Hlina od Bratislavy získal pozemky za euro.

Hlina chce zachrániť Železnú studničku, pozemky dostal za euro

Firma Alojza Hlinu vyhrala súťaž na prenájom mestských pozemkov za euro ročne. Hlina však tvrdí, že to preňho až také výhodné nie je.

Jeden z najpopulárnejších cieľov Bratislavčanov, ktorí sa chcú rýchlo dostať do prírody, je Železná studnička. Kedysi vychytený areál, kde sa stretávali starí Bratislavčania pri hudbe a tanci, je už roky spustnutý.

Chýba poriadna reštaurácia, kde by sa výletníci či cyklisti najedli. Problematická je najmä časť nazvaná Rotunda, kde boli donedávna iba schátrané bufety. Zachrániť to chce nezávislý poslanec a podnikateľ Alojz Hlina.

Za euro

Jeho rodinná firma vyhrala súťaž na prenájom pozemkov. Za päťtisíc štvorcových metrov má platiť jedno euro ročne. Podľa Hlinu to vraj až také výhodné nie je.

„Mesto našlo v tomto prípade blázna, ktorý je ochotný ísť do nájomnej zmluvy na 25 rokov a zaviazať sa podľa prísneho plánu realizovať predpísané objekty. Za svoje peniaze, samozrejme. Po skončení nájmu tam tie objekty ostanú,“ vysvetľuje Hlina a ukazuje plán, ako budú stavby vyzerať.

Postaviť musí aj repliku Labutieho pavilónu, ktorý zlikvidovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Okrem toho mesto od nájomcu chce zrekonštruovať samotnú Rotundu a k tomu postaviť reštauráciu, tanečný parket, zrevitalizovať vodný tok Vydrice pri Rotunde, tri prístrešky pre turistov a ohniská. Všetko má predpísanú formu.

Čítajte viac:

Blázon či spasiteľ? Chcem ľudí naučiť protestovať, tvrdí Hlina

Investuje milión

Hlina odhaduje investíciu do projektu na vyše milióna eur. „Naši analytici nám to neodporúčali, ale nakoniec sme do toho šli, budeme to realizovať. Verím, že sa nám podarí oživiť Železnú studničku,“ hovorí Hlina. Ako dopĺňa, v prenájme síce budú mať päťtisíc metrov, ale môžu postaviť stavby len s rozlohou dvesto až tristo metrov.

„A navyše musíme odviezť a zlikvidovať tie haraburdy, čo tam sú. Kto mohol, tak nás odhováral. Ale to nás odhovárali, aj keď sme robili salaš v Stupave. Vtedy nás bankári vysmiali, že to je projekt, ktorý nemôže fungovať. A funguje,“ dopĺňa.

Budú ako od Jurkoviča

Hlina sľubuje, že stavby budú pekné. Inšpirovať sa totiž budú rukopisom slávneho architekta Dušana Jurkoviča. „My máme tendenciu zabúdať na našich géniov. Ale v krajine, kde ideme zasypať rímske pamiatky, sa tomu nečudujme. Príbeh Jurkoviča je pritom fantastický, bol to básnik dreva,“ rozplýva sa poslanec s tým, že k Rotunde asi zabezpečí kyvadlovú dopravu vláčikom.

„Ak tam nebude povolený vjazd autom, je ešte rizikovejšie do toho projektu ísť. Pomôcť by mohol vláčik alebo konský povoz z Partizánskej lúky,“ rozmýšľa Hlina.

Mesto vypísalo súťaž na prenájom priestorov už druhýkrát. A už druhýkrát sa do nej prihlásili iba Hlinovci ako jediní záujemcovia. Prvá súťaž bola vyhlásená v septembri 2013.

„Do nej sme sa prihlásili iba my, ale zrušili ju, lebo sme nedali kompletný projekt. Poviem to otvorene, nemáme dôveru k mestu. Stalo sa nám, že naša spoločnosť prezentovala nejaký projekt a zrazu sa veci z neho objavili v inom projekte,“ tvrdí Hlina. Ďalšiu súťaž vypísal bratislavský magistrát toto leto. A opäť o Železnú studničku nemal nik iný záujem.

Začínal biofarmou

Alojz Hlina nie je známy len ako politik a aktivista, ale aj ako bača z Oravy, ktorý má farmu v Stupave. Tá je dosť populárna najmä medzi obyvateľmi hlavného mesta, ktorí u neho hľadajú dedinskú atmosféru. Spolu takmer 22-hektárový pozemok aj s čerpadlom si Hlinovci prenajímajú od Univerzity Komenského.

„Nič tam nebolo. Všetko sme vybudovali. Samozrejme, že sa zjavia všelijakí mudrlanti a povedia, ako zarába,“ krúti hlavou a pokračuje: „No niekedy vás znechutia a ja nemám žalúdok z teflónu. Nečakám, že mi poďakujú, na to som dosť racionálny, ale že vás zhovädia, to sa mi nepáči,“ uzatvára Hlina.

Kto bol Dušan Jurkovič

Pomenovali po ňom cenu pre architektov. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Počas vojny pôsobil v Krakove. Po vzniku ČSR sa usadil v Bratislave a stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku.

V máji 1919 ho poverili prípravou pohrebu Milana Rastislava Štefánika. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá je jeho najznámejšou stavbou. Riešil však aj stanicu lanovky na Lomnický štít.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].