiho výjazdy za hranice by boli značne riskantné - okamžite by ho zatkli a ťažko možno predpokladať, že by niektorý zo štátov podmieňoval Sadikiho vydanie obnovou procesu.

Hádka

Zatiaľ čo laická ani odborná verejnosť ešte nestihli poriadne rozdýchať najnovší vývoj v Sadikiho kauze, z prvotného šoku sa prebralo ministerstvo spravodlivosti. Národu dalo vedieť, že všetko je úplne inak. Z jednoduchého, ale zásadného dôvodu - ... nie je pravda, že dožiadaná strana vydala odsúdeného s výhradou práva na nový proces.

Takáto ani žiadna podobná záruka kosovskej strane nikdy nebola poskytnutá. Kosovská strana bola v tejto veci iba informovaná o tom, že podľa príslušného zákona má osoba možnosť žiadať obnovenie procesu, teda nie, že na nový proces má automaticky právo,“ zdôraznila hovorkyňa ministerstva Jana Zlatohlávková.

Zároveň vymenovala tri podmienky, na základe ktorých kosovská strana s vydaním Sadikiho súhlasila. Musela byť dodržaná zásada špeciality, záruka, že osobe nebude uložený vyšší trest ako ten, čo je predmetom konania, a výhrada, podľa ktorej osoba nemôže byť vydaná do tretej krajiny bez súhlasu Kosova.

Ministerstvo spravodlivosti zároveň potvrdilo, že posudzuje možnosti ďalšieho právneho postupu v tejto veci. Čo to konkrétne znamená, nie je celkom jasné. Na jazyk sa však tlačí otázka vyslovená pred časom významným predstaviteľom súdnej moci, ktorý sa sudcov Ústavného súdu otvorene opýtal: „Koľko stojí prudká zmena právneho názoru na Ústavnom súde?“ Samozrejme, v prípade Sadikiho treba otázku v poslednej časti preformulovať a položiť ju predstaviteľom iného súdu.

Na ťahu prokuratúra

Či sa však napriek všetkému uvedenému napokon podarí zastaviť rozbehnutý proces smerujúci k obnove konania Sadikiho, je otázne. Generálna prokuratúra totiž trvá na tom, že dovolanie na Najvyšší súd podávať nebude. Znie to síce neuveriteľne, ale vraj to neumožňuje platná legislatíva, ktorá s takým prípadom jednoducho neráta.

„Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako druh rozhodnutia nie je uvedené v § 368 odsek 2 Trestného poriadku, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania v dovolacom konaní,“ tvrdí hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. S dodatkom, že trestná vec obžalovaného B. S. je dobrým príkladom pre potrebu budúcej legislatívnej zmeny Trestného poriadku.

Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská však v súvislosti so Sadikiho prípadom upozorňuje, že obnovený proces sa môže značne skomplikovať. „Nedajú sa vylúčiť problémy so svedeckými výpoveďami. Nemôžeme totiž zabrániť tomu, aby svedok povedal, že si už vôbec nič nepamätá, že si nie je istý. Svedok tiež môže vyjadriť obavu o svoju bezpečnosť alebo o bezpečnosť svojich blízkych,“ dôvodí Kurilovská. Zdôrazňuje, že na ťahu je prokurátor, ktorý bude musieť byť veľmi silný.

Na prokuratúre povedali, že v trestnom stíhaní obžalovaného B. S. vykonajú všetky úkony a využijú všetky zákonné prostriedky tak, aby bol opakovane právoplatne odsúdený.

Lenže taká bola i snaha spred pár rokov, keď Sadiki čelil obvineniam z rovnakej, teda drogovej trestnej činnosti. Konanie s ním sa vtedy naťahovalo neuveriteľných štrnásť rokov, presnejšie od roku 1994 do roku 2008, pričom jeho záverečnú fázu možno pokojne nazvať fraškou. Na pokyn Najvyššieho súdu totiž mali vypovedať svedkovia, ktorí však skôr, ako sa ich podarilo vypočuť, zomreli.

Pozoruhodné je, že kľúčoví svedkovia odišli na onen svet po takzvanej zlatej rane, teda smrteľnej dávke drog. A keďže vypovedať nemohli, slovenské orgány museli konanie voči Sadikimu zastaviť.

Ako sa neskôr ukázalo, Baki Sadiki v tom čase podľa všetkého stále zastrešoval drogový biznis pod Tatrami. Spolu s dvoma komplicmi, ktorí ho neskôr na súde usvedčovali, tak mal robiť v rokoch 2007 až 2008, keď zabezpečoval distribúciu heroínu z Turecka na Slovensko a následne do ďalších krajín.

V septembri 2008 polícia uskutočnila akciu, počas ktorej zaistila takmer dvanásť kilogramov heroínu. Sadikiho meno najskôr v prípade oficiálne nefigurovalo. Až neskôr ho prezradil jeden zo zadržaných.

Slávne príchody

Viliam Mišenka

Vládnym špeciálom priviezli na Slovensko vo februári ďalšiu známu firmu - Viliama Mišenku. Vypátrať sa ho podarilo začiatkom januára vo Venezuele. Policajný prezident Tibor Gašpar v tom čase uviedol, že Mišenku chytili počas prechádzky na pláži na ostrove Margarita. Odvtedy uplynulo vyše sedem mesiacov a Mišenku už stihli oslobodiť spod obžaloby týkajúcej sa vykradnutia banky v roku 1997 i vraždy jeho synovca Jozefa Mišenku.

Padlo tiež obvinenie z lúpeže, na ktorej sa mal Mišenka podieľať spolu s Karolom Mellom a so Štefanom Borkom. Aktuálne tak jeho meno figuruje v prípade výbuchu v topoľčianskej firme Euromont TO v auguste 2009.

Obvinený je tiež z vraždy Jozefa Gudábu v marci 2003, z vraždy Františka Marka v októbri 1996, z vraždy mafiánskeho bosa Petra Čongrádyho v septembri 2004 a z vraždy podnikateľa Jána Krišku, ktorá sa stala na jeseň 2001.

Karol Mello

Policajné vedenie neskrývalo radosť ani v októbri 2010, keď sa v Poľsku podarilo zadržať Karola Mella. Na úteku bol päť rokov. U našich severných susedov žil spolu s herečkou Zuzanou Marošovou a so synom. Poľská strana nám ho vydala v apríli 2011. Slovensko po ňom pátralo pre známu vraždu v Moste pri Bratislave z roku 2004, keď bola omylom zabitá žena a chlapec.

Podľa polície mal vraždu spáchať Branislav Adamčo s kumpánmi, ktorí mali pôvodne zabiť chlapcovho otca. Vraždu si mal podľa prvej verzie objednať Mello, neskôr sa jeho postavenie zmenilo.

Mal byť len sprostredkovateľom medzi objednávateľom a vykonávateľmi. Pred súd sa však nepostavil. Utiekol v máji 2011, keď sa pre chybu sudcu dostal na slobodu. Aktuálne sa aj s rodinou zdržiava v Belize.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].