Zdražovanie: Analytici odhadujú, že prvá vlna príde už na jeseň. Ceny chleba a pečiva by údajne mohli ísť hore aj o vyše desať či dokonca dvadsať percent.

Katastrofálna úroda zvýši ceny potravín už na jeseň

Najviac si podľa predbežných odhadov priplatíme za pečivo.

Potravinový šok, potravinová kríza, hladomor... Aj to sú slová, ktoré sa spomínajú v súvislosti s ohláseným dramatickým poklesom úrody. Hoci viacerí kľúčoví hráči na svetových trhoch na čele so Spojenými štátmi americkými bojujú s katastrofálnou žatvou spôsobenou vlnou extrémnych horúčav a so suchom, vyspelý svet nebude, na rozdiel od toho rozvojového, hladovať. Pripraviť sa však treba na zdražovanie potravín, keďže ceny kľúčových poľnohospodárskych komodít, ako je pšenica alebo kukurica, už začali rásť. Prvá vlna zdražovania by mohla podľa niektorých analytikov prísť už na jeseň. Ceny potravín by však v našich zemepisných končinách nemali znamenať dramatické zhoršenie životnej úrovne. Zdražovanie totiž najbolestivejšie zasiahne najslabšie ekonomiky, pričom vysoké ceny môžu, podobne ako to bolo vlani v arabských krajinách, odštartovať nepokoje, revolúcie a politickú nestabilitu po celom svete. Štátom, kde už dnes hladujú milióny ľudí, hrozí ďalšia vlna hladomoru.

Najviac zdražie pečivo

Na svetových trhoch sa pšenica, kukurica, repka olejná či sója počas prvých augustových dní obchodovali za ceny vyššie o trinásť až dvadsaťštyri percent v porovnaní s minulým rokom. Výrazný skok zaznamenalo i kakao, cena ryže sa zásadnejšie nezmenila. „Ak bude rast cien poľnohospodárskych komodít pokračovať, dočkáme sa zrejme ďalšieho neželaného zvýšenia cien potravín,“ potvrdzuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Pripomína, že veľa bude závisieť aj od vývoja cien ropy. „Čierne zlato“ totiž ovplyvňuje nielen náklady v doprave tovarov a surovín, ale i ceny niektorých vstupov do poľnohospodárstva vyrábaných na jeho báze, ako sú napríklad hnojivá. Cena ropy pritom v posledných dňoch rástla. Pod konečnú cenu sa podľa Sadovskej podpisuje i zvyšovanie spotrebných daní a DPH. Keďže zdražovanie potravín závisí od mnohých faktorov a ceny kľúčových plodín, ako je pšenica či kukurica, budú jasné až po zbilancovaní skutočnej úrody, analytici iba opatrne naznačujú možný percentuálny rast a o presných číslach nechcú hovoriť. Isté je iba jedno - rastu cien sa nevyhne ani Slovensko. Niektoré potraviny by mohli oproti minulej jeseni zdražieť o päť až desať percent. V prípade chleba a ostatného pečiva by mohol byť nárast údajne aj dvadsaťpercentný. Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec považuje tieto odhady za predčasné. „Hoci k určitému zdraženiu dôjde, je dnes zbytočné strašiť ľudí dramatickým zvyšovaním cien.“ Nemec zároveň tvrdí, že za niektoré druhy potravín by sme si zrejme priplatili bez ohľadu na úrodu. Pekári podľa neho dodávali už dlhšie do obchodov chlieb, pečivo a všetky svoje výrobky za ceny, ktoré im nezabezpečovali ani jednoduchú reprodukciu. „Na rast cien by teda museli tlačiť aj vtedy, keby sucho výraznejšie neovplyvnilo svetovú obilnú produkciu,“ dodáva.

Nákupná turistika

Vývoj cien potravín na slovenskom trhu bude podľa analytičky Sadovskej závisieť aj od dopytu, ktorý je v období rastúcej nezamestnanosti a negatívnych ekonomických vyhliadok ochromený. Našincom sa tak môže vypomstiť nákupná turistika. „Slováci, najmä tí z prihraničných oblastí, pozorne sledujú kurz eura voči menám okolitých štátov. K susedom chodia nakupovať najmä vtedy, keď majú ich meny tendenciu oslabovať sa voči euru,“ pripomína analytička. Aj keď Slovensko patrí v rámci eurozóny podľa posledných zistení Eurostatu k tým najlacnejším krajinám, u niektorých našich susedov sa dali potraviny obstarať ešte výhodnejšie. Porovnanie minuloročných cien v Európskej únii hovorí jasnou rečou - ceny na Slovensku predstavovali osemdesiattri percent z priemeru cien potravín v Európskej únii. Lacnejšie sa dalo nakúpiť v Bulharsku, Rumunsku, Poľsku, Česku a v Litve. Susedné Maďarsko bolo na tom porovnateľne, výhodnosť nákupu u našich maďarských susedov ovplyvňoval pohyb kurzu.

Málo na luxus

Zvyšovanie cien potravín na Slovensku spomalí doterajší priaznivý trend, keď si mohli našinci napriek zdražovaniu dovoliť zo svojej výplaty kúpiť viac jedla. Priemerný plat totiž rástol rýchlejšie ako ceny potravín. Kým v prvom polroku 1997 sme za šestnásť druhov potravín sledovaných v nákupnom koši zaplatili 13,89 eura, o pätnásť rokov to bolo o necelú polovicu viac 20,36 eura. Priemerný plat však rástol rýchlejšie - z 299 eur v roku 1997 sa zvýšil o 171 percent na 810 eur v tomto polroku. Aj vďaka tomu tak slovenské rodiny minú na potraviny a nealkoholické nápoje z celkových výdavkov menej ako v minulosti, hoci pri porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny to nie je až také optimistické. Zatiaľ čo slovenské domácnosti dávali v roku 2010 na potraviny necelú pätinu z celkových výdavkov, v najvyspelejších ekonomikách Európskej únie - vo Veľkej Británii, v Luxembursku, Rakúsku alebo Nemecku - nesmerovala na potraviny ani desatina z celkových výdavkov tamojších domácností. „Platí pritom, že ak zo svojich výdavkov míňame viac na nevyhnutné tovary a služby, ako sú napríklad potraviny a bývanie, menej nám zostáva na luxus v podobe dovoleniek alebo reštaurácií,“ upozorňuje Sadovská.

Cena verzus kvalita

Zdražovanie potravín môže v budúcnosti ovplyvniť nielen to, koľko, ale i čo a v akej kvalite si budeme v nasledujúcom období dávať do žalúdka. Hrozí, že kvalitné výrobky ešte viac vytlačí lacná nekvalita a obraz Slovenska ako „odpadkového koša Európy“, kde končia potraviny ťažko predajné na západných trhoch, sa posilní. Posledný prieskum Eurobarometra síce hovorí, že pre našincov je rovnako ako cena dôležitá i kvalita, no realita podľa Sadovskej vypovedá skôr o uprednostňovaní ceny. Potvrdzujú to stagnujúce tržby obchodníkov s potravinami a nákupná turistika. „V čase, keď je nezamestnaný každý siedmy ekonomicky aktívny Slovák a každý ôsmy zamestnaný našinec nezarába ani štyristo eur v hrubom, je obozretnosť a šetrenie spotrebiteľov pochopiteľné,“ dodáva analytička. Čo-to o budúcom zložení nášho domáceho menu naznačuje i medziročné porovnanie cien niektorých druhov potravín. Najrýchlejšie rástla podľa prepočtov Poštovej banky cena slepačích vajec, za ktoré sme k polroku tohto roka zaplatili takmer o polovicu viac ako vlani. Nasledovala káva, ktorej cena medziročne vzrástla o štvrtinu. V prvej desiatke potravín s najvýraznejším medziročným nárastom cien sa nachádzalo aj viacero druhov mäsových výrobkov - jemné párky išli hore o necelých pätnásť percent, bravčový bôčik a bravčová škvarená masť zhruba o jedenásť percent. Naopak, najvýraznejší medziročný pokles zaznamenali zemiaky, ktorých cena klesla viac ako o pätinu. O vyše sedem percent bola lacnejšia i polohrubá múka a jogurt.

Koniec lacných potravín

Slovensko, ktorého produkcia nedosahuje ani percento celkovej produkcie Európskej únie, sa musí rovnako ako kľúčoví hráči vyrovnať s katastrofálnou žatvou. Po zozbieraní úrody z väčšiny slovenských polí osiatych pšenicou, jačmeňom a repkou je priemerná hektárová úroda podľa Nemca druhá najhoršia od vstupu Slovenska do únie. Hoci čísla nie sú optimistické a treba počítať s rastom cien, ten nebude mať na život našincov taký dramatický vplyv ako v rozvojovom svete. „Najohrozenejšími skupinami ľudí z hľadiska prípadnej ďalšej svetovej potravinovej krízy sú stovky miliónov ľudí s mimoriadne nízkymi príjmami v rozvojových krajinách, pre ktorých každé zvýšenie cien potravín znamená zhoršenie ich dostupnosti, spojené s reálnou podvýživou a hladom,“ upozorňuje Nemec. Počet hladujúcich a podvyživených ľudí na našej planéte odhadujú dnes odborníci na miliardu až pol druha miliardy. Viacerí zahraniční experti tvrdia, že éra lacných potravín vo svete sa už skončila. Klimatické zmeny budú negatívne ovplyvňovať hektárové výnosy aj v budúcnosti. Na vytváranie potravinových zásob v podzemí, budovanie políčok na sídliskových trávnikoch a pestovanie zeleniny v panelových bytoch si však treba ešte počkať.

Hlad v dejinách

Jedným z prvých následkov zlej úrody bola inflácia, posledným vojna.

Ak chcel človek žiť v potravinovej hojnosti, oplatilo sa mu prísť na svet okolo roku 1250 niekde v západnej Európe, tvrdí Kanaďan Evan Fraser, autor knihy Ríše jedla. Práve vtedy sa pomocou novoodlesnených pozemkov darilo dosahovať vysoké úrody, ktoré umožnili ľuďom sťahovať sa do miest a pracovať na stavbách katedrál či univerzít. Idyla sa však skončila v roku 1315. Vtedy sa datuje začiatok klimatickej anomálie známej ako malá doba ľadová, ktorá trvala od 14. do 19. storočia. Jej začiatok predstavovalo sedem rokov, počas ktorých pršalo od jari do jesene, poľnohospodárske plodiny takmer vôbec nevzišli a neostalo ani krmivo pre dobytok. Počas štyroch rokov vyhynulo pätnásť percent európskej populácie a prišla séria hladomorov, nasledovaných epidémiou „čiernej smrti“, moru.

Na našom území sa hladomor vyskytol napríklad za panovania Márie Terézie v 18. storočí po fatálnej neúrode. V rakúskej monarchii vtedy zomreli od hladu státisíce ľudí a v českých krajinách vyústil do krvavo potlačenej vzbury. Aj neskoršia francúzska revolúcia mala korene v nedostatku jedla.

Osobitnou kapitolou je hladomor viažuci sa k totalitným režimom. Jedným z najväčších bola genocída v Sovietskom zväze v rokoch 1932 až 1933, za ktorou stál Stalinov politický boj s roľníkmi. Pomocou vnútroštátnych pasov vtedy sovietska moc zakázala obyvateľom postihnutých častí, medzi ktorými dominovala Ukrajina, sťahovať sa do miest či oblastí s lepším zásobovaním. Počet obetí tohto umelo vyvolaného masakra s prispením neúrody dodnes nie je známy, išlo však o milióny ľudí. Jednou z fatálnych neúrod, ktorá postihla Slovensko a mala aj politické dôsledky, bola tá v roku 1947, spôsobená extrémne suchým rokom. Československo požiadalo o pomoc Sovietsky zväz, ktorý dodal tony obilia za propagandistického rachotu. Česi a Slováci sa museli vrátiť k prídelu na potravinové lístky. (mh)

Pomoc od súdruhov: Neúrodu v roku 1947 riešila československá vláda pomocou zo Sovietskeho zväzu. Foto: ČTK


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].