Kindermanažment klanov Rezešovci a Poórovci: Pád HZDS im ublížil

Ako sa darí deťom Mečiarových privatizérov? Kým miliardové bohatstvo rezešovského klanu je minulosťou, hviezda Poórovcov stúpa.

Domov

Pred dvadsiatimi rokmi malo priezvisko Rezeš na Slovensku mimoriadny cveng. Spájalo sa s nevídaným luxusom a tiež s vtedajším východoslovenským gigantom, Východoslovenskými železiarňami (VSŽ). Majetok Rezešovcov, ktorý sa kedysi odhadoval na viac ako miliardu slovenských korún, je však už dávno v nenávratne.

Aj lesk a sláva tohto priezviska poriadne vyšumeli. Postaral sa o to nielen osud, ale aj politická klíma. Keď v júni 2002 vtedy 54-ročný Alexander Rezeš zomrel na zlyhanie srdca, zanechal po sebe nielen pekný majetok - sám priznával 1,4 miliardy slovenských korún -, no aj dve deti, Júliusa (dnes 46) a Evu (38), s manželkou Evou (65).

A tiež nemanželskú dcéru Chiaru (14), ktorú mal s vtedajšou hlásateľkou Slovenskej televízie Gabrielou Haršányovou. Dnes sa o rozprávkovom bohatstve tejto rodiny hovorí v minulom čase. Rezešovci síce biedu netrú, no s niekdajšieho okázalého prepychu ostala len pozlátka.

Médiám sa starostlivo vyhýbajú, no vďaka tomu, čo robia, sú stále obľúbenou témou. O Rezešovcoch sa píše v poslednom čase buď v súvislosti s rozpredajom majetku, alebo s tragickou dopravnou nehodou Rezešovej dcéry Evy Varholíkovej. V auguste 2012 v susednom Maďarsku nezvládla svoje luxusné BMW a narazila do Fiata, v ktorom po výbuchu zahynuli traja ľudia. Ďalšia žena zomrela po prevoze do nemocnice. V septembri 2014 Varholíkovú odsúdili na deväť rokov väzenia.

Zrod miliardára

„Môj otec nežil život všedného človeka. Práve naopak. Z malého a nenápadného dedinského chlapca sa vlastnými silami a zdravou dravosťou vypracoval na osobnosť so značným spoločenským vplyvom, autoritou a majetkom,“ napísal o Alexandrovi Rezešovi jeho syn Július v knihe Na pohrebe vypredané, ktorú venoval svojmu otcovi.

No hoci on videl v otcovi manažéra hrdinu, mnohí nadobudnutie jeho majetku až tak neglorifikujú. K akciám VSŽ sa Alexander Rezeš dostal v marci 1994, keď vláda odklepla predaj týchto akcií extrémne rýchlo vzniknutej spoločnosti Manager a balíka akcií spoločnosti Ferrimex kontrolovanej práve Rezešom starším. Mimochodom, v železiarňach ho prezývali aj Alexander Veľký.

Ani jedna zo spoločností dnes už neexistuje. Ferrimex sa dostal do konkurzu v roku 2000, akciovka Manager sa tiež dostala do konkurzu a nakoniec bola z Obchodného registra ex offo vymazaná. Po „sprivatizovaní“ VSŽ sa Rezešovcom naozaj darilo.

Ich majetok rástol raketovým tempom. V slabej chvíli sa Alexander Rezeš dokonca priznal, že za dva roky s manželkou kúpili nehnuteľnosti na Slovensku a v Španielsku za štvrť miliardy slovenských korún.

Ako k týmto peniazom prišiel, vysvetlil svojsky: „Vo VSŽ sme dobre zarábali, boli určité miliónové príjmy,“ cituje ho vo svojej knihe bývalý hovorca VSŽ Jozef Marko. Zakrátko im pribudli desiatky nehnuteľností. Historické budovy v Banskej Štiavnici a v Košiciach, ďalšie nakúpili v Bratislave.

Do ich majetku sa dostali aj hotely. V Košiciach Slovan, v Prešove Dukla, Grandhotel v Starom Smokovci. Najväčší rozruch však spôsobila vychýrená luxusná vila v španielskom Alicante, ktorú objavil práve týždenník PLUS 7 DNÍ, tá sa dlho považovala za akýsi azyl nielen pre Alexandra Rezeša, ale aj pre jeho rodinu.

Čítajte viac:

Mečiarova privatizácia: Petrobarón Hatina a nepotrestaná celebrita Lexa

Pád elity

V období najväčšej slávy Rezešovcov, spojenej práve s košickými železiarňami - a, samozrejme, s Vladimírom Mečiarom a HZDS -, si toho skutočne dopriali plnými dúškami. Pompéznosť bola samozrejmosťou a darčeky pritiahnuté za vlasy tiež.

Podľa knihy Jozefa Marka chceli kamaráti kúpiť Rezešovi k päťdesiatke šľachtický titul či jazdeckého koňa - plánovali mu ho doviesť do jeho obľúbených priestorov v hoteli Slovan. Pokladnica VSŽ bola v čase Rezešovcov bezodná nielen pre majiteľov, ale aj pre spriaznenú politickú stranu.

„Fakt je, že prihlášky do HZDS sa vyskytovali vtedy v železiarňach asi v rovnakom množstve ako toaletný papier. Paradoxne práve v tomto období spotreba tejto užitočnej komodity v areáli podniku pravdepodobne dosť stúpla, pretože viacerí dostali strach,“ píše vo svojej knihe Jozef Marko.

Po páde HZDS v roku 1998 však Rezešovci prišli o svoju štedrú dojnú kravu. Pre obrovský pokles cien ocele VSŽ nedokázala na svetovom trhu konkurovať. Navyše banky začali tlačiť na huty, aby splatili svoje obrovské dlhy.

Dzurindova vláda sľúbila záchranu firmy len s podmienkou, že Rezešovci z podniku odídu.

Zásah osudu?

Totálny pád klanu Rezešovcov však spôsobila až smrť Alexandra Rezeša v roku 2002. Postupne zmizli bodygardi, ktorí rodinu strážili, aj nehnuteľnosti. Ostali im len akciové účasti v niektorých podnikoch. Dnes podľa Obchodného registra Július Rezeš sedí len v dozornej rade košickej Energy Gaz, a. s., a Interhouse Košice a je spoločníkom v troch eseročkách.

Deťom miliardára Alexandra sa nedarilo ani v súkromí - peniaze im k šťastiu nepomohli. Preč sú časy, keď sa počas éry svojho otca vtedy 28-ročný Július stal prezidentom VSŽ a predsedom predstavenstva. Pod sebou mal mediálne známy kindermanažment, ktorý bil skúseným manažérom do očí najmä svojou vekovou štruktúrou.

Postupne jeho meno figurovalo podľa Obchodného registra vo viac ako dvadsiatich spoločnostiach - akciovkách i eseročkách. Po politickom páde HZDS v roku 1998 sa aj on dostal do úzadia. Naposledy mu ako potomkovi Alexandra Rezeša dali príležitosť v štátnej akciovke Transpetrol, kde sedel od 28. 12. 2006 do 9. 11. 2010.

V súkromí Július Rezeš svoju životnú lásku našiel až na tretíkrát. S prvou manželkou Editou má dve deti, s druhou - finalistkou Miss Lindou Lenčovou - jedno a so súčasnou manželkou Evou Džodlovou, tiež finalistkou Miss, jedného syna.

Ďuso, ako ho kamaráti familiárne nazývajú, sa médiám vyhýba a najradšej si užíva anonymitu. V Košiciach ho vídať v hoteli Double Tree by Hilton, bývalý hotel Slovan, ako aj na chodbách košického súdu, kde chodí vysvetľovať niektoré zmluvy - podpisoval ich ešte ako predstaviteľ VSŽ.

Miluje rýchle autá a jeho Aston Martin v metropole východu vídať tak ako škoricovohnedé Bently jeho manželky. Jeho sestre Eve stroskotalo manželstvo s hokejistom Jánom Varholíkom, s ktorým má dcéru. Ani vzťah s košickým podnikateľom Erikom Fischerom jej dlho nevydržal, hoci sa im narodilo spoločné dieťa.

V roku 2012 spôsobila smrteľnú nehodu v Maďarsku a tam si odpykáva deväťročný trest. Počas väzby predala dom, v ktorom žila v Košiciach. Stojí vedľa domu jej matky Evy. Posledný predaj, ktorý je verejnosti známy, sa takisto udial v Košiciach koncom roka 2015. Rezešovci predali historickú budovu v centre Košíc za viac ako 2 milióny eur.

No táto budova už predtým bola založená v banke a údajne hrozilo, že ak ju Rezešovci nepredajú, banka ju zhabe.

Čítajte viac:

Zazobané deti privatizérov: Podnikajú a žijú z Mečiarovych miliárd

Úspešný „čašník“

Kariéra veľkopodnikateľa Vladimíra Poóra začala stúpať po Nežnej revolúcii. „Preslávila“ ho privatizácia podniku Nafta Gbely. Tú získala v roku 1996 spoločnosť Druhá obchodná, v ktorej mal mať Poór podiel cez firmu Arad.

Fiktívnymi zmluvami údajne z Nafty Gbely zmizlo 300 miliónov korún.

Poór dokonca čelil vyšetrovaniu, ale nič mu nedokázali. Podnik však dostal naspäť Fond národného majetku. S Vladimírom Mečiarom mal najskôr dobré vzťahy, neskôr sa naštrbili. Mečiar vraj vtedy hovoril, že ho chcel odstaviť „čašník z Trnavy“. Na rozdiel od neho sa Poór na výslní udržal a priazni sa teší dodnes. Hovorí sa o ňom aj v údajnom spise SIS Gorila ako o sponzorovi strany Smer-SD.

Štát pomáha

V poslednom čase sa Poórove aktivity točili najmä okolo výstavby Štadióna Antona Malatinského v Trnave, ktorý vlani v auguste otváral. Štát naň dal trinásť miliónov eur. Okrem toho získala investorská spoločnosť, v ktorej Poór figuruje, od mesta pozemky v centre Trnavy s rozlohou 3,5 hektára za jediné euro.

Za to mala spoločnosť zrekonštruovať štadión, ktorý potom ostal v majetku mesta. Vláda odklepla aj štátnu dotáciu vo výške 12 miliónov eur na sklárne v Poltári. Výrobu však nespustil. „Hlavným dôvodom môjho rozhodnutia boli neustále ataky na túto investíciu a jej nekonečné spolitizovanie. Urobil som tak napriek tomu, že sme za sklárske zariadenia zaplatili len na zálohách z vlastných peňazí 2,5 milióna eur. V najbližšej budúcnosti budeme v Poltári rozširovať už rozbehnutú strojársku výrobu. Tej sa budeme venovať prioritne. Pri nej štátnu pomoc nepotrebujeme,“ povedal veľkopodnikateľ denníku Plus JEDEN DEŇ vlani v júni.

Šikovný syn

Naposledy sa Poór dostal na stránky novín vďaka firme CellQoS, ktorej šéfom predstavenstva je jeho syn Martin. Tá vyhrala v súťaži Vysokej školy v Sládkovičove miliónovú zákazku, na ktorú mala škola dotáciu od štátu.

Obúvate sa do môjho syna len preto, že je môj syn. To je človek, ktorý si robí svoju robotu, a vy do neho kopete,“ reagoval podráždene. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti z roku 2014 mal však Vladimír Poór tridsať percent akcií firmy CellQoS a Martin Poór tridsať percent.

Na to, že bola táto IT spoločnosť podľa portálu finstat celkom úspešná, mala do januára nie príliš reprezentatívne sídlo. V budove je aj internát a dnu v čase našej návštevy chodili najmä robotníci v montérkach. Momentálne sídli CellQoS podľa svojej webovej stránky v administratívnej časti City Arény.

Tam, kde ocko

Mladý, 33-ročný Martin Poór, ktorý je v Trnave pomerne známa celebrita, zároveň figuruje v mnohých firmách, v ktorých aj jeho tatko. Napríklad v ŽOS Trnava, kde je v dozornej rade a jeho otec predseda predstavenstva. V spomínanom Poltár Crystal & Steel je zas Martin Poór predsedom predstavenstva.

Kým ŽOS je úspešná a v roku 2014 mala zisk skoro dva milióny eur, Poltár Crystal & Steel bol v strate. Martin Poór je aj v dozornej rade firmy PN Invest, kde je Vladimír Poór opäť predsedom predstavenstva. Je konateľom aj v spoločnosti TrigoTech, kde je jeho otec jedným zo spoločníkov.

Mladý Poór figuruje v desiatich firmách, z toho v šiestich je jeho otec aj podľa Obchodného registra. Plus Poltár Crystal & Steel, za ktorý sa jeho otec vyjadroval ako majiteľ a CellQoS, kde v roku 2014 vlastnil akcie. V Spartak TV je spoločníkom ŽOS Trnava, kde je Poór predsedom predstavenstva.

Sám bez otca je iba v eseročke City-Arena servis. Poór má aj 38-ročnú dcéru Natáliu, ktorá tiež figuruje v niekoľkých firmách, v ktorých aj jej úspešný otec. Inak sa o nej, na rozdiel od brata, takmer nič nevie.

Panstvo na kopci

Vladimír Poór, ktorý patrí medzi najvplyvnejších ľudí v trnavskom regióne, podľa katastra nevlastní dom, ktorý si ako trvalé bydlisko uvádza v Obchodnom registri. Na liste vlastníctva je napísaná Edita Poórová, jeho žena. Tá vlastní aj dom, ktorého adresu si v Obchodnom registri uvádza Poórov syn Martin.

Okrem toho Vladimír Poór často navštevuje obrovské panstvo na Cerovom vrchu. Sídlo je napísané na firmu Albit, v ktorej ako spoločník figuruje Poór. Podľa listu vlastníctva má panstvo vyše hektára zastavaných plôch a nádvorí, štyri budovy a kaplnku.

Pri pohľade zhora pôsobí objekt naozaj veľkolepo. Nechýba ani vežička. Sídlo je ohradené múrom a sú tam aj poľovnícke posedy. Okolité pozemky zas vlastní firma Adonaj, ktorej spoločníčkou je Marta Rovenská - jej meno figuruje aj v Albite - a Miroslav Náhlik. Podľa katastra má Adonaj spolu vyše 113 hektárov trávnatých porastov.

Domov