Garáže a wellnes: Po päťpodlažnej budove komplexu Trinity ostala iba diera v zemi.

Išiel statik v záujme znižovania nákladov za hranu bezpečnosti?

VBratislave sa začiatkom prázdnin zrútila novopostavená päťpodlažná budova. Bola súčasťou obytného komplexu a práve v zrútenej časti mali byť garáže a wellnesscentrum.

Developér naznačil, že príčinou nehody by mohli byť zle urobené statické výpočty. Statik sa bráni, že svoju prácu odviedol dobre, ale pripúšťa teóriu, že pri výpočtoch nezohľadnil tlak okolitých budov. Faktom však zostáva, že ten istý statik, Ján Tomčáni, projektoval v Bratislave viacero kancelárskych budov v komplexe Apollo Biznis Centra II na Mlynských nivách. Aj pri nich sa dodatočne museli riešiť problémy so statikou.

Náhly pád

Garáže a wellness v komplexe Trinity sa s obrovským rachotom zrútili v nedeľu 1. júla ráno. Na stavenisku, našťastie, nebolo ani nohy, takže okrem veľkej hmotnej škody sa nič horšie nestalo. Nepoškodená zostala aj rezidenčná časť projektu - veže, v ktorých sa nachádzajú byty. Polícia rozbehla vyšetrovanie a česká spoločnosť Metrostav, ktorá je generálnym dodávateľom polyfunkčného komplexu Trinity, rovnako začala s kontrolou statických prepočtov. Zrútenie budovy vraj mohol zapríčiniť aj tlak zeminy.

Garáže totiž mali mať zelenú strechu, na povrchu budovy mali byť záhony osadené zeleňou. Zelené strechy už v minulosti spôsobili na viacerých stavbách menšie problémy, nie však s takýmito fatálnymi dôsledkami. Navyše, pred zrútením garáží by sa vraj mali v konštrukciách budov najskôr objaviť trhliny. Garáž v Trinity však spadla nečakane, bez spomínaných varovných príznakov.

Nízka cena na úkor kvality?

„Tento trend je všade, kde jediným kritériom je najnižšia cenová ponuka. Je to trend voľného trhu v Európe, ktorý zrejme môže dobre regulovať väčšinu hotových produktov. Takáto regulácia však nefunguje pre budovy a inžinierske konštrukcie, ktorých navrhovaná životnosť je niekoľko generácií a v čase dohadovania najnižších cien nemožno produkt vidieť ani ohmatať.

Projektová dokumentácia je v tom čase často na úrovni štúdií a pokiaľ je aj na úrovni projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, zďaleka nerieši definitívne použité materiály, spôsob a metódy výstavby,“ tvrdí predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov profesor Vladimír Benko. Ten už pred nejakým časom počas odbornej diskusie organizovanej Slovenskou komorou stavebných inžinierov varoval, aby tlak na nízku cenu za projekt i samotnú stavbu nebol taký silný, že stavebné konštrukcie začnú ohrozovať životy ľudí a verejný majetok. Jeho slová sa naplnili v pomerne krátkom čase. Otázne ostáva, koľko lacných budov ešte na Slovensku stojí.

Trhliny v strope

Problémy so statikou mali aj budovy v neďalekom kancelárskom komplexe Apollo II, kde bol pod statikou podpísaný rovnako Ján Tomčáni. Podľa e-mailu jedného zo zamestnancov pracujúcich v Apollo II sa pri bežnom vŕtaní do stropu náhle objavili v betónovej ploche praskliny. Podľa všetkého mohli byť dôsledkom veľkého statického napätia na podlaží. Majiteľ budov kancelárskeho komplexu, spoločnosť HB Reavis, vzápätí začal s rozsiahlymi prácami na spevňovaní statiky. Listom oficiálne požiadal nájomcov, aby umožnili vstup do ich priestorov. V praxi to vyzeralo tak, že firmy sídliace v objekte sa museli na istý čas vysťahovať či dokonca aj prerušiť prevádzku. Robotníci potom rozobrali vnútro budovy až na holý betón.

Rekonštrukčné práce prebiehali mimoriadne intenzívne, pracovalo sa vo dne v noci. Hlavice nosných stĺpov sa spevňovali a rozširovali. Na fotografiách, ktoré máme k dispozícii, bolo vidieť aj to, že stropy na nižších podlažiach zasa spevňovali takzvanými šmykovými tŕňmi. „Potreba zosilniť stropnú dosku môže vzniknúť zlým projekčným riešením alebo zlou realizáciou nosnej konštrukcie - laicky povedané, keď je stropná doska príliš tenká,“ skonštatoval vtedy pre náš týždenník autorizovaný statik Pavol Jančovič. Upozornil, že podľa povahy rekonštrukcie sa dá tvrdiť, že v budove sa deje niečo vážne. „Kým nedôjde k havárii, žiaden stavebný úrad nemá šancu zistiť chybu v statickej časti projektu alebo nekvalitnú realizáciu,“ dodal Jančovič.

Fotovoltika?

Majiteľ budovy Apollo II vysvetľoval rozsiahlu rekonštrukciu tým, že na strechu budov sa budú inštalovať fotovoltické panely. Práve kvôli nim sa mala dodatočne spevňovať statika celej budovy. Statici však oponovali tvrdením, že v súvislosti so zaťažením fotovoltikou by nebolo potrebné spevňovať stropné konštrukcie v nižších podlažiach, ktoré nenesú priamu záťaž. Zaujímavé je, že avizované fotovoltické panely, kvôli ktorým HB Reavis robil mimoriadne nákladnú a expresnú rekonštrukciu budov, na strechách nie sú nainštalované doteraz a nič ani nenaznačuje, že by sa v tomto smere na budovách niečo dialo. Na otázku, kedy ich budú montovať, sme od hovorcu spoločnosti Romana Karabelliho dostali odpoveď:

„Práve ich inštalujeme na všetky bloky.“ Podľa internetového fóra skyscrapercity.com sa statika dodatočne upravovala aj na ďalších kancelárskych budovách HB Reavisu, ktoré sú na Karadžičovej ulici v Bratislave v komplexe CBC v objektoch III, IV a V. Pôvodné hlavice stĺpov sa rovnako zosilnili pomocou pridaných hlavíc a šmykových tŕňov. Aj v prípade tejto budovy sa však investor vyjadril iba v tom zmysle, že výstavba prebieha podľa schváleného harmonogramu. Podľa našich informácií aj pod týmito budovami by mal byť podpísaný ten istý statik. Pokúšali sme sa s ním telefonicky spojiť, jeho telefón je však niekoľko dní nedostupný.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].