Plná kapacita: Tatranci tvrdia, že v našich veľhorách je už teraz lanoviek až-až.

Horský kolotoč: Naše veľhory sú príliš malé na ďalšie megastavby

Tatranci sa stále bránia lanovkovému prepojeniu medzi Hrebienkom a Skalnatým plesom. Nechcú mať z národného parku lunapark.

Vysoké Tatry opäť žijú. Azda až príliš. Lanovka na Hrebienok je aj neskoro popoludní takmer plná a trasa k Rainerke pripomína dunajskú promenádu v Bratislave. Miestami sa početným skupinkám turistov ledva vyhýbame. Nie, tu nemáte šancu vychutnať si pokoj prírody, či stretnúť divú zver. Azda len vyhladnutého medveďa smerujúceho do podhoria ku kontajnerom s odpadkami.

Naše veľhory sa zmenili. Výhľad na kopce špatia vyschnuté lány lesov zničených lykožrútom a zlámané porasty, pri ktorých budeme sto rokov čakať, kým sa s nimi príroda popasuje. Ako päsť na oko pôsobia tiež kalamitou zmetené hrubé kmene stromov, ktoré sa už roky kúpu v priezračnej vode Studenovodských vodopádov.

Lanovky: Denne vychrlia do vysokohorského prostredia tisícky turistov.
Lanovky: Denne vychrlia do vysokohorského prostredia tisícky turistov.
MARTIN DOMOK

Lanovky: Denne vychrlia do vysokohorského prostredia tisícky turistov. Foto: Martin Domok

Treba ísť ďalej. Tam, kam sa pohodlnejším výletníkom až tak nechce, kde sa zachovali zelené lesy, medzi skalami sa ešte mihne kamzík, svišť či zatúlaná líška. Aj keď, možno postačí pár rokov počkať a divokú prírodu si budeme vychutnávať z pohodlia lanoviek, ktoré nás prevezú ponad najkrajšie miesta bez toho, aby sme vôbec museli vykročiť na turistický chodníček.

Nebezpečné zjazdovky

Batôžkari v horách pomaly vymierajú a moderné lanovky sa stali prirodzenou súčasťou horských stredísk. Čoraz hlasnejšie však zaznieva otázka, koľko už je veľa? Tatranci hovoria, že kapacita Tatier je na vrchole, niektorí sú dokonca presvedčení, že sme dávno za hranicou únosnosti.

Napriek tomu investori uvažujú o ďalších lanovkách, ktoré denne vychrlia na turistické a lyžiarske ciele tisícky výletníkov. Spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR) už pred tromi rokmi prišla so zámerom prepojiť lyžiarsky zabudnutý Hrebienok so Skalnatým plesom ponad Studené doliny. Tak by uzavreli lanovkový okruh od Starého Smokovca cez Hrebienok a Skalnaté pleso až po Tatranskú Lomnicu.

Sľubujú lyžiarsky raj s novými aj obnovenými zjazdovkami a ešte mohutnejší turistický ruch. Domáci sú proti. Podľa nich lanovkové šialenstvo len naplní vrecká investorom a veľhorám ani tatranskej samospráve neprinesie nič. Skôr naopak. Pred tromi rokmi sa ubránili. Nové mestské zastupiteľstvo však už nie je v odmietavom postoji také jednomyseľné.

„Pred niekoľkými mesiacmi Komisia cestovného ruchu a TMR usporiadali niekoľko stretnutí s občanmi a domácimi podnikateľmi, kde opäť prezentovali tento projekt,“ hovorí bývalá poslankyňa a spoluautorka viacerých publikácií o Tatrách Iveta Bohušová. „Zástupcovia investora presviedčali ľudí, že ak sa nepostavia nové parkoviská a lanovkové prepojenia, doprava a turistický ruch skolabuje. Napriek tomu boli odborníci aj občania proti. Veď už teraz sú zjazdovky plné a nebezpečné. Nehovoriac o tom, že o úroveň nižšie máme električky, ktorými sa k lanovkám dá bez problémov dostať.“ Ukazuje nám časopis poľského Tatranského národného parku, kde nás naši severní susedia kritizujú za megalomanské plány.

„Je absurdné, že popadané stromy nesmieme z chráneného územia odviezť, ale o vyrúbaní lesa na troch kilometroch pre káble, podpery a stĺpy sa tu reálne uvažuje,“ hovorí znechutene.

Riešia svoj biznis

„Poslanci už nie sú jednotní a mestské autority akoby ani názor nemali,“ hovorí horský vodca, podnikateľ a mestský poslanec Róbert Gálfy. „Mňa irituje, keď tvrdia, že hlavným lákadlom pre rozvoj cestovného ruchu sú lanovky. To je hlúposť. Ten predsa stojí na hodnotách, ktoré hory ponúkajú.“ Pozastavuje sa aj nad tým, aký cestovný ruch majú investori na mysli.

Iné priority: Podľa Róberta Gálfyho Tatrám chýbajú skôr cyklotrasy, než nové lanovky.
Iné priority: Podľa Róberta Gálfyho Tatrám chýbajú skôr cyklotrasy, než nové lanovky.
ARCHÍV

Iné priority: Podľa Róberta Gálfyho Tatrám chýbajú skôr cyklotrasy, než nové lanovky. Foto: Archív

„Postavia parkovisko pre šesťsto áut mimo Smokovca a odtiaľ povedú lanovky do hôr. Turista do mesta ani nepríde. Keď TMR spomína rastúce tržby, domáci podnikatelia hovoria práve o ich znížení. Sú to ľudia, ktorí si pobrali úvery, splácajú nájmy... Áno TMR uvažuje rozumne. Poskytnú návštevníkom dopravu, občerstvenie v ich kaviarňach, reštauráciách, nákup v obchodoch, bezplatné parkovanie. Z toho všetkého však mesto nemá nič. Hrozia nám, že ak nepovolíme lanovku, nebudú robiť nič. Ale my nie sme od nich závislí. Nech pokojne investujú inde. Nám chýbajú skôr cyklotrasy. Peniaze sa strácajú a dokopy nič sa nepostavilo. Nie je prepojené Štrbské Pleso s Tatranskou Lomnicou, dokonca ani len Poprad so Starým Smokovcom! Sem chodili ľudia do klimatických kúpeľov, za pohybom na čerstvom vzduchu. Teraz sú z toho atrakcie. Tatry však nie sú zábavný park.“

Gálfy pripúšťa, že TMR urobil pár dobrých vecí. Zvýšil úroveň hotelových služieb, štandard reštauračných zariadení, obnovil lanovky, skvalitnil zjazdovky. „Je logické, že myslia na svoj biznis. Je však na nás, ako ďaleko im dovolíme zájsť. Stavať lanovku naprieč dvoma nádhernými údoliami je v rozpore s poslaním tohto územia.“

Za a proti

Kvalitné zjazdovky a moderné lanovky nie sú všetko. „Fakt je, že TMR nekontrolovane zvyšuje návštevnosť vysokohorského prostredia cez svoje dopravné zariadenia,“ pridáva sa do rozhovoru niekdajší riaditeľ Štátnych lesov TANAP- u a námestník ministra pre lesné a vodné hospodárstvo Mikuláš Michelčík. „Trate sa natoľko zahusťujú, že komfort lyžovania bol v minulosti aj v tých primitívnych podmienkach vyšší ako dnes. Prioritou je pre nich len neustále zvyšovanie ziskov. Žiaľ, nie je legislatívna páka, ako im v tom zabrániť.“

Prečo? Ešte v roku 1995 bol zrušený zákon o Tatranskom národnom parku. Ten definoval, ktoré aktivity by sa mali rozvíjať. Turistika, lyžovanie, ochrana prírody intravilán obcí, starostlivosť o územie. Modernizáciu síce nevylučoval, ale akýkoľvek ďalší zásah do územia bol neprípustný.

„V súčasnom zákone územie Tatier nie je rozčlenené, zonácia neplatí,“ pokračuje Michelčík. „Každý si pravidlá vysvetľuje po svojom. Najsmutnejšie je, že Poliaci to povedia na plné ústa a naši ľudia, ktorí by do problému mohli zasiahnuť - správa národného parku a štátne lesy, či mestský úrad - sa buď nevyjadrujú, alebo tvrdia, že nemajú dostatok informácií.“

Ako príklad uvádza situáciu v Krkonošiach. Tam vytvorili Správu Krkonošského národného parku (KNP) podľa vzoru Slovákov. Dnes nad nami krútia hlavou. „Keď tam pred časom modernizovali starú dvojsedačku na Sněžku, podmienkou KNP bolo dodržať smer trasy, nezasiahnuť do nej a nezvýšiť kapacitu lanovky. Únosnosť Sněžky je skrátka daná. Podobne ako Tatier.“ Odborníci u nás už dávno vyrátali únosnosť Skalnatého plesa. Asi tritisíc ľudí denne. Dnes je to zhruba hodinová kapacita súčasných lanoviek!

Ustoja to?: Či sa nová lanovka potiahne z Hrebienka ponad obe Studené doliny až na Skalnaté Pleso stojí na desiatke poslancov Vysokých Tatier.
Ustoja to?: Či sa nová lanovka potiahne z Hrebienka ponad obe Studené doliny až na Skalnaté Pleso stojí na desiatke poslancov Vysokých Tatier.
RÓBERT GÁLFY

Ustoja to?: Či nová lanovka povedie z Hrebienka ponad obe Studené doliny až na Skalnaté pleso stojí na rozhodnutí desiatky mestských poslancov. Foto: Róbert Gálfy

„Nesmieme bojovať proti kôrovcovi, ktorý zničil takú istú plochu ako veľká kalamita, ale v oveľa cennejšom území, a nezaujíma nás, čo sa stane, keď tam pribudne ďalšia lanovka? To je choré. A kompetentní nezasiahnu, lebo sa boja o svoje stoličky!“ Všetko tak stojí na desaťčlennom mestskom zastupiteľstve Vysokých Tatier.

„Už v roku 2005 odborníci medzinárodnej organizácie ochrany prírody IUCN zdôrazňovali, že v Tatrách je dôležitejší trvalo udržateľný rozvoj než masový turizmus. Podľa nich by sa turistické zariadenia mali sústrediť mimo územia národného parku a už vtedajšia predimenzovaná ubytovacia kapacita mala byť zredukovaná,“ pripomína Michelčík.

Preplnené

Rozhodné NIE hlása aj chatár na populárnej Rainerke Peter Petras. „Robil som si vlastný prieskum názorov a všetci boli proti. Niektorí plán lanovky z Hrebienka na Skalnaté pleso nazvali doslova barbarstvom,“ dozvedáme sa. „Myslím si, že Tatry sú také malé a prístupné, že ich netreba spriemyselňovať lanovkami. Veď z podhoria sa na ich hrebeň dostanete peši za tri hodiny. Nikoho netreba nikam voziť.“ Aj on tvrdí, že Tatry majú svoju kapacitu. „Do päťlitrovej nádoby nenalejete desať litrov vody! Kam sa tí ľudia pomestia? Národný park nemožno prepchať. Už táto sezóna nám dala vedieť, že sme v návštevnosti na strope.“

Poukazuje tiež na fakt, že Veľkou Studenou dolinou vejú silné vetry, ktorých sila je znásobená komínovým efektom. Netvrdí, že by to lanovka nevydržala, komfort pre cestujúcich by však bol diskutabilný. „V prepychu a technickom vybavení nikdy Alpy nedobehneme, aj keby sme lanovkami pospájali všetky štíty. Zachovajme si preto radšej čistotu našich veľhôr.“

Chatár na Rysoch Viktor Beránek je zmierlivejší. „Je pravda, že lanovka môže narušiť vizuálny dojem z výhľadu na pohorie, je to však zaujímavý projekt, ktorý úplne nezavrhujem. Neobávam sa ani vážneho zásahu do prírodného prostredia. Nakoniec, vo svete sú rôzne dopravné prepojenia. Skôr si myslím, že ak sa nezačne rozvíjať Hrebienok, bude projekt zbytočný."

Opatrní

Viacero smokovských podnikateľov by obnovenie lyžovačky na Hrebienku potešilo. TMR tam však, vraj, bez horizontálneho prepojenia stredísk investovať nechce. Preto prišli s alternatívnym návrhom - prepojiť Hrebienok so Štartom nad Tatranskou Lomnicou. Ten by si ale vyžiadal inú technológiu a ešte vážnejšie zásahy do prostredia ako pôvodný projekt. Výstavba je teda zatiaľ len v plánoch investora a vo vyjadreniach sú opatrní aj mestskí politici.

„Vzhľadom na to, že v tomto čase sa na pôde mestského zastupiteľstva nekonajú žiadne rokovania, stretnutia ani prezentácie k otázkam výstavby lanovky, považujem naše stretnutie za bezdôvodné,“ zareagoval z mestský poslanec Alexander Gálfy. Prednosta Mestského úradu vo Vysokých Tatrách Eugen Knotek nám dokonca tvrdí, že na výstavbu lanovky mesto doposiaľ neeviduje oficiálnu žiadosť od spoločnosti TMR.

„Táto investícia si totiž vyžaduje zmenu územného plánu. Verejná diskusia bola zhruba pred pol rokom. Keďže odvtedy sa neudiali žiadne iné rokovania, nevidíme dôvod k tejto téme sa momentálne vyjadrovať,“ dodáva.

Rezervovane reaguje aj riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko: „O tomto zámere som sa dozvedel len z médií a bolo by nešťastné vyjadrovať sa k niečomu, čo sme nemali možnosť naštudovať. Predpokladám, že zatiaľ to je iba vízia investorov a reálny projekt ešte na svete nie je. Samozrejme, že takéto informácie sledujeme mimoriadne pozorne a vyhodnocujeme.“

Dodáva, že je náročné skĺbiť potrebu ochrany najstaršieho národného parku s požiadavkami na rozvoj cestovného ruchu. Niekedy až nemožné. "Schválenie zonácie by pomohlo vyriešiť veľa vecí. Definovali by sa plochy, ktoré sa ‚obetujú‘ pre cestovný ruch a prípadný rozvoj a možno potom by bolo menej polemík." Podľa neho však v každom prípade bude musieť takýto zámer prejsť komplexným posúdením vplyvov na životné prostredie.

Priveľa emócií

„Prepojenie Hrebienka a Skalnatého plesa považujeme za kľúčové pre celkový rozvoj oboch horských stredísk, najmä Smokovcov,“ hovorí generálny riaditeľ Tatry Mountain Resorts Bohuš Hlavatý.

„Náš návrh predpokladá využitie modernej 3S technológie. Tá umožňuje výstavbu lanovky iba s troma podperami, navyše v skalnatom teréne, čo znižuje potrebu odlesnenia. Zásah do prírodného prostredia je teda minimálny, v tomto variante asi 300 štvorcových metrov.“ Poukazuje aj na ekologický efekt - zníženie hustoty automobilovej dopravy a menšie nároky na parkovacie plochy.

„Je škoda, že sa o projekte začalo emotívne diskutovať bez toho, aby sme predtým rovnako intenzívne diskutovali o ďalšom rozvoji Tatier. Verím, že by sme vedeli presvedčiť všetky dotknuté strany, že náš návrh nie je samoúčelný, ale pozitívne podporuje turizmus aj sociálno-ekonomický rozvoj Tatier,“ uzatvára generálny riaditeľ TMR.

„Uvedomujeme si, v akom cennom prostredí sa pohybujeme. V prípade, že by projekt dostal zelenú, stále nás čaká náročný proces posudzovania vplyvov na životné prostredia a získavania potrebných povolení. Takže vám môžem zaručiť, že pri realizácii dodržíme všetky podmienky a obmedzenia vyplývajúce z ochrany prírody a zo špecifík tohto prostredia.“