Kauza vraždy Kubašiaka: Agent v kňazskom rúchu a nákazlivé šialenstvo

Okolo konfliktu medzi Šajgalom a neskôr zavraždeným Kubašiakom sa motal aj bývalý katolícky kňaz Báthory.

Odsúdenie Igora Šajgala za objednávku prepadu Kubašiakovcov malo byť symbolickým uzavretím kauzy policajného gangu. Ibaže nie je. Šajgal dostal čas na útek pred väzením a jeho pätolizač Rochovský sa môže odsúdeniu vyhnúť úplne.

Práve prípad tohto v podstate bezvýznamného pešiaka zločinu naznačuje, že pracovníci Slovenskej informačnej služby mali informácie o činnosti najnebezpečnejšieho gangu v histórii Slovenska priamo pred nosom. Napriek tomu dovolili, aby jej sofistikovaná činnosť gradovala cez únosy a mučenie majetných ľudí až po vraždu otca troch detí.

Čítajte viac:

Igor Šajgal mal už mesiace sedieť v base. Namiesto toho zdúchol!

Pevná zločinecká reťaz

Policajný gang sa začal formovať okolo roku 1995, keď si Mečiarovo HZDS najímalo na svoje verejné mítingy ako ochranku aktívnych kukláčov. Špeciálne vycvičení policajti sa v Policajnom zbore cítili slabo platení a s radosťou si u Mečiara privyrobili. Na jeden míting ich nastúpilo osemdesiat až sto.

Úlohou kukláčov oblečených v civile bolo po dvoch-troch splynúť s davom a ak niekto z účastníkov mítingu začal čosi nepatričné vykrikovať, iba ho správnym chmatom, naoko celkom pokojne, odprevadiť preč. Po skončení mítingu mali kukláči zabezpečený nocľah, napríklad v hoteli Junior v Krpáčove, kde sa jedlo a pilo na účet HZDS.

Správa o možnosti najať si nevídanú profesionálnu silu sa čoskoro rozniesla a partiu aktívnych i bývalých kukláčov si objednávali aj rôzni podnikatelia, ľudia z podsvetia. Na vybavovanie účtov, zastrašovanie bolo možné jednorazovo získať až šesťdesiat akcieschopných mužov. Aspoň tak to tvrdil pre PLUS 7 DNÍ jeden z nich.

Policajný gang bol od začiatku dobre organizovaný, mal vlastné cvičisko i strelnicu a jeho vedenie, mimochodom dodnes oficiálne neodhalené a nepotrestané, sa časom preorientovalo na vlastné akcie. Únosy, vydierania, lúpeže.

Pre zakrytie páchaných zločinov sa gang kukláčov rozrastal o ďalšie dôležité profesie. O policajných vyšetrovateľov, dopravných policajtov, psovodov, pracovníkov expertíznych ústavov.

Oni sa postarali o to, aby po nahlásení zločinu prišla hliadka na miesto činu čo najneskôr, aby sa stratili dôkazy nesúce DNA páchateľa, prípadne dôkazy zamenili, a došlo aj k takým absurdnostiam, že na smrť vystrašené obete so zlámanými kosťami vypočúvali policajti, ktorí sa na vyšetrovanom prepade s kuklou na tvári osobne podieľali...

Zložitá mašinéria stála na popretí samotnej podstaty Policajného zboru.

Čítajte viac:

Arogantný Šajgal o vražde Kubašiaka: Mal som motív. Nenávidel som ho!

Agent v kňazskom rúchu

Až do Kubašiakovej vraždy sa každý zločin policajného gangu vyšetroval zvlášť, akoby spolu absolútne nesúviseli, nikomu ani len nenapadlo hľadať medzi nimi styčné body, pripisovať ich rovnakým páchateľom. O existencii policajného gangu akoby nikto nemal tušenie.

A predsa, keď pred desiatimi rokmi Igor Šajgal zháňal najvhodnejšiu partiu na prepad Kubašiakovcov, Šajgalom poverený muž Miroslav Rochovský sa neomylne vybral najať práve týchto profesionálov. Ako to dopadlo, už všetci vieme, otázkou ostáva, odkiaľ Šajgal s Rochovským o policajnom gangu vedeli.

Ako jedna z možností sa núka prepojenie Rochovského s Ľudovítom Báthorym, zrejme pracovníkom tajnej služby. Báthory oficiálne pôsobil ako katolícky kňaz, vďaka čomu sa dostal k cirkevnému majetku, k chúlostivým informáciám zo spovedí a z pozície väzenského duchovného aj priamo k zločincom držaným za mrežami.

Svoju charizmu využil na získanie priazne vtedajšieho rožňavského biskupa Kojnoka tak šikovne, že biskup mu zveril podpisové právo na účet biskupského úradu v banke aj neobmedzenú právomoc disponovať s reštituovaným cirkevným majetkom. Následky tohto kroku priniesli cirkvi finančné straty i zlú povesť.

K podpísaniu škandalóznych zmlúv o prenájme cirkevného poľovného revíru a správe tamojších lesov s firmou veľkopodnikateľa Jozefa Majského, v súčasnosti súdeného za podvod s nebankovkami, by bez pričinenia Báthoryho nedošlo. On zoznámil biskupa s Majským a spravil z nich takých dobrých kamarátov, že sa oslovovali familiárne Jožko a Edko.

Čítajte viac:

Za biskupský úrad podpisoval pôžičky kňaz, ktorý trpel schizofréniou

Slabosťou ženy

Skazonosný vplyv na biskupa i finančné prešľapy farára Báthoryho by možno cirkev ututlala, keby slabosťou tohto extravagantného muža neboli ženy.

V roku 2001 sa naši redaktori vybrali do Včeliniec, kde podľa pobúrených veriacich býval farár Báthory na fare so šumnou „domvedúcou“. Vodil si ju na služobné cesty, dovolenky, pričom v hoteloch prespávali v spoločnej izbe.

Ukázalo sa, že nešlo o prvý farárov prešľap. V minulosti bol dokonca ženatý a splodil syna, takže kňazskú činnosť musel prestať vykonávať. Zo šlamastiky sa dostal po šesťročnej prestávke ukončenej rozvodom a liečením na psychiatrii, čo malo navodiť dojem zlyhania zapríčineného duševnou chorobou.

Pod kôrkou bulvárneho príbehu roztopašného farára sa postupne odkrývali závažné skutočnosti. Báthory bol vedený vo zväzkoch socialistickej Štátnej bezpečnosti a indície naznačovali jeho kontakty aj na iné tajné služby.

Po prvom článku o Báthorym v našom týždenníku cirkev farára upratala do Nemecka, kde dva roky pôsobil ako riaditeľ Maďarskej katolíckej misie, neskôr sa ešte ako kňaz objavil v obci Bôrka. Po obvinení z pokusu o podvod s cirkevným majetkom už Báthory vystupoval ako obyčajný podnikateľ a vyšetrovateľom tvrdil, že pri operáciách s cirkevným majetkom ho riadila Slovenská informačná služba.

SIS-ka síce potvrdila, že na prípade pracovala, nič viac sa však už nepodarilo vyšetriť. Podľa spisu Gorila sa o to postarali tajní. Báthory bol vyhlásený za blázna takého nebezpečného, že ho treba hoci aj násilím zavrieť do psychiatrickej liečebne. A čo bolo podstatné - súdiť ho, chudáčika chorého, za jeho činy rozhodne nemožno.

Vlastne išlo o scenár osvedčený už aj v cirkevnom prostredí. Nuž a o krátky rôčik, teda len čo sa situácia ako-tak upokojila, Báthoryho stav opäť vyhlásili za dostatočne uspokojivý na to, aby ho mohli pustiť na slobodu.

Čítajte viac:

Syn zavraždeného Kubašiaka sa bojí o život: vyhrážajú sa mi ako otcovi!

„Duchovná pomoc“ pre Kubašiaka

O prepojení Šajgalovho človeka Rochovského s Báthorym veľa nevieme. Z výpovedí svedkov i samotného Rochovského vyplýva, že sa spolu stretávali, zrejme participovali na obchode s drevom z cirkevných lesov a že Báthory zohral doposiaľ neobjasnenú úlohu v spore medzi Šajgalom a Kubašiakom.

V čase, keď Kubašiak sedel vo väzbe v Ilave a Šajgal sa snažil ovládnuť celý majetok spoločných firiem, Rochovský presviedčal Kubašiakovu ženu i jeho brata, aby sa s Báthorym spojili. Vysvetľoval, že farár Báthory má oprávnenie na vstup do väznice aj dôležité kontakty a môže Kubašiakovi pomôcť.

Kubašiakov brat sa skutočne s Báthorym stretol, raz aj v spoločnosti Rochovského. Či Báthory bol Kubašiakovi poskytnúť za mrežami „duchovnú pomoc“, už dôveryhodne nemožno overiť. Báthorymu sa nedá veriť ani nos medzi očami a Kubašiak je už deväť rokov mŕtvy. Zavraždili ho členovia policajného gangu, ktorých na prepad domu Kubašiakovcov na pokyn Šajgala osobne objednal Rochovský.

Za tento čin je päťdesiatsedemročný Miroslav Rochovský, mimochodom, tiež bývalý policajt, obvinený zo zločinu lúpeže, ale ťažkú hlavu si z hrozby väzenia nerobí.

Koncom novembra ho muži zákona nachytali, ako za bieleho dňa jazdí po Brezne opitý a súd mu vymeral šesťmesačný podmienečný trest. Predchádzajúce odsúdenia z rokov 1983, 1999 a 2009 už má zahladené, takže sa na neho hľadelo ako na netrestaného.

Pobyt za mrežami za organizovanie prepadu Kubašiakovcov síce z pohľadu dôkazov vyzerá reálne, lenže ukončenie vyšetrovania sa posledné týždne odďaľuje. Miroslav Rochovský nie je schopný zúčastňovať sa na právnych úkonoch, jeho psychický stav to nedovoľuje. Tvrdí to jeho ošetrujúca lekárka.

Liečba vraj bude dlhodobá, Rochovský trpí vážnou duševnou chorobou. Ktovie, či tú pliagu nechytil od farára Báthoryho...