Predaný aj chodník: Magdaléna Klieščiková spraví len jediný krok z vchodových dverí a už je na cudzom pozemku.

Kocúrkovo v Turzovke: Spravíte krok z domu a ste na cudzom pozemku

Turzovka sa snažila získať pozemky pod svojou cestou, Železnice SR ich predali súkromníkovi, ktorý ich v skutočnosti nechce.

Ako keby sa vlk hral na kohúta a ani by si pri tom nenatiahol na hlavu kohútí hrebeň, ani na zadok nepripol kohútí chvost. Len by behal okolo sliepok vo svojej sivej srsti a s vycerenými vlčími zubmi kikiríkal: Nebojte sa, sliepočky, ja vás ochránim.

Asi takto sa hrá bohatý, v luxuse chovaný Ján Počiatek na ľavicovo orientovaného ministra dopravy. Kapitalista s ficovsky nasadeným hlasom socialistu upokojoval obyvateľov Turzovky, aby sa nebáli, že o cestu vinúcu sa priamo centrom mesta v žiadnom prípade neprídu.

A kým sa jeho kikiríkanie ozývalo v celom meste, pokojne dal súhlas na odpredaj tejto cesty spolu s priľahlými chodníkmi (!) jedinému súkromníkovi. Asi v rámci hesla vlk vlkovi bratom.

Patálie pre chybu úradníka

„Otvorím dvere zo svojho domu, vystrčím von nohu a už stojím na pozemku pána Grežďa. Žiadnym spôsobom sa nemôžem dostať von bez toho, aby som neprechádzala cez súkromný pozemok. To je absurdné!“ hnevá sa bývalá učiteľka Magdaléna Klieščiková a názorne nám ukazuje, v akých patáliách sa nielen ona, ale aj ďalší obyvatelia Turzovky ocitli po tom, ako štát predal súkromnej firme pozemok pod chodníkom popred vchodové dvere domov na Nádražnej ulici.

„Môj otec staval tento dom v roku 1945 a podľa pôvodných plánov nám patril aj meter a pol pred ním. Až pri poslednom zameriavaní pozemkov sme zrazu o ten kúsok priamo pred vchodovými dverami prišli a teraz sme akýmsi politickým rozhodnutím ponechaní na milosť či nemilosť jediného človeka.“

Nádražná ulica v Turzovke sa tiahne od pešej zóny v centre po železničnú stanicu, patrí tak medzi najfrekventovanejšie ulice v meste. Dôvody, prečo teda nie je aj majetkom mesta, treba hľadať okolo roku 1914, keď sa tu začala budovať železničná trať. Podľa zákona patrilo pásmo šesťdesiatich metrov na jednu i druhú stranu od koľajníc do ochrannej zóny a automaticky sa stalo majetkom železníc. Po rozdelení Česko-Slovenska prešli všetky miestne komunikácie, chodníky, parkoviská a mestská zeleň v okolí železničnej trate do majetku samosprávy. Lenže ktorýsi z úradníkov spravil chybu a pozemky pod týmito verejnoprospešnými stavbami zabudol delimitovať.

Ich majiteľom sa ako nástupnícka organizácia po Československých dráhach stali štátne Železnice Slovenskej republiky. Nasledujúce obdobie vyvíjali predstavitelia Turzovky obrovskú snahu získať pozemky pod chodníkmi a dôležitou cestou do majetku mesta a je ťažko uveriteľné, že táto dlhoročná snaha sa skončila fiaskom.

Zas a znova

„Sedeli sme za rokovacím stolom s toľkými politikmi, predstaviteľmi vlády, šéfmi Železníc a vždy, keď to vyzeralo, že už-už vyhráme, zmenila sa politická situácia a my sme museli začať odznova,“ rozpráva o viac ako dvadsať rokov trvajúcom procese viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.

Asi najviac sa k úspešnému koncu Turzovčania priblížili za ministra Prokopoviča. Ministerstvo dopravy vtedy pripravilo privatizačný projekt, Turzovka vytiahla z mestskej kasy vyše dvestotisíc korún a dala za ne vypracovať geometrický plán, nachystané už boli aj peniaze za pozemky. Lenže padla vláda a nič sľúbené už neplatilo.

„Stále sme však mali nádej, že mesto pozemky získa. Až za ministrovania Jána Figeľa sa situácia dramaticky zmenila,“ pripomína viceprimátor. „S jeho súhlasom sa Železnice rozhodli pozemky v Turzovke predať a vyhlásili ponukové konanie. Súťaž naozaj prebehla, zmluvy už boli nachystané.

Na poslednú chvíľu vstúpila do konania premiérka Radičová. Iniciovala stretnutie predstaviteľov nášho mesta a ŽSR a padlo veľmi rozumné rozhodnutie, že pozemky pod cestou a chodníkmi železnice z predaja odčlenia.“ Následne mesto Turzovka dostalo návrh nájomnej zmluvy na spomínané pozemky, pripomienkovalo ho a... zase padla vláda.

Podnikateľ a funkcionár

Po posledných voľbách si sadol na miesto ministra dopravy Ján Počiatek. Ten Turzovčanov v júni 2012 písomne ubezpečoval, že sa bude snažiť, aby „záujmy mesta boli zaistené nájomnými zmluvami“. Tento sľub Počiatek dokonca zdupľoval aj v ďalšom liste, ktorý na Mestský úrad v Turzovke dorazil len pred pár dňami. A to napriek tomu, že pozemok Nádražnej ulice sa podľa zmluvy zverejnenej na internete už v novembri (!) minulého roku stal majetkom súkromnej firmy Les - Invest. Jediným majiteľom firmy vlastniacej teraz cestu s chodníkmi v centre Turzovky je funkcionár SDKÚ Jozef Grežďo.

„Zatiaľ ešte som členom ústredia SDKÚ, ale dlho už nebudem. Z tejto strany vystúpim,“ prezrádza Grežďo informáciu, ktorá by mohla byť vysvetlením, prečo sa mu tak zadarilo práve za vládnutia Ficovho Smeru.

Aj keď on sa tejto spojitosti bráni: „Nechápem, prečo moje politické aktivity spájate s kúpou pozemku. Moja firma sa normálne prihlásila do súťaže tak, ako to mohol urobiť každý. Dokonca sme súťažili aj o ďalšie pozemky, ktoré Železnice v Turzovke predávali, ale vyhrali sme len tento jeden,“ obhajuje svoje kroky a zároveň tvrdí, že Turzovčania sa nemajú čoho báť že z jeho strany o žiadnu špekuláciu nejde. Naopak, snaží sa vraj o rozvoj mesta. „Mojím úmyslom je postaviť v Turzovke tržnicu a nájomné byty.“

Nervozita

„Že nejde o špekuláciu?! A načo by niekto kupoval pozemky pod cestou a chodníkmi? Načo by mu boli dobré? Ak podnikateľ investuje, zrejme očakáva zisk,“ debatujú medzi sebou predavači i majitelia obchodov na Nádražnej ulici. Cítiť z nich nervozitu, obavy z toho, čo nový majiteľ strategického pozemku bude chcieť, a zároveň nešetria hanlivými slovami na adresu predstaviteľov štátu. „Tak čie záujmy tu vláda zastupuje? Jednej súkromnej firmy na úkor celého mesta? To je hanba!“ srší hnevom predavačka čajov.

„Je to na hlavu postavené!“ krúti hlavou Pavol Halagačka v záhradníctve. „Toto je názorný príklad, ako asi politikom záleží na obyčajných ľuďoch. Koho v meste stretnete, ten nadáva.“

Magdaléna Kliečšiková sa rozhodla neostať len pri nadávaní. Ona patrí medzi deviatich podnikateľov z Nádražnej ulice, ktorých práva nie sú v zmluve vypracovanej ŽSR vyriešené vecným bremenom.

„Železnice nás o ničom neinformovali, bez jediného upozornenia nás dostali do problémov. Zrejme aj ostatní dotknutí majitelia domov na tejto ulici, tak ako ja, oslovili aj právnikov. Možno nájdeme cestu, ako zmluvu Železníc o predaji pozemkov napadnúť,“ hovorí pani Klieščiková. „Momentálne sa snažíme iniciovať stretnutie s pánom Grežďom, aby sme mali aspoň predstavu, čo od neho môžeme čakať. Žiadny súdny človek predsa nemôže veriť, že by kupoval cestu bez podnikateľského zámeru.“

Špekulant?

Zámer pána Grežďa s pozemkami pod cestou a chodníkmi na Nádražnej ulici sa pomaly prediera na povrch. Na Mestskom úrade v Turzovke už totiž majú jeho žiadosť o zámenu týchto pozemkov za podnikateľsky nepomerne lukratívnejšie nehnuteľné majetky. A keďže Grežďovi s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú môcť vyhovieť, pretože ide o už rozbehnutý projekt, môžu očakávať, že pán podnikateľ má v talóne aj nejaký „plán B“.

Ako ďaleko bude Grežďo schopný zájsť, aby jeho kúpa prakticky nepoužiteľného pozemku mala zmysel, ukáže čas. Viceprimátor Kobolka sa však už teraz pýta, ako je možné, že z mesta spravila vazala štátna firma. Pravdaže, s požehnaním pána ministra Počiatka.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní