Symbolické: Stromy vysádzané na cintorínoch sa nevyberali náhodne. Symbolizovali večnosť, pominuteľnosť, ale aj melanchóliu a smútok.

Hroby našej doby: Od pochovávania koní k zdobeniu na objednávku

Kedysi sme mŕtvym dávali do hrobu koňa aj manželku, dnes im nosíme radšej kvety. Výzdobu si môžete dokonca objednať, a to nielen na Dušičky.

Deň, keď v roku 998 opát Odilo odslúžil veľkú zádušnú omšu za duše zomrelých v benediktínskom kláštore v Cluny, sa neskôr vžil ako Sviatok zosnulých, Pamiatka na všetkých verných zosnulých či jednoducho Dušičky. Urobil to vraj preto, aby dal definitívnu bodku za pohanskými obradmi.

No nech už boli jeho pohnútky akékoľvek, sviatok pretrval dodnes a pre mnohých je to jediný deň, keď si stopercentne spomenú na svojich mŕtvych.

Zvyky, ktoré sviatok sprevádzali, sa medzičasom zmenili. Dnes sú Dušičky najmä obdobím, keď sa Slovensko hromadne presúva z mesta do mesta a zdobí hroby blízkych kvetmi, vencami a sviecami. A hoci klasika stále víťazí, moderná doba priniesla novinky aj do tejto sféry.

Odhliadnuc od faktu, že popri spomienkach na blízkych prekvitá utešený kvetinový a sviečkový biznis, vývojom prešli aj naše estetické požiadavky na výzdobu. Aj keď podľa odborníka nie vždy išlo o posun k lepšiemu.

Dostali, čo si želali

Šperky, zbrane, nádoby s jedlom, dokonca aj kone a manželky - to všetko sa kedysi vkladalo nebožtíkom do hrobov. „Robilo sa to preto, aby na druhom svete ľuďom nič nechýbalo. Verilo sa totiž, že život pokračuje aj po smrti, len inak a inde,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.

Niektoré veci mŕtvy označil ešte pred smrťou s výslovným želaním, že si ich praje mať pri sebe aj na večnosti - najčastejšie išlo o obľúbenú fajku či modlitebnú knižku.

„Rómom sa vkladali do rakvy peniaze a alkohol, deťom zas obľúbená hračka. Tento zvyk v podstate pretrval, len v súčasnosti sa hračky vkladajú do uzavretých a presklených výklenkov, ktoré sú súčasťou hrobu,“ objasňuje etnologička.

Čítajte viac:

Vyháňači diabla varujú: Halloween je nebezpečný sviatok

Stromy ako symboly

Kvety ako ozdoba miesta posledného odpočinku sú skôr modernou záležitosťou, „ale hroby sa ozdobovali, či skôr značili, vždy - už v predkresťanskom období - napríklad kameňmi, mohylami“.

V kresťanstve sa pochovávalo do posvätenej zeme, do 12. až 13. storočia pri kostoloch, neskôr sa zriaďovali špeciálne miesta na pochovávanie, cintoríny. „No a na cintorínoch sa vždy sadili stromy, aby si duše mali kde odpočinúť,“ hovorí Nádaská.

Výber stromov a rastlín pritom vôbec nebol náhodný. Dôležitú úlohu pri ňom zohrávala symbolika. Večnosť, pominuteľnosť, večnú lásku či vernosť až za hrob mali pripomínať lipy, platany, tuje, tisy, brečtan, zimozeleň i ruže, smútok a melanchóliu zasa topole, cyprusy a smutné vŕby.

Aj vďaka tomu sa z cintorínov postupne stávali skvostné architektonické parkové diela a asi neprekvapí, že ich slávu začal parížsky Père Lachaise.

Meno dostal po spovedníkovi francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., jezuitskom kňazovi Francoisovi d’Aix de Lachaise - možno preto, že o tajomstvách rozmarného kráľa Slnko mlčal ako hrob. „Parkom“ a vzorom pre ostatné cintoríny sa však stal až o sto rokov.

Čítajte viac:

Cédečká, náboje aj pečené kura: Prečítajte si, aké šialenosti dávajú do rakiev nebožtíkom

Od sadených k rezaným

Pozostalí začali „dozdobovať“ hroby až o jeden o pol storočia neskôr. „Od druhej polovice 19. storočia sa hroby ozdobovali živými kvetmi, ale tie sa sadili priamo do zeme navŕšenej na hroboch,“ hovorí Katarína Nádaská. „Potom sa však hroby začali postupne upravovať kamennými platňami a na ne sa mohli kvety dávať len do vázy. Rezané kvety vstúpili na cintoríny až v dvadsiatom storočí.“

Ako dodáva etnologička, ide takmer o celosvetovo rozšírený zvyk. „Kvety na hroby si nedávajú ortodoxní židia - tí na pripomienku kladú na pomník kamienok -, ani v ortodoxných islamských krajinách to nie je zvykom.“

Typickým dušičkovým kvetom je oddávna chryzantéma a podľa etnologičky to má jednoduchý a praktický dôvod. „Pri voľbe kvetov sa vychádzalo v minulosti najmä z dostupných zdrojov a chryzantémy kvitnú práve na jeseň. Navyše dlho vydržali, čo bolo dôležité aj z finančného hľadiska.“

A prečo pálime pri zosnulých sviečky? Nádaská vysvetľuje, že v kresťanskom duchu sú pripomienkou viery. „Symbolizujú, že Kristus je svetlo svietiace v tmách. A zároveň sú odkazom pre mŕtvych: ... a svetlo večné nech im svieti, nech odpočívajú v pokoji!“

Čítajte viac:

Bojíte sa duchov? V predvečer Sviatku všetkých svätých sa vyhýbajte opusteným miestam

Dnešný trend - jednoduchosť a ekológia

Toľko teda minulosť. Aké sú dnešné trendy vo výzdobe hrobov?

Podľa Michala Hauša, kreatívneho riaditeľa Slovenskej asociácie kvetinárov a floristov, „hovoriť v tomto prípade o trendoch je veľmi nadnesené, lebo čo ľudí najviac ovplyňuje, sú, samozrejme, financie. Tí, čo žijú blízko Poľska, nosia odtiaľ umelé a musím povedať, že dosť katastrofálne dekorácie. Čo ma mrzí, lebo potom to na cintorínoch vyzerá ako v lunaparku.“

Pravdaže, nie je umelina ako umelina. „Aj neživé kvety, ak sa použijú kvalitné a s mierou, môžu pôsobiť pekne a vkusne. Najmä, ak potrebujete uchovať výzdobu povedzme až do Vianoc. Čečina časom zosivie, ale umelé kvety to zakryjú a oživia.

Lenže aj tu platí - čím vyššia kvalita, tým vyššia cena. Kým lacný kvet vyjde na pár centov, tie najdrahšie môžu stáť aj trinásť eur kus, takže veniec sa značne predraží.“

Michal Hauš vraví, že ako všade, aj v smútočných dekoráciách dnes hrá prím ekológia a jednoduchosť. „V lepších kvetinárstvach od umelých kvetov úplne upúšťajú, používajú sa ekologicky rozložiteľné materiály.

Základom je živá čečina, do ktorej sa pridávajú hortenzie, chryzantémy, sušené kvety, šišky, makovice a šípky - teda veci, ktoré sú od prírody farebné a hlavne vkusné. A k tým peniazom - ak je niekto zručný, dokáže si takýto veniec vyrobiť aj sám, nemusí zaň zaplatiť majetok v kvetinárstve. A ani netuší, že je najmodernejší!“

Nielen kvet, ale aj nádoba

Jeho slová potvrdzujú aj skúsenosti pohrebníkov z Považskej Bystrice a z Prešova. „Trendom sú živé chryzantémy, rôzne čečinové a machové venčeky, v obľube sú aj takzvané poľovnícke tufy,“ vymenúva Miroslav Dvonč.

„Na východe letí živá čečina - ako pripomienka života, ktorá sa dekoruje sušenými kvetmi, šiškami a inými sušenými ozdobami,“ hovorí Marek Kolarčík.

Pri dušičkovej výzdobe odborník Michal Hauš radí staviť na živé rastliny v kvetináčoch. „To sú pre toto obdobie typické vresy, dabécie, skimie. Krásne sú aj klasické chryzantémové gule v črepníkoch. Vyzerajú dobre na starom hrobe obrastenom machom aj na modernom.“

Michal Hauš však odporúča, aby ste nezabudli ani na to, v čom kvety na hrob dávate. „Ak chcete docieliť naozaj peknú výzdobu, použite jednoduchú hlinenú nádobu, prípadne tú umelú obaľte machom alebo slamou.“

Nestíhate? Hrob vyzdobia za vás, fotky pošlú mailom

Ak sa vám z nejakého dôvodu nepodarí osobne vyzdobiť hrob vášho blízkeho, nezúfajte. Aj na Slovensku už funguje služba, ktorá to urobí za vás. Možnosť urobiť dušičkovú a vianočnú výzdobu ponúkajú dnes viaceré pohrebné služby a prevádzkovatelia cintorínov.

„Máme niekoľko stálych zákazníkov, ktorí si u nás nielen pri príležitosti Sviatku zosnulých, ale aj v priebehu roka objednajú úpravu, výzdobu hrobu, zapálenie kahancov, prípadne zaslanie fotografie,“ hovorí Miroslav Dvonč, šéf považskobystrickej pohrebnej služby, ktorá sa stará aj o cintoríny v Trenčíne a v Púchove.

Podobné požiadavky vybavovala prešovská ERA. „Častejšie sa však stáva, že si zákazníci, napríklad z Bratislavy, objednajú, aby sme v ich mene odniesli kyticu či veniec na pohreb,“ hovorí prevádzkovateľ Marek Kolarčík. Ak si to zákazník želá, môžu mu poslať fotografiu ozdobeného hrobu.

Bratislavská spoločnosť Čisté hroby sa špecializuje len na starostlivosť o hrobové miesta. Vybrať si pritom môžete z viacerých variantov, výzdoba hrobu na Dušičky je len zlomkom ich činnosti. Aj keď Dušan Kečkéš vraví, že v tomto čase býva najväčší nápor. „Trúfol by som si povedať, že aj o tridsať percent viac ako v inom období,“ prezrádza.

Hrob vyzdobia buď podľa presných inštrukcií zákazníka, alebo im zadávateľ nechá voľnú ruku. O výsledku ho informujú mailom s fotodokumentáciou. O miesto posledného odpočinku sa môžu postarať jednorazovo, ale aj po celý rok, a to nielen v Bratislave.

Mimobratislavskí zákazníci však musia počítať s tým, že sa výsledná cena zvýši o dopravné. Služby zahŕňajú upratanie lístia, umytie náhrobného kameňa, vytrhanie buriny, poliatie kvetov, výmenu vody vo váze i zapálenie sviečok, ale aj radikálne vyčistenie od lišajov a machov. Ceny sa pohybujú od dvadsať do šesťsto eur, záleží na rozsahu služieb.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].