Guantánamsky väzeň na Slovensku: Ministri čušia, akoby sa nechumelilo

Domov

Pred viac ako dvoma mesiacmi Al-Džazíra informovala, že na Slovensku mučíme guantánamského väzňa. Slovensko na to nijako nezareagovalo.

Domov

Televízia Al-Džazíra má sledovanosť približne šesťdesiat miliónov ľudí. Správu o mučení guantánamského väzňa Hashama Bin Ali Bin Amora Slitiho na Slovensku priniesla 29. júna 2014.

Od Al-Džazíry správu prevzali ďalšie arabské médiá. Medzi nimi internetový portál Islammemo, ktorý je podľa viacerých zdrojov spriaznený s al-Káidou a islamskými bojovníkmi. PLUS 7 DNÍ o tom informoval minulý týždeň.

Vláda a zodpovedné inštitúcie však občanom doteraz nevysvetlili, ako mohlo video zo zásahu kukláčov u bývalého guantánamského väzňa Hashama Bin Ali Bin Amora Slitiho, ktorý je na Slovensku, uniknúť na internet. Ministri vnútra i zahraničných vecí o veci zaryto mlčia či, presnejšie, zahmlievajú nič nehovoriacimi vyhláseniami.

Bez reakcie

Milióny ľudí hovoriacich po arabsky dnes vedia len to, že na Slovensku máme guantánamského väzňa Hashama Bin Ali Bin Amora Slitiho, ktorého - podľa tvrdení v správe Al-Džazíry - u nás mučia.

„V zahraničí je zvykom, že okamžite reaguje ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom svojich diplomatov a zástupcov. Je to prvoradá otázka pre bezpečnostné zložky a silové rezorty, aby sa niečo také vysvetlilo.

Je to prvý krok k veľmi zlým vzťahom a nič dobré to nesignalizuje. Určite by sa niekto mal zaoberať aj tým, s akým motívom bola táto správa zverejnená,“ myslí si o postoji slovenských orgánov bezpečnostný analytik Juraj Zábojník.

V podobnom duchu sa vyjadril český bezpečnostný analytik Andor Šándor. „To, že na túto správu dodnes nikto nereagoval, nikto ju nedementoval, je minimálne diplomaticky a politicky veľmi nešikovné. Bolo by dobré, aby sa ministerstvo zahraničných vecí od tejto informácie verejne dištancovalo,“ myslí si Šándor.

Čítajte viac:

EXKLUZÍVNE odhalenie PLUS 7 DNÍ: Teroristická hrozba pre Slovensko

Všetci mlčia

Hoci v niektorých médiách sa objavili informácie o zbytočnej panike a zodpovedné orgány mlčia, pravda je, že štyri dni po uverejnení informácie o údajnom mučení na Slovensku v Al-Džazíre Islamský štát zverejnil vlajky svojich nepriateľov. Medzi nimi nechýbala slovenská.

„Nedokážeme teraz odhadnúť, či to súvisí s odvysielaným videom. Ale máme diplomatov v arabskom svete a tí už mali reagovať a informovať tamojšie médiá, aká je pravda. Hra na mŕtveho chrobáka je taká nebezpečná, že nás ešte z toho môže hlava zabolieť,“ reagoval Zábojník.

Viac sme sa nedozvedeli, ani keď sme sa obrátili na príslušné ministerstvá so žiadosťou o vysvetlenie. Namiesto odpovedí na konkrétne otázky sme dostali zväčša len nič nehovoriace stanoviská.

Napríklad hovorca ministra vnútra Ivan Netík z pätnástich otázok týždenníka PLUS 7 DNÍ odpovedal iba na jednu - o aktuálnom stupni teroristickej hrozby. Podľa ministerstva vnútra je momentálne najnižší.

Minister obrany Martin Glváč na otázku, ako vníma to, že Al-Džazíra informovala milióny ľudí v arabskom svete o mučení guantánamského väzňa na Slovensku a či to podľa neho predstavuje nejakú hrozbu pre Slovensko, ani nereagoval.

Jeho hovorca Matej Neumann len striktne poznamenal, že nejde o stanovisko ministra obrany, ale ministerstva, a zaslal nič nehovoriace stanovisko. „Informácie, na ktoré sa pýtate, je Vojenské spravodajstvo oprávnené poskytnúť len zákonným recipientom.“

Spravodajská hra?

Mlčal aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Jeho hovorca Juraj Tomaga však následne rozposlal slovenským médiám mimoriadne zvláštny odkaz na internetovú stránku arabskej televízie s vysvetľujúcim textom - „Al-Džazíra hovorí o zásahu českej polície, nie slovenskej.“

Keď sme odkaz otvorili, nadpis v arabskom jazyku nad videom policajného zásahu skutočne hovoril o českej polícii. Ďalej však už stránka neobsahovala žiadny text aj dátum bol iný ako v odkaze, s ktorým sme pracovali my.

Nevedno, ako k stránke bez textu ministerstvo zahraničných vecí prišlo, je však isté, že nejde o stránku, ktorú citovali iné arabské médiá, a pripomína to spravodajskú hru.

Keď sme na ministerstvo poslali odkazy na stránky Al-Džazíry či Islammemo, dostali sme od Lajčákových ľudí inú správu. „Nebudeme prispievať k panike o potenciálnej hrozbe a k nezmyslom o mučení, ktoré šíria niektoré bulvárne médiá a politické strany.“

Ako sa dostali k zvláštnej stránke len s videom, no bez textu a s nadpisom o českej polícii, ktorou uchlácholili slovenské médiá, nevysvetlili.

Rozporuplné reakcie

Po uverejnení citovaných správ sa na Slovensku strhla diskusia o mučení guantánamského väzňa. Pre aktuality.sk vystúpil policajný prezident Tibor Gašpar. V rozhovore priznal, že ide skutočne o Hashama Bin Ali Bin Amora Slitiho a že išlo o zákrok asi desiatky kukláčov v azylovom zariadení, kde je Sliti umiestnený. Gašpar zároveň tvrdil, že k žiadnemu násiliu nedošlo.

„Odmietam akékoľvek informácie o mučení. Naše orgány sa správajú voči týmto osobám v súlade so zákonom. Je to holý nezmysel,“ zareagoval Gašpar a prezradil aj dôvod zákroku.

„Odmietal komunikovať a bolo tam podozrenie, či s ním niečo nie je v neporiadku. Museli sme tam vstúpiť,“ tvrdí Gašpar. Nuž, použiť desaťčlenné ozbrojené komando na človeka, ktorý nekomunikuje, je prinajmenšom na zamyslenie.

Zaujímavé je, že keď sa na dôvod zásahu v azylovom tábore spýtal týždenník PLUS 7 DNÍ, na otázku o začatí trestného stíhania polícia nereagovala. Gašpar pre aktuality.sk povedal ešte jednu dôležitú vec v súvislosti so zásahom.

„Ani len donucovacie prostriedky neboli použité,“ reagoval po prevalení kauzy. Gašparove tvrdenia dostali trhlinu, keď sa k prípadu vyjadril jeho podriadený, prvý viceprezident Milan Lučanský. „Keď sme vošli, správal sa agresívne, preto boli použité donucovacie prostriedky,“ povedal pre Plus JEDEN DEŇ prvý viceprezident.

Posledný klinec dal všetkému Kaliňákov rezort. Jeho hovorkyňa Andrea Dobiášová prišla s informáciou, že zásah proti guantánamskému väzňovi preverí inšpekcia ministerstva vnútra.

Ako to teda naozaj bolo, si môžu Slováci vybrať sami - podľa toho, ktoré noviny čítajú. Ale zopakujme - náš týždenník netvrdil, že bývalého väzňa u nás týrali, ako sa to niektorí snažia podsúvať, tvrdili to arabské médiá.

Tvrdili sme však, že naše orgány mali zabrániť, aby niekto, zrejme jeho komplic, poslal video so zásahom polície do arabskej televízie.

Bez kontroly

Minister vnútra Robert Kaliňák krátko po privezení dvoch guantánamských väzňov v novembri 2014 informoval, že ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé ani obvinené z trestného činu terorizmu.

Väznica na Guatáname však bola zriadená v roku 2002 práve pre osoby podozrivé z terorizmu. V podobnom duchu reagovalo ministerstvo aj po prevalení kauzy. „Z Guantánama boli prepustení preto, pretože im nebol dokázaný trestný čin terorizmu.“

No podľa správy ministerstva obrany Spojených štátov Hasham Bin Ali Bin Amor Sliti nie je žiadne neviniatko. Tunisana podľa dokumentov amerického ministerstva obrany v roku 2004 odsúdil belgický súd v neprítomnosti na štyri roky väzenia za účasť v teroristickej skupine Tunis Combat Group.

V neprítomnosti ho odsúdili aj v jeho rodnej krajine. Tuniský súd mu 26. januára 2005 vymeral osem rokov väzenia a 24. marca 2006 dostal od iného tuniského súdu ďalších osem rokov. Oba tresty za pôsobenie v teroristickej skupine. Keď sme sa na to spýtali Kaliňákových ľudí z ministerstva vnútra, nereagovali.

Tunisan Sliti dobre pozná Európu. Počas pobytu na slobode pôsobil v Taliansku, Belgicku, vo Veľkej Británii, v Pakistane a Afganistane, kde absolvoval výcvik v tábore Training Derunta Camp, ktorý mal údajne priame napojenie na al-Káidu. Vyškolili ho tam na prácu so zbraňami a s výbušninami.

Podľa americkej správy predstavuje bývalý guantánamský väzeň riziko hlavne v tom, že po prepustení okamžite vyhľadá predchádzajúcich spolupracovníkov z Tunis Combat Group a zapojí sa do extrémistických aktivít hlavne na území Európy.

V kontexte týchto informácií je prekvapujúce, že podľa viceprezidenta Milana Lučanského mal Sliti prístup k internetu. „Stále má niečo. Raz pomalý internet, raz problémy s vodou, vždy s niečím vyrukuje a chce, aby sa to splnilo hneď,“ povedal na Slitiho adresu Lučanský.

Na čo Sliti internet využíval, sa zrejme nedozvieme. „V tejto súvislosti uvádzame, že neexistuje zákon, ktorý by našej spravodajskej službe dával akúkoľvek kompetenciu cenzurovať obsah internetu,“ prekvapila nás Slovenská informačná služba.

Viac o guantánamskych väzňoch na Slovensku sa dočítate v aktuálnom vydaní PLUS 7 DNÍ.

Domov