Juraj zo žartu predával volebný hlas, policajti ho šacovali ako vraha

Prvý Slovák obvinený z volebnej korupcie je nevinný. Podľa súdu nespáchal trestný čin.

Domov

Podnikateľ Juraj si môže vydýchnuť. Takmer po pol druha roku sa konečne skončil absurdný proces, ktorý vyvolal jeho žartovný inzerát. Vysokoškolsky vzdelaný otec dvoch detí sa dostal do problémov pred vlaňajšími prezidentskými voľbami, keď sa zo žartu pokúsil predať volebný hlas cez inzerát.

Prípadným záujemcom ho ponúkol za pätnásť eur alebo aspoň večeru. Iba v prípade hlasovania pre Roberta Fica, ktorého v súboji o prezidentské kreslo napokon porazil Andrej Kiska, žiadal vyššiu sumu - päťdesiat eur.

Už aj z toho bolo jasné, že inzerát je pokusom o vtipnú reakciu na medializované správy o kupovaní voličských hlasov, ktoré sa objavujú takmer pri každých voľbách, a problém sa nedarí vyriešiť.

Napriek tomu na autora inzerátu Juraja, inžiniera podnikajúceho už vyše desať rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), si však úrady rýchlo našli „páku“ a konali s nebývalou razanciou.

Pokus o žart roztočil absurdnú mašinériu zákonov bez zmyslu pre humor a dvojnásobný otec sa stal prvým Slovákom obvineným z volebnej korupcie. Bizarnú frašku platenú z peňazí daňových poplatníkov ukončil až Najvyšší súd, ktorý potvrdil, že nejde o trestný čin.

Sudcovia ho podržali

Keďže prípad tridsaťšesťročného Juraja riešila elitná Národná kriminálna agentúra, ktorá by mala bojovať s tými najpodlejšími živlami, dostal sa najskôr na Špecializovaný trestný súd, zaoberajúci sa primárne mafiánskymi vraždami, závažnou ekonomickou trestnou činnosťou a korupciou.

Sudca obvinenie zhodil zo stola, keďže podľa neho nešlo o trestný čin. Špeciálny prokurátor sa však nedal odradiť a obrátil sa so sťažnosťou na Najvyšší súd. Aj tu, na rozdiel od prokurátora a mužov zákona riadiacich sa heslom Pomáhať a chrániť, pochopili, že Juraj to nemyslel vážne.

„Aj keď vhodnejším miestom na vyjadrenie svojej mienky by bolo diskusné fórum, respektíve sociálna sieť, z obsahu inzerátu nepochybne vyplýva, že obvinený svoj návrh nemyslel vážne,“ píše sudkyňa v odôvodnení.

Ako dodáva, „aj keby inzerát vážne myslel, jeho splnenie vo vzťahu k viacerým záujemcom by bolo obťažné, pretože každý volič disponuje vo voľbách len jedným platným hlasom“.

Čítajte viac:

Vtip o kupčení s hlasmi vyšiel Juraja draho. Na krku má korupciu

Nepochopený vtip

Takmer po pol druha roku naťahovačiek s orgánmi činnými v trestnom konaní si mohol Juraj vydýchnuť, stres z obvinenia opadol. „Trvalo to od marca minulého roka až doteraz. Len samotná expertíza počítačov im zabrala asi päť mesiacov,“ krúti hlavou podnikateľ.

Pokus o vtip prinútil mužov zákona do nebývalej aktivity. Juraj napísal inzerát 7. marca, televízia o tom odvysielala reportáž 11. marca. Vzápätí začala polícia konať a vybavovať povolenia na domovú prehliadku.

Dva týždne po zverejnení inzerátu mu zaklopali na dvere. „Piatok 21. marca sa začal ako každý môj bežný deň. Už som sa chystal zobudiť deti do škôlky, keď nám o 6.45 zrazu zazvonili policajti z protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry.

Šesť ľudí vrátane technikov z expertízneho ústavu si prišlo po údaje z mojich počítačov. Zároveň s našou prehliadkou ďalší policajti urobili raziu vo firme, ktorá poskytuje internet v našej obci,“ približuje Juraj promptný zásah polície.

Až vtedy mu došlo, že niekto nepochopil žart. V snahe uviesť veci na pravú mieru začal s mužmi zákona spolupracovať a k inzerátu sa priznal. Napriek tomu mu policajti zhabali telefón i tablet.

„Pýtal som sa, či mi treba brať telefón a dokazovať, že som poslal tú esemsku, keď som sa priznal, že som to urobil, a môžu si ju pozrieť. Policajt mi povedal, že je to ako pri vražde. Ak by som niekoho zabil nožom a priznal sa, tak oni potrebujú aj ten nôž,“ opisuje Juraj. A dodáva, že sa k nemu nesprávali práve najmilšie.

Ako zločinec

„Hlavný vyšetrovateľ sa mi zdal v poriadku. Zdalo sa mi, akoby bol niekým poverený, že to tak musí riešiť. Ale ostatní na mňa zazerali. Myslel som si, že budú trochu rozlišovať, že tu nejde o nejakého kriminálnika. Boli to divné poznámky. Kadečo rozprávali, keď u mňa kopírovali disk,“ spomína Juraj.

Tvrdí, že i sudcovi Špecializovaného trestného súdu sa zdalo čudné, s akou vervou sa muži zákona pustili do vyšetrovania prípadu vzhľadom na jeho „závažnosť“.

„Hrozil mi maximálne peňažný trest, no urobili mi domovú prehliadku, zhabali veci, kontaktovali mobilných operátorov. Urobili výpisy esemesiek aj hovorov. Podľa spisu to vyzeralo, akoby išlo o niečo veľké,“ dodáva.

Stratený čas i peniaze

Jurajovi napokon pomohli médiá. „Dostalo sa to von. A potom mi pán Sulík poskytol advokáta, keďže sa mu zdalo, že ide o šikanovanie,“ vysvetľuje Juraj. Ľúto mu je najmä strateného času. Zaráža ho, koľko energie a peňazí je štát ochotný vydať na vyšetrovanie prípadu, ktorý sudcovia bez dlhšieho zvažovania zhodia zo stola s jednoznačným rezultátom, že nejde o trestný čin.

„Za mnou prišili na stredné Slovensko z Košíc na troch autách. Ďalšie dve autá prišli do firmy, ktorá mi poskytuje internet. Niekde som pritom čítal, že keď bola razia vo Váhostave, tiež prišli na piatich autách,“ dopĺňa a dodáva, že aj expertíza musela stáť veľa.

„Každý právnik, s ktorým som hovoril, mi pritom povedal, že aj keby to sudca povolil, na konci by som dostal len pokutu.“ Po uzavretí prípadu súdmi sme sa obrátili na políciu s cieľom zistiť, ako hodnotia promptné konanie kolegov z elitného útvaru, ich obdivuhodné nasadenie i konečný výsledok.

Z prezídia Policajného zboru nám odpovedali, že rozhodnutia súdov nekomentujú.

S menšou vervou

Nebyť toho, že Jurajov prípad v mnohom pripomínal slávny Kunderov Žart či Kafkov Proces, je ukážkovým príkladom rýchleho policajného zásahu. Podobne ako prípad Jozefa Dvorožňáka z Košíc, ktorý v podguráženom stave zatelefonoval na linku 158 a službukonajúcemu policajtovi oznámil, že zastrelí Fica.

Rozčúlila ho totiž internetová prezidentská kampaň, ktorá mu vyskakovala na monitore, keď hral poker na počítači. Potúžený alkoholom povedal: „Prosím vás pekne, chcem zastreliť Fica. Môžete ma zavrieť. Za to, čo dneska vyhlásil, ten hajzel!“ Na policajtov počkal pred domom.

Čítajte viac:

Podnapitý Košičan chcel zastreliť Fica. Premiér ho rušil pri pokri

Aj v Dvorožňákovom prípade sa zdalo, že zvíťazí zdravý rozum. Okresný súd Košice II ho najprv oslobodil spod obžaloby, skutok klasifikoval ako priestupok a prípad odstúpil okresnému úradu s odôvodnením, že konanie obžalovaného nevykazuje znaky trestného činu, ale iba priestupku.

Prokurátor však podal sťažnosť a prípad putoval na Krajský súd v Košiciach, ktorý mal na vec opačný názor. Vo svojom stanovisku napísal, že ide o trestný čin.

Košičan si odsedel za mrežami jedenásť mesiacov. Nevedno, či ide o zhodu náhod, no v oboch prípadoch spomínali nepochopení humoristi Fica. Či razantný postup polície ovplyvnilo premiérovo meno, možno iba špekulovať.

Škoda len, že s rovnakou vervou nepostupuje polícia aj v iných situáciách. Príkladov je mnoho. Televízia Markíza pred časom informovala o mužovi, zhodou okolností tiež Jurajovi, ktorému v hlavnom meste ukradli bicykel.

Prípad nahlásil, no pre istotu prezeral internetové bazáre, kde sa mu podarilo bicykel objaviť v ponuke na predaj aj s číslom na zlodeja. Okamžite kontaktoval políciu.

Keďže bola sobota, dozvedel sa, že si má inzerát vytlačiť a prísť cez týždeň. Muži zákona zareagovali až vtedy, keď sa so zlodejom, ktorého kontaktoval ako záujemca o kúpu bicykla, stretol zoči-voči.

Domov