Rýchly proces: Obe rodiny majú nezhody s dcérami. Dievčatá žiadajú od rodičov výživné. Symbolické.

Hádky naoko: Deti žalujú rodičov o výživné, aby získali sociálne štipendium!

Deti žalujú rodičov o výživné, aby získali sociálne štipendium. Rodinný rozkol je vraj iba naoko.

Slavomíra, Martin a Jakubov právny zástupca prišli na Okresný súd vo Svidníku po jediné - získať rozsudok o vyživovacej povinnosti, ktorá zaviaže rodičov platiť im symbolické výživné. A nie sú jediní. Len z Okresného súdu vo Svidníku odišlo vlani s rovnakým verdiktom 128 dospelých detí, rok predtým ich bolo o tridsaťpäť viac.

Takmer vždy ide o mládež v poslednom ročníku strednej školy alebo študentov vysokých škôl. Dôvod? Vďaka spomínanému rozsudku môžu na vysokej škole požiadať o sociálne štipendium v maximálnej možnej výške 270 eur a v ideálnom prípade získať sociálne výhody v celkovej výške 330 eur mesačne.

Uvedená suma prevyšuje aj aktuálnu minimálnu mzdu - tá je síce 337,70 eura, no po odpočítaní odvodov dostane zamestnanec 292,48 eura. V minulom roku štát vyplatil sociálne štipendiá za 26 miliónov eur, tento rok je na ne vyčlenených o dva milióny eur viac.

Ako na bežiacom páse

Princíp je jednoduchý. Študent sa „papierovo“ presťahuje k príbuzným - starej mame, tete či strýkovi - a požiada o zmenu trvalého pobytu. Následne podá žalobu na rodičov a „vypýta si“ symbolické výživné. Pred súdom sa posťažuje na názorové nezhody. S kladným rozhodnutím súdu, už ako ratolesť bez príjmu, osamostatnená od rodičov, požiada o sociálne štipendium. Niektorí priložia i doklad, že sú v hmotnej núdzi a nič nevlastnia.

Väčšina z nich príde na súd v spoločnosti rodičov, právnych zástupcov spravidla nepotrebujú. Pojednávanie trvá pár minút, všetko prebieha bez emócií. Hneď po vynesení rozsudku sa obe strany zrieknu možnosti podať odvolanie a s verdiktom súhlasia.

Inak to nebolo ani na Okresnom súde vo Svidníku. Pojednávania boli naplánované jedno za druhým, na každé mala sudkyňa štvrťhodinku. Všetci zúčastnení prišli na súd v predstihu a poslušne čakali na svoj termín.

Rýchly proces: Obe rodiny majú nezhody s dcérami. Dievčatá žiadajú od rodičov výživné. Symbolické.

Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Názorové rozdiely

Ako prvá sa dožadovala svojich práv Slavomíra, študentka posledného ročníka strednej školy. Od oboch rodičov žiadala, aby jej platili výživné po tridsať eur mesačne. Z rodičovského domu sa odsťahovala v apríli k maminej sestre. Dôvodom vraj boli názorové rozdiely. Rodičia sa vlani rozviedli a zostali žiť v jednej domácnosti. Slavomíra však vidí svoju budúcnosť inak. Nízke výživné navrhla preto, lebo málo zarábajú.

Keďže rodičia ako žalovaní s dcériným návrhom súhlasili, sudkyni neostalo iné, ako návrh rozsudkom potvrdiť. Podobný scenár sa odohral aj v druhom prípade, no slečne Martine stačilo mesačne iba 26 eur od každého z rodičov. Mama je nezamestnaná, otec však zarába dobre. Keď sa jej sudkyňa pýtala, prečo od neho nechce viac, s pokojom Angličana odpovedala, že bude rada, keď jej dajú aspoň toľko. Dievčine neprekážalo, že svoje mesačné náklady vyčíslila na viac ako tristo eur.

Odchod od rodičov zdôvodnila ich prísnosťou. „Nedokážu pochopiť, že som dospelá. Do všetkého mi kecajú, aj do môjho chlapca. Už s nimi nechcem mať nič spoločné!“ vyhlásila rezolútne pred sudkyňou. Otec sa bránil, že dnešnej generácii nerozumie a je z dcérinho návrhu hotový. Martina pripustila, že chce ísť študovať na vysokú školu do Bratislavy, ale to so svojím návrhom na výživné nespájala. Rodičia s dcériným návrhom súhlasili a obe strany sa vzdali práva na odvolanie. Za štvrťhodinu bolo po všetkom.

Ako posledný sa v ten deň domáhal svojich práv Jakub, ktorý pred súd ani neprišiel. Namiesto seba poslal právneho zástupcu, keďže práve maturoval. Od každého z rodičov žiadal výživné 27 eur. Z domu vraj odišiel pre názorové nezhody a fakt, že ho rodičia poprosili, aby svoje študijné plány odložil o dva roky, pretože by nezvládli financovanie.

Súd žiadosti vyhovel. „Nerobíme to pre štipendium. Keby sme tak zmýšľali, urobíme to už pri prvom synovi, ktorý bol na vysokej škole a teraz prerušil štúdium. U nás skutočne ide o názorové nezhody,“ dôvodil Jakubov otec.

Alarmujúce čísla

Na súdoch v Prešovskom kraji evidujú stovky podobných prípadov. Dôvody odchodu ratolestí od rodičov sú podľa hovorcu prešovského krajského súdu Michala Drimáka väčšinou rovnaké. „Takmer vo všetkých prípadoch sa uvádza - z dôvodu, že študujem na vysokej škole, mám vysoké náklady spojené so štúdiom, medzi mnou a rodičmi došlo k vážnym nezhodám,“ hovorí.

Väčšina účastníkov súdnych konaní neprizná, že skutočným dôvodom sú chýbajúce peniaze. Nájdu sa však aj výnimky. „A čo zlé robíme? Sme na chvoste republiky, roboty tu niet. Človek je rád, keď zarobí aspoň 480 eur. Žena, tá má ešte menej - nejakých 390 eur. Decko je nadané.

Na to, aby sme mu zaplatili štúdium, nemáme. A tým, že s nami žil v jednej domácnosti, nemal nárok na sociálne štipendium. Robíme len to, čo nám zákon umožňuje,“ namieta päťdesiatnik zo Svidníka. Jeho syn požiadal o sociálne štipendium, predtým však zmenil trvalé bydlisko a oficiálne sa presťahoval k starej mame. Svidníčan nepopiera, že so synom vychádzajú dobre a v podstate žijú spolu. Identitu, pochopiteľne, prezradiť odmieta, aby neprišiel o získané výhody.

Ministerstvo školstva potvrdzuje, že žiadateľov o sociálne štipendium pribúda. Rovnako prípadov, keď študenti preukážu škole, že nežijú s rodičmi v spoločnej domácnosti a ako dôkaz predložia rozsudky o stanovení výživného.

„Máme informácie, že si našli aj nové cestičky. To znamená, že prístup k sociálnym štipendiám nemusia mať len tí, ktorí majú slabšie sociálne zázemie, ale aj špekulanti,“ tvrdí hovorca ministerstva Michal Kaliňák. Konkrétne postupy prezrádzať nechce, aby nedal návod ostatným. Zároveň dodáva, že ministerstvo už pracuje na úprave podmienok na získavanie sociálnych štipendií. Nové pravidlá by mali byť hotové čoskoro.

Ľahká rovnica

Študent sa odsťahuje od rodičov k príbuzným a požiada o zmenu trvalého pobytu. „Aby mu mohla byť priznaná dávka v hmotnej núdzi, treba požiadať o určenie vyživovacej povinnosti. Jeho príjem však nesmie presiahnuť 62,50 eura,“ približuje fungovanie systému hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Ak si dá študent upraviť výživné po 26 eur od každého z rodičov, jeho príjem je 52 eur.

„Rozdiel mu úrad práce prizná ako dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Na základe dávky v hmotnej núdzi má študent právo na priznanie maximálnej výšky sociálneho štipendia - v prípade študenta študujúceho mimo miesta trvalého bydliska je to 270 eur,“ dodáva.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní