Šéf Asociácie stredných zdravotníckych škôl v rozhovore vysvetlil aký dopad bude mať zmena názvu zdravotného asistenta na praktickú sestru.

Keď niečo neurobíme, západ nás vykúpi: Miroslav Sekula o úbytku našich sestier

Domov
Matúš Német

Premenovanie zdravotníckeho asistenta na praktickú sestru nebude len o inom názve, ale takisto má vyriešiť alarmujúci stav nedostatku ľudí v slovenskom zdravotníctve. Myslí si to Miroslav Sekula (54), ktorý v rozhovore s Matúšom Németom vysvetlil, aký dopad budú mať nové kompetencie praktických sestier na pacienta a prečo došlo k degradácii zdravotníckeho, stredoškolského vzdelania v minulosti.

Aký praktický dopad bude mať táto schválená zmena na vzdelávanie sestier?

Momentálne sa zmena ešte netýka priamo vzdelávania. Pojem zdravotnícky asistent zákon nahrádza pojmom praktická sestra u zamestnancov, nie v školách. Tie kroky by mali len nasledovať. Keďže sa zmenilo povolanie, tak by sa mal zmeniť aj názov študijného odboru.

Čo si od toho sľubujete?

Je tu pozitívna odozva od rodičov terajších deviatakov, keď v názve študijného odboru bude sestra. Vnímajú to tak, že s tou zmenou názvu príde aj vyššia kvalita vzdelávania a vyšší status zamestnania. Zdravotnícky asistent, ako študijný odbor, ale ani ako povolanie, nikdy nebol prijatý laickou verejnosťou a dokonca ani tou odbornou. Doteraz ľuďom nie je jasné, aký je rozdiel medzi zdravotníckym asistentom a sestrou, ale automaticky to vnímajú tak, že zdravotnícky asistent je niečo menejcenné. Je to nespravodlivé. Zdravotnícke školy majú 70-ročnú tradíciu a v roku 2001 keď sa zaviedol odbor zdravotnícky asistent sa zrazu prudko znížili absolventom kompetencie. Lebo to vraj nezodpovedá požiadavkám EÚ. Jeden rok zmaturovali sestry, na druhý asistenti. Keby ste porovnali učebné plány, tak sú skoro rovnaké. Čiže počty hodín jednotlivých predmetov sú skoro totožné, len absolvent sa inak volá a mal oveľa nižšie kompetencie. Od marca minulého roka sa to vyhláškou ministerstva zdravotníctva vrátilo naspäť. Takže dnešný absolvent už opäť pichá injekcie, berie krv zo žily, vie vykonať väčšinu lekárskych ordinácií, čiže v podstate robí to, čo si ľudia spájajú s prácou sestry. Naši študenti by sa už teraz chceli volať praktické sestry, ale to sa nedá. Boli prijatí na študijný odbor zdravotnícky asistent - tak aj zmaturujú. Ale stále je tu šanca, že tí, čo nastúpia od septembra by sa mohli volať praktické sestry.

Prečo teda začali vznikať vysoké školy a nezostalo to pri tej „klasike“, ako to bolo kedysi a vracia sa to k tomu napríklad teraz?

Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak prebiehali prístupové rokovania o regulovaných povolaniach v rámci mobility pracovného trhu. Naša strana nedokázala vysvetliť, obhájiť adekvátnym spôsobom náš systém vzdelávania. Pre Západný svet je náš systém ťažko prijateľný. Sestru ako absolventku strednej školy, automaticky vnímali ako niečo menejcenné. Stredná škola v pôvodných členských krajinách nie je to isté čo u nás. Aj keď skúsenosti s našimi absolventkami, teda zdravotnými sestrami z bývalého Československa boli pozitívne a sú na Západe známe, Východ to nedokázal vtedy obhájiť. Tam bola chyba, že sa už vtedy nenavrhol tento systém vzdelávania, teda stredoškolskí absolventi aby končili ako praktické sestry a vysokoškolskí ako všeobecné sestry. Vznikla šanca pre vznik vysokých škôl a dnes môžete na Slovensku študovať ošetrovateľstvo na šestnástich miestach. Už len to číslo je neskutočné. Máme kopec doktorov, docentov a profesorov ošetrovateľstva, ale keď sa spýtate pacienta, čo pozitívne prinieslo vysokoškolské vzdelávanie pre neho... Mne je z toho smutno. Som zástanca vysokoškolského vzdelania sestier, ale nie v takej miere. Vnímam to ako dehonestáciu vzdelania. Sme veľmi malý štát, aby sme mali toľko vysokých škôl a udržali pritom kvalitu vzdelávania.

Na druhej strane sa vyskytli aj kritické hlasy, že touto zmenou hrozí zníženie kvality.

Keď si porovnáte dnešný učebný plán v odbore zdravotnícky asistent s učebným plánom všeobecnej sestry spred pätnástich rokov, zistíte, že je tam minimálny rozdiel. Pridali sa hodiny cudzieho jazyka, keďže dnes sa náročnejšie maturuje z nemčiny a angličtiny, niektoré predmety sa premenovali, ale je to inak skoro to isté. Školy sú dobre materiálne vybavené, majú moderné odborné učebne a dostatok erudovaných odborných učiteľov. Tri štvrtiny sestier na Slovensku má stále len maturitu zo strednej zdravotníckej školy a nikomu to nevadí. Nechápem prečo tu dnes niekto hovorí o znižovaní úrovne. Oproti čomu? Ak je nejaký problém tak s tým, že nie je dostatočný záujem o toto krásne povolanie. Naše zdravotnícke školy patria medzi najkvalitnejšie stredné školy na Slovensku. Nemôžu si však vyberať ak chcú ekonomicky prežiť koho príjmu a koho nie – podobne ako školy vysoké. Preto je potrebná zmena.

Ako ovplyvní táto zmena pacienta na lôžku?

Jednoznačne pozitívne. Ak táto zmena prinesie, zvýšenie počtu zdravotníckeho personálu - čo očakávame - tak to je jednoznačne pre neho pozitívny prínos. Pacient sa nepýta či sestrička má vysokú školu alebo nemá vysokú školu. On potrebuje kvalitnú starostlivosť a niekoho kto má záujem a vie riešiť jeho problémy, postarať sa oňho.

Nie každému je známe, ako sú vlastne zadelené jednotlivé úlohy v ošetrovateľskom procese. Ako to vlastne funguje a bude fungovať po novom? Je tam teda sestra, sanitár. Kto má čo na starosti?

Je podstatné, aby prišlo k novelizácii vládneho nariadenia, o personálnom zabezpečení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - koľko má byť na nemocničnom oddelení sestier, koľko praktických sestier a koľko má byť sanitárov. To bol doteraz najväčší problém. Neexistovala osobitná kolónka pre zdravotníckeho asistenta, ale uvádzala sa pracovná pozícia zdravotnícky asistent/sanitár. Zamestnávateľ si mohol teda vybrať koho zamestná. Kompetenčne sú však sanitári úplne iní zamestnanci – majú výučný list nie maturitu. To bola zásadná chyba, ktorá viedla k tomu že asistenti nemali záujem pracovať v nemocniciach a ambulanciách nemohli. Všeobecná (registrovaná) sestra, teda sestra vyššej úrovne, má kompetencie, ktoré praktická sestra nemá v riadení ošetrovateľského procesu. Čiže má za úlohu u každého pacienta, ktorého má na starosti určiť jeho hlavné ošetrovateľské problémy, ktoré je u neho potrebné riešiť, stanoviť, priority, optimálne postupy. Praktická sestra je na rozdiel od nej hlavne zameraná na výkon. V ošetrovateľskom tíme má vedúcu pozíciu - stanovuje plány ošetrovateľskej starostlivosti pre jednotlivých pacientov a praktické sestry realizujú jednotlivé výkony, ktoré majú v kompetencii. Buď sú ordinované lekárom alebo vychádzajú zo spomínaného plánu. Najnižšie kompetencie majú sanitári. Asociácia zdravotníckych škôl nechce u praktických sestier zostať len pri zmene názvu, je potrebné im niektoré kompetencie doplniť. Sú to činnosti, ktoré naši žiaci ovládajú, ale stále nie sú vo vyhláške o rozsahu praxe zdravotníckeho asistenta.

O ktoré výkony by malo ísť?

Tak napríklad zhotovenie záznamu EKG, podávanie liekov per os, podávanie kyslíka, odber kapilárnej krvi na ABR a výtery z telesných otvorov a rán. Sú to síce jednoduché úkony, ale zdravotnícky asistent ich v kompetencii momentálne podľa legislatívy nemá. Na druhej strane podáva injekcie do svalu a pod kožu, čo sú oveľa zložitejšie výkony aj manuálne aj na úrovni potrebných teoretických poznatkov. Ak by sa tieto výkony dostali do vyhlášky, dosiahlo by sa tým, širšie využitie praktickej sestry nielen v ústavnej ale aj v ambulantnej starostlivosti. Naše praktické sestry by tak mali zhodný rozsah kompetencií ako tie v Česku. Predovšetkým je však dôležité, aby sestier bol dostatok. A to sa netýka len slovenského zdravotníctva, ale aj situácie vo svete.

Ubúdajú sestry aj v iných krajinách?

Európska komisia poukazuje na to, že len v Európe má chýbať do roku 2020 takmer milión zdravotníckych pracovníkov. A keď my k tomu nedokážeme prijať náležité opatrenia, tak nás bohaté západné krajiny jednoducho vykúpia a u nás sa o ľudí nebude mať kto starať. Už dnes je situácia kritická.

Keď hovoríme o zahraničí, vieme ako to funguje v susedných Čechách, kde táto zmena prebehla minulý rok?

Na škole ešte neštuduje žiadna praktická sestra ani v Čechách. Tiež ešte urobili len zmenu názvu povolania. Prvé praktické sestry začnú študovať v septembri. Ešte ťažko hovoriť aký to bude mať dopad. Každopádne na zdravotníckych školách v Čechách nemajú až taký problém s nedostatočným záujmom o štúdium a zmenu názvu vnímajú určite pozitívne. Urobili aj ďalšie kroky, rozbehli masívnu reklamnú kampaň s názvom Studuj zdrávku, - zaviedla sa tam možnosť štúdia 4+1, čo znamená, že štyri roky sa študuje praktická sestra a potom sa umožňuje absolventom SZŠ pokračovať len jeden alebo dva roky ako diplomovaná všeobecná sestra. U nás je to teraz tak, že na diplomovanú všeobecnú sestru, musíte absolvovať minimálne tri roky pomaturitného štúdia. Pritom je jedno, akú strednú školu máte skončenú, čo nie je normálne. Tak keď raz už mám absolvovanú strednú zdravotnícku školu, prečo musím ďalej študovať tri roky - rovnako dlho ako absolvent gymnázia alebo poľnohospodárskej školy? Rovnako je to na výške.

Slovenská komora sestier sa však k danej zmene vyjadrili dosť kriticky. Oni naopak vysokoškolské štúdium obhajujú.

Tomu celkom nerozumiem, mali by to skôr privítať. Hlavný problém slovenského zdravotníctva spočíva v tom, že ošetrovateľského personálu je málo a sestry sú preťažené. Odkiaľ ich vezmeme? Alebo nám budú lepšie Ukrajinky, Rumunky, Bulharky..? Aj keď verím, že štúdium na vysokej škole ich stálo veľa energie a teraz sa obávajú, že to bolo zbytočné. Ak bude personálu dosť, budú môcť v praxi uplatniť svoje nezávislé kompetencie. Asi sa však boja, že už nikto nebude mať záujem o vysokoškolsky vzdelanú sestru, že každý zamestnávateľ bude chcieť len tú sestru s maturitou, ktorá mu bude vyhovovať, pretože je lacnejšia a bude ovládať tie isté praktické činnosti, ako vysokoškolsky vzdelaná. Ale ja sa pýtam: Sme schopní v maturitnom vzdelávaní tieto odborné výkony naučiť alebo nie sme? Môžem vám garantovať, že sme. Myslím si, že by komora sestier mala praktické sestry prijať medzi seba, mali by byť registrované v komore sestier. Lebo to nie je vysokoškolský klub! Len štvrtina z nich má vysokú školu. Praktické sestry pritom potrebuje slovenské zdravotníctvo ako soľ.


  • Matúš Német
VIDEO Plus 7 Dní