Agresivita sa u Jaroslava Baču prejavovala po požití alkoholu. Janka Bačová bude mať na jeho útok doživotné spomienky.

Jana unikla smrti o vlások, jej muža namiesto basy poslali do liečebne

Jana sa obáva manželovho ďalšieho útoku po jeho prepustení zo psychiatrie. Súdy vraj zo zdravého človeka spravili duševne chorého.

Bojím sa ráno ísť do práce, nakupovať a vôbec opustiť byt. Zvlášť, keď je v liečebni, ktorá nie je chránená, - povzdychne si Janka Bačová. Tento rok v marci sa stala terčom brutálneho útoku svojho muža. Pokus o vraždu manželky starostovi obce Višňové neďaleko Nového Mesta nad Váhom síce nevyšiel, ale osudná noc zanechala na Jane nezmazateľné stopy - fyzické i psychické.

Peklo, ktorým počas manželstva prechádzala, navyše nemá konca. Jaroslavovi Bačovi hrozilo za streľbu na manželku dvadsaťpäť rokov za mrežami. Trenčianska prokurátorka Monika Piknová však nariadila prepustiť ho z väzby a poslať na psychiatriu, pretože podľa výsledkov vyšetrovania nie je trestne zodpovedný, lebo bol nepríčetný.

„Keď ho o pár mesiacov prepustia alebo z ústavu odíde sám, kto ma ochráni? Bojím sa, že svoj čin dokončí,“ dodá zdrvená žena, ktorá považuje vyšetrovanie za zmanipulované.

Namiesto lásky majetníckosť

„Budem ho nazývať obvinený, lebo nemám pre neho vhodnejší výraz,“ vraví päťdesiatročná Janka. S mužom, ktorý ju chcel nedávno pripraviť o život, sa zoznámila pred troma rokmi v dome svojho brata vo Višňovom. Asi po roku sa zosobášili. Viacerí ľudia nám potvrdili, že starosta Višňového bol po uši zamilovaný. V prejavoch lásky by tromfol aj osemnásťročných. „Neviem, kde sa v ňom bralo toľko testosterónu v jeho veku,“ krúti hlavou Jankin brat, ktorý inak na švagra nepovie krivého slova.

Rozumeli si a vždy bol ochotný pomôcť. „Trochu som mala tušenie, že môže mať problém s alkoholom. Pokiaľ ide o žiarlivosť, bola som naivná. Nedokázala som rozlíšiť, že to nie je prejav lásky, ale majetníctva,“ priznáva Janka Bačová. Po svadbe sa manželove výstupy stupňovali. Najmä, keď si vypil. A pohárik si doprial často.

„Keď mi zazvonil telefón, hneď bol v strehu, kto mi volá. Ak to bol nejaký muž, napríklad kolega, obviňoval ma, že s ním určite niečo mám. V spoločnosti bol nesvoj, ak si k nám prisadol nejaký muž, hoci rodinný priateľ, ktorý sa nechcel baviť len so mnou."

"Obvinený ma hneď ťahal preč. Po čase som zistila, že mi dokonca do mobilu stiahol odpočúvací softvér. Prišla som na to tak, že vedel informácie, ktoré som si vymenila v jednom telefonáte so synom a nik iný o tom nevedel.“

Bála sa odísť

Janka vytiahne list, ktorý napísala tri mesiace po svadbe. Sú na ňom dátumy a zhrnutie urážok - napríklad „ty vyj...á intelektuálka“ -, ktorými ju za ten čas opitý manžel častoval. Dokonca už vtedy sa jej vraj vyhrážal, že ju zabije revolverom. Pod tým je vyjadrené želanie, aby si uvedomil, ako sa správal.

Keď Jankin muž vytriezvel, dala mu ho podpísať. Možno zvláštna forma partnerskej komunikácie, ale ukazuje, že toto manželstvo malo od idyly ďaleko.

„Po výstupoch a urážkach prišiel s veľkou kyticou a ospravedlnením. Hovoril, že som najlepšia žena na svete a ja naivná som mu vždy uverila. No keď sa to neustále opakovalo, pochopila som, že sa nikdy nezmení a že by som mala z toho vycúvať."

"Lenže ako? Obávala som sa následkov. Vedela som, že mi znepríjemní život, bude za mnou chodiť do práce, búchať na dvere a podobne. Vyhrážal sa mi, že keď sa s ním rozvediem, zabije ma. Nebrala som to až tak vážne. Bohužiaľ,“ dodá.

Osudná noc

Na oslavu bratovej šesťdesiatky sa rozhodla prispieť tak, že zoženie dídžeja, ktorý sa postará o dobrú zábavu. S Milanom robia pre tú istú inštitúciu, aj keď každý v inej časti Bratislavy. Mladší muž súhlasil, že zahrá na rodinnej akcii, ale Janka mu musela pomôcť odviezť aparatúru.

„Zobrala som aj syna a šli sme po neho. Manžel mi už počas cesty vyvolával a kontroloval ma. Vypočúval ma aj po návrate a obviňoval, že s Milanom niečo mám. Na oslave sa to ešte vystupňovalo. Robila som spoločnosť svojmu druhému bratovi, postihnutému, ale obvinený len sliedil, kam sa pozerám, a Milanovi sa vyhrážal bitkou. Aby sme neskazili oslavu, zobrala som postihnutého brata domov, uložila ho spať a čítala som si,“ spomína.

Onedlho vtrhol do izby podgurážený manžel a opäť začal so žiarlivými scénami. „Snažila som sa mu vysvetliť, že s Milanom nič nemám, ale keď neprestal, povedala som mu, že sa s ním rozvediem. Zrazu odhrnul sako a tam mal revolver. Zobral ho do ruky a strelil do mňa. Z hrude mi vytryskla krv. Inštinktívne som si tam priložila ruku a on opäť vystrelil a zasiahol ma ďalšou ranou. Opäť kúsoček od srdca. Keď som ho prosila, nech zavolá môjho brata alebo syna, len stál nado mnou a opakoval: Zaj..al som teba, zaj..em aj seba. A neskús si zavolať pomoc!“

Pri Janke však stáli azda všetci svätí. Náhodou mala pri sebe mobil, ktorý máva zvyčajne odložený. Keď sa manžel na chvíľu vzdialil, stihla na čísle 158 oznámiť, že ju postrelil. Prebrala sa až vtedy, keď ju ratovali záchranári. Strelná rana tesne minula srdce - prestrelila pľúca, takže bude mať doživotné následky. V ruke jej zostala časť náboja, ktorý jej lekári nevyberú, lebo by prišla aj o kus svalstva.

Trpí bludmi?

Jaroslav Bača, ktorý vykonával úrad starostu v malej obci v Novomestskom okrese na štvrtinový úväzok, skončil vo vyšetrovacej väzbe. Janka sa pomaly zotavovala a dúfala, že muž, ktorý jej siahol na život, dostane, čo si zaslúži.

„Lenže štvrtého septembra trenčianska prokurátorka Monika Piknová vydala rozhodnutie o zastavení trestného stíhania a rozhodla o jeho umiestnení do psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží. Podkladom na zastavenie trestného stíhania bol znalecký posudok Svetozára Drobu a Juraja Lexmana z Centra duševného zdravia v Bánovciach nad Bebravou."

"Na začiatku trestného stíhania znalci skonštatovali, že je nebezpečný pre spoločnosť, a zrazu je všetko inak. O objektívnosti záverov spomínaných znalcov mám vážne pochybnosti. Preto som požiadala o odborné vyjadrenie k znaleckému posudku iného súdneho znalca, ktorý jednoznačne zastáva stanovisko, že vyšetrenia obvineného neboli dostatočné,“ trvá na svojom Janka.

„Vo všeobecnosti je v laickej verejnosti známa pod pojmom chorobná žiarlivosť,“ povedal nám o emulatórnej poruche organického pôvodu, ktorú diagnostikovali Jaroslavovi Bačovi, psychiater Artúr Ivančík.

„V psychiatrii ju radíme do skupiny takzvaných bludových duševných porúch. Bežní ľudia ju často nevnímajú ako vážnu psychickú poruchu a chorobnú žiarlivosť partnera, bohužiaľ, neriešia včas s odborníkmi napriek tomu, že sú vlastne neustále psychicky a nezriedka aj fyzicky týraní prejavmi a konaním takto chorého partnera."

"Emulatórnu bludovú poruchu nemusí, ale pomerne často spúšťa nadmerná konzumácia alkoholu alebo tvrdých drog. Tým sa chronicky poškodzuje mozog a narúša jeho chemická rovnováha. To často vedie k organickému poškodeniu mozgu a následne k možnému spusteniu obrazu bludovej duševnej poruchy a rozvoju napríklad chorobnej žiarlivosti,“ vysvetľuje psychiater.

Moja alebo zomrieš!

Janka Bačová sa však rozhodne nechce zmieriť s tým, že jej manžel bude na základe uznania psychickej poruchy zbavený obvinenia.

„Trestné stíhanie bolo zastavené napriek množstvu argumentov, ktoré som po konzultácii s rôznymi znalcami predkladala vyšetrovateľovi i prokurátorke. Nebrali ich do úvahy ani nerešpektovali naše žiadosti o vypočutie svedkov, ktorí mohli podať dôkaz o tom, že obvinený nie je duševne chorý, ale má problémy s alkoholom, ktorý bol vždy spúšťačom jeho agresívneho správania."

"Navyše je poľovník. Vlastnil niekoľko zbraní, na ktoré mal zbrojný preukaz. Na účely držania zbrane je zdravý, ale na účely trestného stíhania je chorý?“ pýta sa zúfalá žena, ktorá podala odvolanie.

„Dúfame, že Generálna prokuratúra urobí kontrolný posudok. Inak bude človek, ktorý sa ma pokúsil zabiť, vlastne oslobodený. Liečebňa vraj nie je nijako zabezpečená a naozaj sa bojím o svoj život."

"Aj počas väzby v ilavskej väznici sa vyjadroval, že ma ľúbi a že budeme spolu žiť. Z mojej strany to nepripadá do úvahy, a to hovorím aj verejne. Preto sa bojím, že naplní to, čo mi vždy vravel: Keď nebudeš moja, nebudeš ničia!“

Zlyhali psychiatri?

Pred pár dňami otriasla českou i slovenskou verejnosťou brutálna tragédia na Strednej škole obchodnej a služieb Zväzu českých a moravských spotrebných družstiev v Žďári nad Sázavou. Dvadsaťšesťročná Barbora Orlová do budovy vtrhla s nožom v ruke a zaútočila na študentov - napadla dve dievčatá, šestnásťročný Petr Vejvoda, ktorý jednu zo spolužiačok bránil, prišiel pri masakri o život.

Útočníčka nemala so školou žiadnu väzbu, obete si vybrala náhodne a pri zásahu polície zranila aj jedného z policajtov. Verejnosť poukazuje na to, že k tragédii nemuselo dôjsť, ak by odborníci lepšie zhodnotili psychický stav útočníčky Orlovej.

Už pred dvoma rokmi totiž zaútočila v škole v Havířove. Nožom napadla vychovávateľku, ktorá sa snažila chrániť sedemročnú školáčku. Dokonca ich obe zavrela v jednej z miestností ako rukojemníčky.

Napriek očividnej brutálnosti činu mladá žena neskončila pred súdom, pretože u nej zistili schizofréniu. Hospitalizovali ju v opavskej psychiatrickej liečebni, kde zostala do februára tohto roku. Na slobodu ju pustil sudca opavského okresného súdu, ktorý sa spoliehal na odporučenie ošetrujúcich lekárov a znalecký posudok.

V súvislosti s nedávnou tragédiou sa žiada dodať - bohužiaľ. Keby odborníci vedeli lepšie zhodnotiť duševný stav psychicky labilnej ženy, k tragédii, pri ktorej vyhasol mladý život, by nedošlo. „Obnovil by som trest smrti a dal jej elektrické kreslo. Ráno sme syna odviezli do školy a o desať minút mi volali, že je dobodaný,“ hovorí zdrvený otec zavraždeného chlapca Petra Vejvodu.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní