Historická príležitosť

Aká bude úloha prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie?

Domov

Prvého júla 2016 prevezme Slovenská republika predsednícke kormidlo v Rade Európskej únie. Predsedať Rade EÚ je jedna z najdôležitejších a najnáročnejších úloh, ktoré Slovensku vyplývajú z členstva v Únii. Členské štáty sa vo vedení rady striedajú v šesťmesačných intervaloch. Počas tohto obdobia vedie predsedajúca krajina zasadnutia na všetkých úrovniach Rady a zodpovedá za formovanie európskej legislatívy od expertnej až po ministerskú úroveň.

Rotujúce predsedníctvo:

„Každý občan vie, že už dvanásť rokov sme členmi EÚ, že vďaka tomu sa krajina zmodernizovala a výrazne posunula dopredu, prišli zahraničné investície, ktoré vytvorili pracovné miesta, ľudia sa začali slobodne presúvať za štúdiom či prácou. Život u nás sa zmenil a sme lepšou krajinou. Európska únia má 28 členských štátov a tri hlavné inštitúcie: Európsky parlament, Európsku komisiu, čo je ekvivalent vlády, a Radu EÚ. To je najdôležitejšia inštitúcia, pretože tam sa prijímajú najvážnejšie rozhodnutia. Na čele Rady je každých šesť mesiacov iná krajina. To je rotujúce predsedníctvo a každých štrnásť rokov sa na rad dostane tá istá krajina. My sme v EÚ dvanásť rokov a teraz je to prvýkrát, keď prišiel rad na nás. Predsedníctvo je povinnosť, ktorá vyplýva z nášho členstva. Je to však zároveň obrovská príležitosť predstaviť Slovensko,“ vysvetlil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Podľa neho samotný význam historicky prvého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ spočíva v tom, že Slovensko bude manažovať jednu z troch hlavných inštitúcií EÚ – Radu reprezentujúcu členské krajiny Únie. Na šesť mesiacov sa tak naša krajina stane „tvárou aj hlasom“ európskej „dvadsaťosmičky“, hovoríme tu o takzvanom „rotujúcom“ predsedníctve. Členské štáty spolupracujú v trojčlenných skupinách, tento systém zaviedla Lisabonská zmluva v roku 2009. Jeho podstata spočíva v tom, že trio predsedníctiev stanoví dlhodobé ciele a pripraví spoločný program. V ňom sa určia hlavné témy a otázky, ktorými sa Rada EÚ bude zaoberať počas osemnástich mesiacov. Súčasné trio tvorí holandské, slovenské a maltské predsedníctvo.

Úlohy predsedníctva:

Predsedníctvo zodpovedá za usmerňovanie práce Rady v oblasti právnych predpisov EÚ, za zabezpečenie kontinuity agendy EÚ, riadny priebeh legislatívneho procesu a spoluprácu medzi členskými štátmi. Pri plnení týchto úloh musí konať ako čestný a neutrálny sprostredkovateľ. Hlavnými úlohami je plánovanie a vedenie zasadnutí Rady a jej prípravných orgánov a zastupovanie Rady vo vzťahoch s inými inštitúciami EÚ. Predsedníctvo vedie zasadnutia rôznych zložení Rady s výnimkou Rady pre zahraničné veci a prípravných orgánov Rady, ktoré zahŕňajú stále výbory, ako napríklad Výbor stálych predstaviteľov a pracovné skupiny a výbory zaoberajúce sa veľmi špecifickými otázkami. Predsedníctvo dohliada na správne uplatňovanie rokovacieho poriadku a pracovných metód Rady a riadny priebeh rokovaní. Usporadúva tiež rôzne formálne a neformálne zasadnutia v Bruseli a v krajine, ktorá vykonáva rotujúce predsedníctvo.

Predsedníctvo zastupuje Radu vo vzťahoch s inými inštitúciami EÚ, najmä s Komisiou a Európskym parlamentom. Jeho úlohou je usilovať sa o dosiahnutie dohody o legislatívnych návrhoch prostredníctvom trialógov, neformálnych rokovaní a zasadnutí Zmierovacieho výboru.

Predsedníctvo úzko koordinuje svoju činnosť s predsedom Európskej rady a s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Predsedníctvo podporuje ich činnosť a niekedy ho možno požiadať o vykonanie určitých úloh pre vysokého predstaviteľa, ako napríklad o zastupovanie Rady pre zahraničné veci pred Európskym parlamentom alebo o predsedanie tejto Rade, keď rokuje o otázkach spoločnej obchodnej politiky. „Slovenskí ministri budú predsedať rôznym zloženiam Rady EÚ a naši experti približne dvesto pracovným skupinám. Zástupcovia Slovenska povedú rokovania o európskej legislatíve a aktuálnych politických otázkach. Ich hlavnou úlohou bude hľadať kompromisy medzi členskými štátmi a rokovať s ostatnými inštitúciami, predovšetkým s Európskou komisiou a Európskym parlamentom,“ upresnil minister Miroslav Lajčák. Slovensko bude teda viac ako kedykoľvek predtým priamo „v európskej kuchyni“, bude pri vytváraní rozhodnutí pomáhať členským krajinám nájsť potrebný konsenzus pri formovaní európskej legislatívy. Predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ tak predstavuje príležitosť na zviditeľnenie našej diplomacie, expertízy, manažérskych zručností a, samozrejme. aj Slovenska. Predsedníctvo však znamená aj príležitosť prezentovať našich umelcov, kultúru, vedcov, inovátorov, úspešné firmy či mladé talenty. Budeme propagovať aj naše regióny na okraji neformálnych zasadnutí ministrov v Bratislave, ale aj počas podujatí v Bruseli.

„Predsedníctvo sa odohráva v Bruseli, v Luxemburgu, v Štrasburgu a u nás v Bratislave. Budeme tu mať asi dvadsať podujatí, na ktorých sa budú zúčastňovať jednotliví ministri EÚ. To znamená, že k nám zo všetkých členských krajín prídu ministri zahraničných vecí alebo financií alebo pôdohospodárstva, a podobne. Očakávame, že spolu s novinármi príde na Slovensko 20- až 25-tisíc ľudí. Je to obrovská príležitosť aj pre naše hotely, reštaurácie a celkovo pre turizmus,“ dodal Miroslav Lajčák. Rokovania „slovenskej“ časti sa budú odohrávať v Bratislave v historickej budove Reduty. Tú dočasne upravia na rokovaciu miestnosť, ktorá spĺňa všetky požiadavky. Súčasťou rokovaní budú aj oficiálne obedy a večere, ktoré sa budú konať na Bratislavskom hrade.

To najlepšie zo Slovenska

Naše historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ bude unikátnou príležitosťou na prezentáciu slovenských diel, autorov, výtvarníkov, dizajnérov, hudobníkov a iných kultúrnych projektov. Pripravených je viacero kultúrno-prezentačných podujatí nielen na Slovensku, ale aj v Bruseli, Štrasburgu a na všetkých našich diplomatických misiách po celom svete.

Zahraničné delegácie dostanú prezentačné predmety napríklad vo forme tradičných slovenských špecialít, ako sú bratislavské rožky s makovou či orechovou náplňou, bošácka slivovica, žitavská červená paprika či tokajské víno. Návštevníkov Slovenska zaujme aj suvenír v podobe pamätnej mince z mincovne v Kremnici, unikátnej nabíjačky, ktorá je výsledkom startupového projektu, či pamätnej poštovej známky s vôňou borovice, ktorú navrhol jeden z najvýznamnejších súčasných svetových grafických dizajnérov Peter Biľak.

Domov