Penzión Šajgalovcov na ostrove Čiovo. Toto územie využívali starí Rimania ako miesto pre vyhnancov.

Igor Šajgal mal už vyše mesiaca sedieť v base. Namiesto toho zdúchol!

Polícia celý mesiac zadržiavala pred sudcami informáciu, že odsúdenca nevie dostať za mreže.

Zdúchol. Igor Šajgal nemieni najbližších osem rokov stráviť vo väzení a, zdá sa, že aj policajti robia všetko pre to, aby horehronský kápo dostal čo najväčší náskok pred spravodlivosťou.

Celé týždne zadržiavali informáciu, že Šajgala nechytili, a preto medzinárodný zatykač na tohto zločinca ešte nebol ani len vydaný. A možno by sa zišiel.

Zistili sme, že krátko po vyhlásení rozsudku, keď sa s odsúdeným Šajgalom nedokázala skontaktovať ani jeho advokátka, sa v chorvátskom Trogire pred penziónom patriacom Šajgalovcom znenazdajky objavili slovenské autá.

Gradácia zločinu

Podnikateľ Ján Kubašiak mohol ešte žiť, keby prokuratúra konala tak, ako jej zákon káže. Už v roku 2000 bolo jasné, že Igor Šajgal patrí za mreže. Na súde vtedy odzneli jasné svedectvá, že on si najal černákovcov na násilné vydieranie Mariana Karcela. Lenže jediný, kto si vtedy nezakrýval oči, bol sudca Ľubomír Samuel.

Na verejnom pojednávaní, kde bol vinou prokuratúry Šajgal celkom nepochopiteľne predvolaný len ako svedok, nahlas opakovane konštatoval, že hlavným vinníkom v prípade Karcela je Igor Šajgal. On mal sedieť s Mikulášom Černákom a jeho kumpánmi na lavici obžalovaných a nasledujúce roky stráviť v base.

Pre trestuhodnú nečinnosť prokurátorov Šajgal v roku 2006 namiesto obhrýzania nechtov za mrežami rozvíjal svoje zločinecké praktiky. Najal si partiu z policajného gangu na násilný prepad v Polomke, pri ktorom zastrelili otca troch detí, niekdajšieho Šajgalovho kamaráta a obchodného partnera Jána Kubašiaka.

Tentoraz prokuratúra Šajgala pred súd postavila, ale trvalo deväť rokov, kým padol definitívny rozsudok. Ako nezanedbateľnú okolnosť celého prípadu treba pripomenúť, že jedným zo štyroch (!) Šajgalových obhajcov bol Vladimír Mitro, ktorý pôsobil ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby v čase, keď konflikt medzi Šajgalom a Karcelom kulminoval, a potom znovu v období, keď sa Karcelovo vydieranie dostalo na súd.

Čítajte viac:

Arogantný Šajgal o vražde Kubašiaka: Mal som motív. Nenávidel som ho!

Lenivé pátranie

Na súde Šajgal nedopadol zle. Za vydieranie a objednávku prepadnutia dostal trest na dolnej hranici zákonnej sadzby. Z uložených ôsmich rokov má už pol roka za sebou, odkrútil si ich v rámci väzby, a ani zostávajúcu časť nemusí odsedieť celú. Po uplynutí dvoch tretín trestu môže požiadať o podmienečné prepustenie. Teda za predpokladu, že sa do toho času bude správať slušne.

Lenže Igor Šajgal nikdy nehral podľa pravidiel. Dalo sa predpokladať, že výkonu trestu sa bude chcieť vyhnúť, napriek tomu mu v úteku nikto nebránil. Príkaz na jeho zatknutie putoval zo súdu na políciu päť dní a ani potom sa policajti nepretrhli, aby zistili, kam sa odsúdený Šajgal podel.

Celé týždne pátranie viac-menej simulovali. Policajná hovorkyňa banskobystrického krajského riaditeľstva Mária Faltániová nám ešte dvadsiateho novembra tvrdila, že informácie o hľadanom Igorovi Šajgalovi ide „dať na mediálny okruh“, čo znamená, že ich poskytne všetkým médiám na zverejnenie, aby polícii v pátraní pomohla aj verejnosť.

V skutočnosti sa tak stalo až o jedenásť dní. A čo je oveľa závažnejšie, policajti o Šajgalovi unikajúcom pred spravodlivosťou neinformovali ani súd. Podľa hovorkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici Niny Spurnej sudcovia stále nedisponujú informáciou, či odsúdený Šajgal bol, alebo nebol dodaný do výkonu trestu.

Otázku vydania medzinárodného zatykača na Šajgala teda ešte nemali dôvod riešiť. Policajti pritom musia vedieť, že ako úkryt môže Šajgalovi slúžiť nielen niekoľko chát v slovenských horách, ale bez väčších problémov sa mohol „stratiť“ aj kdesi na Balkáne.

Čítajte viac:

Syn zavraždeného Kubašiaka sa bojí o život: Vyhrážajú sa mi ako otcovi!

Na ostrove vyhnancov

Šajgalovci už dávno vlastnia penzión v Chorvátsku, dovolenku v ňom trávil nejeden ich známy. Do krásneho historického mestečka Trogir, ktoré UNESCO zaradilo do zoznamu kultúrnych pamiatok, sme sa vybrali aj my. Penzión, oficiálne vo vlastníctve syna Igora Šajgala, sme našli na ostrove Čiovo.

V tejto súvislosti vyznieva celkom vtipne skutočnosť, že starí Rimania využívali Čiovo ako miesto pre vyhnancov... Penzión leží pár metrov od pláže, čo je ideálna poloha pre dovolenkárov, v tomto ročnom období však celá ulica pôsobí mŕtvo. Museli sme dlho čakať, kým pomedzi hustú zástavbu prefrčalo aspoň jedno auto.

Od domácich sme sa napokon dozvedeli, že väčšina barakov je prázdna, slúžia len ako dovolenkové domy. Igora Šajgala i jeho ženu Ľubu tu poznajú, v penzióne obývajú celé druhé poschodie s balkónmi s výhľadom na more. Prvé slúži hosťom, ale tých tu v posledných rokoch veľa nebolo.

Suseda z náprotivného domu i ďalší muž bývajúci na kopci sa zhodli, že pred pár týždňami, zhruba v čase vyhlásenia rozsudku nad Šajgalom, videli pred penziónom niekoľko áut so slovenskými značkami. A to bolo dosť neobvyklé, Šajgalovci sem v zime zvyčajne nechodievajú. Autá tu parkovali krátko, ich posádky sa na ostrovčeku nezdržali.

V Trogire sme tiež zistili, že rodina Šajgalovcov má v Chorvátsku viac kontaktov, napríklad v mestečku Sinj, odkiaľ môžu viesť stopy do ďalších, okolitých krajín. Najstarší syn zavraždeného Jána Kubašiaka si myslí, že tieto informácie policajtov nezaujímajú.

„Videl som, ako si policajní funkcionári so Šajgalom podávajú ruku. Neverím, že ho naozaj chcú dostať za mreže,“ hovoril zatrpknuto a so sarkastickým úsmevom dodal: „V takejto krásnej krajine my žijeme.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní