Profesionálni záchranári v Banskej Bystrici sídlia v chátrajúcej stanici s katastrofálnymi hygienickými podmienkami.

Hanba! Hasiči v dezolátnych podmienkach: V garážach špičková technika, na stanici hnus!

Hasičská stanica v Banskej Bystrici je hanbou nielen ministra vnútra, ale aj nás všetkých.

Domov

Šesťdesiatjeden miliónov videní na Facebooku vykazuje video zachytávajúce banskobystrických hasičov pri vlaňajšej záchrane šiestich káčatiek, ktoré spadli do kanála na frekventovanej štvorprúdovej ceste. Hasiči odstránili mriežkovaný poklop, jeden z nich sa vnáral do kanála, odkiaľ vyťahoval jedno vtáča za druhým, a kolega ich prenášal na bezpečnú stranu cesty. Happy end o kačacej rodine vynesenej k rieke Hron oceňujú ľudia z celého sveta. Banskobystrickí hasiči dodnes dostávajú poďakovania zo Švajčiarska, z Bangladéša, Filipín, Thajska, Indie, Vietnamu, USA, Brazílie...

Video si pozreli aj nadriadení slávnych hasičov. Namiesto pochvaly za šírenie dobrého mena Slovenska zvolali komisiu Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ). Tá celkom vážne riešila, prečo požiarnici počas akcie na záchranu káčat nemali na hlave prilbu. Každému, kto si nahovára, že nešlo o obyčajnú buzeráciu, ale nadriadeným záleží na zdraví týchto chlapov, odporúčame čítať nasledujúce riadky. Pozrite sa spolu s nami, v akých podmienkach musia banskobystrickí hasiči tráviť dvadsaťštyrihodinové služby.

Záchrana káčatiek: Video malo na Facebooku 61 miliónov pozretí a milión dvestotisíc ľudí ho šírilo ďalej, hasičov namiesto pochvaly preň prešetrovali.
Záchrana káčatiek: Video malo na Facebooku 61 miliónov pozretí a milión dvestotisíc ľudí ho šírilo ďalej, hasičov namiesto pochvaly preň prešetrovali.
TV JOJ

Záchrana káčatiek: Video malo na Facebooku 61 miliónov pozretí a milión dvestotisíc ľudí ho šírilo ďalej, hasičov namiesto pochvaly preň prešetrovali.FOTO: TV JOJ

Potemkinovské spôsoby

Tam, kde nemáme odvahu ísť sami, posielame hasičov. Do horiacich lesov, do bytov v plameňoch, k autám, ktorým po nehode hrozí výbuch, k rozzúreným včelím rojom, do rozbesnených vôd. Hasiči nasadzujú vlastný život, aby zachraňovali cudzích ľudí alebo ich majetok. Hodnota práce požiarnikov sa nedá vyčísliť, neexistuje suma, za ktorú by sa ju „oplatilo“ robiť. Keď som naliehala na Ivana Lenára, dnes už bývalého hasiča, aby si spomenul na obzvlášť nebezpečnú, dramatickú záchrannú akciu, pri ktorej mu fakt išlo o život, len sa pousmial: „Neviem, prečo si všetci myslia, že požiar v panelákovom byte je menej rizikový ako taký, kde plamene vidieť zďaleka. Každá akcia je rovnako nebezpečná, vždy a všade ide o život. Stačí spraviť jeden zlý krok, jedinú chybu a môže byť koniec.“ V poslednom čase sa zdá, že štát vynakladá veľké prostriedky na špičkové vybavenie hasičov. Novinári neustále dostávajú pozvánky na slávnostné odovzdávanie nového auta, obyčajne za prítomnosti ministra Kaliňáka.

„To je síce fajn, že máme novú techniku, ale podľa nás by bolo rozumnejšie nakupovať menej štvorkoliek a viac toaletného papiera,“ hneď zostra nás uvádzajú do reality chlapi pracujúci na banskobystrickej hasičskej stanici.

„A nemali by od nás požadovať ani to, aby sme pri každom predvádzaní vrchnosti stáli v pozore s košeľami zapnutými po posledný gombík. Ja svoju košeľu pod krkom nezapnem, potrebujem väčšiu. Objednaná je už tak tri-štyri roky, ale stále musím chodiť v starej, ktorá mi je úzka,“ hovorí jeden. Druhý mu hneď zvesela pripomína: „Pamätáš, ako sme mali nastúpiť v teplých bundách? Tí, ktorí bundy vôbec nevyfasovali, dostali pokyn, aby si ich požičali od kolegov, ktorí neboli v službe. To bola drzosť! Nikoho netrápilo, že nemáme teplé oblečenie, ale že nebudeme všetci rovnako ustrojení, to už problém bol.“

Dvere s dierou

Chlapi sú naštvaní a zároveň sa smejú na spôsoboch, akými musia svoju biedu kamuflovať. „Stali sme sa odborníkmi na dizajnové vychytávky. Takú toaletu, akú máme na hasičskej stanici, ste ešte nevideli. Zapchávajúce záchody ako my môže mať hocikto, ale k nim exkluzívne dvere s otvorom na WC misu, to teda nie! Pôvodne sme tam mali starý rozbitý záchod. Jeden kolega už pohľad naň psychicky nezvládol, naštval sa a z domu doniesol vlastný záchod. Osadili sme ho namiesto nefunkčného. Keďže nový bol o čosi väčší ako ten pôvodný, museli sme do dverí vypíliť otvor, aby sa dvere dali otvoriť.“

Toaleta ako „dizajnová vychytávka“: Svojpomocne musia hasiči riešiť problémy, na ktoré vrchnosť kašle.
Toaleta ako „dizajnová vychytávka“: Svojpomocne musia hasiči riešiť problémy, na ktoré vrchnosť kašle.
Archív

Toaleta ako "dizajnová vychytávka": Svojpomocne musia hasiči riešiť problémy, na ktoré vrchnosť kašle.FOTO: Archív

Dizajnové „vecko“ spustilo debatu o oknách pribitých klincami, aby nevypadli, o vydutej dlážke v kuchyni ohraničenej výstražnou páskou, aby nedošlo k úrazu, o omietke padajúcej na novú techniku, o práčke pokazenej štyri mesiace, ktorej opravu treba najprv vysúťažiť, o príliš nízkych garážach, do ktorých sa nová technika nezmestí, preto trčí na dvore, o troch sprchách pre šesťdesiatich chlapov, nainštalovaných navyše v jedinej malej kabínke, o smrade v šatniach, zle vetraných, rozpadajúcich sa stenách, o hnusnom, deprimujúcom prostredí.

Zachráňte hasičov!

„Našou úlohou je zachraňovať iných, ale keď príde veľká voda, musíme zachraňovať aj sami seba. Vrátime sa zo zásahu, kde sme odčerpávali vodu, chlapi si nasadia dýchacie prístroje, vojdú do hadicovne zatopenej aspoň do pol metra a zase sa pustia do odčerpávania vody. Miestnosť, kde čistíme hadice, býva zaplavená pri každom väčšom daždi, voda tečie aj cez elektriku. To, čo tam pláva, je hnus. Splašky, špina. Pre potkanov, čo nám potom behajú po kuchyni, voláme deratizérov. Tri dni po deratizácii príde voda opäť a sme tam, kde sme boli. O hubách či tráve, čo rastú na stenách, už ani nehovoríme. Uvažujeme o tom, že pri najbližšom veľkom daždi my zavoláme na stodvanástku a pôjdeme na výjazd na Komenského ulicu 27 v Banskej Bystrici. Teda na našu hasičskú stanicu. Štyria ľudia plus technika by tým boli blokovaní na iné zásahy, ale však aj my sme ľudia! Jasné, že toto riešenie je extrém. Ale povedzte nám, ako inak máme upozorniť na naše problémy?“

Dva milióny eur v šuplíku

Katastrofálne hygienické podmienky hasičskej stanice v Banskej Bystrici sú medzi kompetentnými všeobecne známe dlhé roky. Istý čas sa hovorilo o vybudovaní novej stanice s lepšou strategickou polohou, ale napokon padlo rozhodnutie o rekonštrukcii existujúcej budovy. Vo februári 2015 vláda Slovenskej republiky dokonca už schválila na tento účel dva milióny eur. Okresného riaditeľa HaZZ Dušana Mlynárika sme sa preto pýtali, v akom štádiu sa rekonštrukcia momentálne nachádza. Lenže on na základe príkazu zhora komunikovať s médiami nesmie.

Pach a hnus: Vnútorné priestory stanice, kde hasiči trávia 24-hodinové služby.
Pach a hnus: Vnútorné priestory stanice, kde hasiči trávia 24-hodinové služby.
Archív

Pach a hnus: Vnútorné priestory stanice, kde hasiči trávia 24-hodinové služby.FOTO: Archív

Podobne sú na tom na krajskom riaditeľstve. K záležitostiam „týkajúcim sa stavieb a rekonštrukcií“ je vraj kompetentné vyjadrovať sa iba samotné ministerstvo.

Z tlačového oddelenia ministerstva vnútra nám pekne znejúcimi slovami vysvetlili, že napriek peniazom vyčleneným už rok a pol kašlú na rekonštrukciu hasičskej stanice v Banskej Bystrici: „V súčasnosti sa pripravujú podklady na vyhlásenie verejného obstarávania na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Po spracovaní projektovej dokumentácie a vydaní stavebného povolenia bude vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác. Termín ukončenia rekonštrukcie v súčasnosti nemožno jednoznačne stanoviť z dôvodu, že priamo súvisí s úspešnosťou jednotlivých procesov verejného obstarávania.“

Muži so srdcom

Ignorácia potreby základných hygienických podmienok pre mužov, na ktorých sa v prípade prírodných katastrof obraciame ako na prvých, je hanbou pre Kaliňáka, jeho ministerstvo a tak trochu aj pre nás všetkých. Ako sa cítia chlapi, ktorí napriek týmto podmienkam nikdy neodmietli nastúpiť do služby a o štrajku neuvažovali ani jedinú sekundu?

„Nepoviem radšej nič, nechcem sa vyjadrovať vulgárne,“ hovorí jeden z nich nahnevane a druhý zmierlivejšie dopĺňa: „Je to krivda, ale robíme ďalej. Srdce nám inak nedá.“

Mená piatich banskobystrických hasičov, s ktorými sme sa rozprávali, nezverejňujeme na ich žiadosť. Obávajú sa postihu za to, že upozorňujú na nedôstojné podmienky na ich pracovisku.

Domov