Hrozba zvnútra: Čo hovorí antifašista na Kotlebovu politiku?

„Ľudia si neuvedomujú, že Kotleba vedie ku koncentračným táborom, k teroru, k despotizmu a k totalite,“ hovorí popredný slovenský antifašista Matej Vít.

Neonacistické hnutie na Slovensku sa za poslednú dekádu rapídne pretransformovalo. V deväťdesiatych rokoch boli „náckovia“ ľahko rozpoznateľní. Mašírovali po uliciach v kanadách a bomberách - v imidži ukradnutom farebným antirasistickým skinhedom na Jamajke, ktorí žili reggae a ska muzikou.

Následne sa začali razantne včleňovať do širokých vrstiev. Zmenili oblečenie a vymysleli si vlastné, menej nápadné značky. Dokonca to skúšali s infiltráciou do rôznych hudobných žánrov od punku po hip-hop. Dnes sa posunuli ešte ďalej.

Neonacistická scéna nie je veľká, lebo sa pretransformovala do mainstreamovej spoločnosti. Neonacistické zmýšľanie má veľká časť bežných ľudí, o ktorých by to človek na prvý pohľad ani nepovedal,“ tvrdí Matej „Datra“ Vít.

Ako člen punkovej kapely prešiel množstvom neonacistických útokov. Len zlomok z nich skončil v štatistikách. „Oveľa viac rasovo motivovaných trestných činov išlo mimo. Náckovských útokov bolo niekoľko denne a v štatistike bolo niekoľko za rok. Nikto to nenahlasoval a keď sa to nahlásilo, tak sa to bralo ako výtržnosť alebo bitka v meste,“ vysvetľuje.

Pohltili sociálne siete

Dnes je podľa odhadov na Slovensku približne dvetisíc neonacistov z tvrdého jadra. V uliciach ich síce nevidno, zato na sociálnych sieťach dominujú. „Toto médium úplne prevzali. Je to preto, že väčšine ľudí sa nechce diskutovať s primitívmi a reagovať na výmysly, ktoré tam xenofóbi neustále píšu,“ priznáva Datra.

Masovo sa rozšírila aj kedysi úzkoprofilová značka Thor Steinar. Bežne ju vidieť u ľudí, ktorí s fašizmom nemajú nič spoločné. Aj keď ju už vlastní Arab, na Slovensku má jasné pozadie. „Stále je to symbol a hlásenie k ultrapravici. Keď si napríklad kúpiš Thor Steinar na Slovensku, tak si ho kúpiš v náckovskom obchode.“ Za radikalizáciou davov nesporne stojí aj utečenecká kríza.

„Samozrejme, ľudia sa boja neznámeho. No neuvedomujú si, že Kotleba vedie ku koncentračným táborom, k teroru, k despotizmu a k totalite, k strate slobôd a k uzavretej spoločnosti,“ hovorí Vít.

Nebezpečenstvo v symboloch

Podľa Mateja Víta je potrebné, aby ľudia mali aspoň základné politické povedomie. Patrí k tomu aj rozpoznávanie znakov totalitného režimu či prehľad o aktuálnych geopolitických posunoch. „Dnes neznamená, že Rusko sú komunisti a Nemecko sú fašisti. A mnoho generácií si to ešte stále myslí. Za vojny Rusko bojovalo proti Hitlerovi. Čiže keď prišli v lete ruskí motorkári na Slavín, tak ich išli ľudia vítať, že to sú antifašisti… Nemecko je v súčasnosti najantifašistickejšia krajina na svete. Antifašizmus sa tam učí na školách a myslenie ľudí je veľmi otvorené a antirasistické. A v Rusku je zase autokracia a badať tu proruský nárast medzi ultrapravicou,“ myslí si Vít.

Apeluje aj na rodičov, aby si všímali svoje ratolesti. „Keď bude mať dieťa nášivku kolovratu, slovanskej svastiky, a povie rodičom, že to je pohanský symbol a rodičia nie sú dosť zbehlí, tak si povedia, že asi chce byť ako Barbar Conan. Nezdá sa im, že to má súvis s ruskou ultrapravicou. Treba chápať súvislosti. Svet sa veľmi zmenil. Dokonca kotlebovci používajú slovo, že sú antifašisti a že sú proti eurofašistom. Obyvateľov Európskej únie a Ameriky nazývajú fašistami, že sú proti diktatúre z Bruselu. Stredná generácia v tom má potom dokonalý zmätok. Je to hra slov a bežní ľudia sa v tom ťažko vyznajú.“