Kominárov je málo a nestíhajú. Je kontrola komínov len šikana?

Domov
Peter Galan

Ľudí zrejme čakajú ďalšie výdavky. Aj za zbytočnú kontrolu dymovodov z kondenzačných kotlov. Na Slovensku je približne osemstotisíc domácností, ktoré majú minimálne jeden komín.

Domov

Preboha, čo chcú na tomto kontrolovať? - rozčuľuje sa statný päťdesiatnik Milan z okrajovej časti Bratislavy a prstom ukazuje na obrázok vo farebnom prospekte.

„Je to len plastová rúra na odvod vodnej pary, ktorá má nanajvýš tak päťdesiat stupňov! Preto mám zháňať a platiť kominára? Aby sa pozrel dnu a povedal mi, že všetko je v poriadku? Ako môže päťdesiat stupňov niečo zapáliť? To by bol naozaj zázrak.“

Milan si pred pár mesiacmi kúpil kondenzačný kotol. Má naň dvadsaťročnú záruku, na komín tridsať. Nedokáže prehryznúť návrh nového zákona o ochrane pred požiarmi. Ten nariaďuje každoročnú odbornú kontrolu komínov vrátane tých, ku ktorým sú pripojené kondenzačné kotly.

Ukazuje na strechu a na biele obláčiky nad ňou. „Viete si predstaviť, že by z toho vznikol požiar?“ Pristavuje sa pri nás jeho sused, ktorého pravdepodobne od leta čaká rovnaká tortúra.

„Doteraz sme nezmyselné kontroly potrebovali len pre poisťovne,“ tvrdí. „A viete, ako to dopadlo? Prišiel kominár, hodil pečiatku na papier a zinkasoval peniaze. Bez toho, aby sa na komín aspoň pozrel! A to sme boli radi, že vôbec prišiel. Veď si skúste objednať ich služby...“

Skúsili sme. Na celom Slovensku je okolo tristopäťdesiat kominárov, v Bratislave, na Zlatých stránkach, asi desať. Dvaja nám nezdvihli, tretí mal zrušené číslo, manželka štvrtého nás odkázala na mobil, ktorý opäť nikto nedvíhal. „Teraz mi to nevyhovuje, zavolajte neskôr,“ ozve sa nám nakoniec v slúchadle. „Niekedy popoludní alebo zajtra.“

Posledný pokus nám naše telefonické neúspechy čiastočne vysvetľuje. „Roboty máme nad hlavu,“ sťažuje sa bratislavský kominár v rýchlosti. „Celé roky bolo toto remeslo zadupávané do zeme a teraz zrazu každý niečo potrebuje. Po tridsiatich telefonátoch denne mám chuť hodiť mobil do kúta, aby som stíhal robotu, čo ma živí...“

Čistiť musíme aj teraz

Zmenu zákona inicioval hasičský zbor a odôvodňuje ju zvýšeným počtom požiarov zapríčinených práve nekvalitnými, zle čistenými alebo úplne zanedbanými komínmi. Od roku 2007 totiž vyhláška ministerstva vnútra presne neurčovala, kto ich má kontrolovať či čistiť, a tak si to mnohí zabezpečili svojpomocne. Alebo nezabezpečili vôbec.

Aké však tieto hrozivé čísla sú? Keď nazrieme do štatistík, zistíme, že v roku 2006 bolo 445 požiarov zapríčinených nevyhovujúcim stavom vykurovacích telies, dymovodov a komínov, nasledujúci rok sa tento počet zvýšil len o desať, ďalší o dvanásť. Potom síce krivka stúpala, až v roku 2012 mierne presiahla sedemstovku, ale stúpal aj celkový počet požiarov.

Je to teda naozaj dôvod, aby parlament musel meniť zákon, šikanovať občanov novými nariadeniami a stanovovať pokuty? Maroš Plško, technický riaditeľ firmy Schiedel, zaoberajúcej sa produkciou komínových systémov, je presvedčený, že je to správny krok.

„Veď aj podľa súčasnej legislatívy ste povinní čistiť komíny. Tie, ku ktorým je pripojený kozub alebo kotol na tuhé palivo, minimálne štyrikrát ročne. To však málokto vie a takmer nikto nedodržiava.“

Montážni diletanti

Medzi hlavné príčiny požiarov rodinných domov patrí vyhorenie sadzí, nesprávne pripojenie spotrebičov a montážne nedostatky. „Problém súčasnej výstavby je, že murárom môže byť každý cukrár či pekár,“ vysvetľuje Maroš Plško.

„Nemajú skúsenosti, nechodia na školenia, nenamáhajú sa ani len prečítať si montážny návod. Tak sa stane, že komíny sú postavené bez požadovaných odstupov od drevených častí.“

Tie staršie, murované, sú dokonca zapustené do hrád povál alebo trámy vedú naprieč nimi. Potom stačia narušené spoje šamotových rúr, škára v murive. Pri vznietení sadzí, keď teplota v komíne stúpne takmer na tisíc stupňov Celzia, môže požiar zachvátiť najbližšie horľavé predmety a oheň je na streche. Doslova.

Rovnaký problém nastane pri neštandardnom kúrení, keď majiteľ riadne naloží do kotla. Teplota v dymovode narastie na päťsto až šesťsto stupňov.

„Áno, na komíny dávame tridsaťročnú záruku, ale tá znamená, že odolajú vyhoreniu sadzí a požiar nepustia von. Ten môže trvať aj pol hodiny. Vtedy nezasahujú ani hasiči. Z jedného litra vody, ktorým by ho chceli uhasiť, totiž vznikne tisíc litrov pary. Tá by komín roztrhala.“

Čistá smola

S plánovanou zmenou zákona je, pochopiteľne, spokojný aj Peter Šulan z Komory kominárov Slovenska. Myslí si, že vďaka každoročným kontrolám požiarov ubudne. „Ľudia často zabúdali zatvárať komínové dvierka na povale, nesprávne montovali dymovody, neodborne vypaľovali komíny, zanedbávali čistenie...“

To všetko sú podľa neho príčiny, ktoré viedli k zbytočným nešťastiam. „Videl som dechtové komíny, ktorými by neprešla tenisová loptička. Čistá smola. Majitelia si spomenuli na kominára, až keď bol problém.“ To podstatné podľa neho je, že kominári za svoju prácu zodpovedajú a garantujú, že odvod dymu bude nejaký čas bezproblémový.

„Samozrejme, v prípade kondenzačných kotlov sa z požiarnobezpečnostného hľadiska nemá čo stať. V tomto prípade vás však podpis a pečiatka od kominára chránia pred kľučkami poisťovní. Ak vám zhorí dom a oni zistia, že nemáte potvrdenie o kontrole komína, nič vám nezaplatia. A je im jedno, že požiar spôsobil televízor a ku komínu bol napojený kondenzačný kotol.“

Aspoň trikrát ročne

Jozef Róža je bratislavská kominárska legenda. Hrdí sa, že od šesťdesiateho ôsmeho roku vyčistil už milión komínov. Napriek tomu požiar v nich ešte nikdy nevidel. Len raz, pred štyridsiatimi rokmi, keď ho spôsobil sám. Pri vypaľovaní sadzí.

Vtedy to ešte bolo povolené. Róža žije v rodinnom dome a vykuruje ho plynovým kotlom. Tvrdí, že raz ročne ho kontroluje a je presvedčený, že kúrenie tuhým palivom si vyžaduje čistenie minimálne trikrát ročne.

Späť k pare

Vráťme sa však ku kondenzačným kotlom. Všetci, ktorých sme oslovili, nás presviedčali o potrebe kontroly a čistenia odvodu spalín. Podľa Jána Petráka, produktového manažéra spoločnosti Vaillant Group Slovakia, ktorá sa zaoberá výrobou kotlov, je takáto revízia skôr prácou servisného technika než kominára. Čistiť totiž niet čo.

„Spaliny z kondenzačných kotlov dosahujú teplotu do šesťdesiat stupňov, neobsahujú sadze ani decht a nezanášajú vnútro komínov. Za desať rokov som sa nestretol s problémami, ktoré by spôsobili nevyčistené komíny kondenzačných kotlov.“

Ako pokračuje, splodiny obsahujú len vodnú paru a oxid uhličitý, menej oxidy dusíka a síry. Spolu vytvárajú agresívny kyslý kondenzát. Ten však stečie po stenách komína späť do kotla, kde sa cez špeciálny zachytávač odvádza do odpadu. O možnosti vzniku požiaru nemožno ani len hovoriť.

Máme čas

Po medializácii návrhu zákona o ochrane proti požiarom nastala medzi ľuďmi panika. Najmä u sociálne slabších, ktorí žijú v starých domoch a neraz majú na streche tri, štyri komíny. Situácia však zďaleka nie je taká horúca, ako sa na prvý pohľad zdá.

Zákon ešte nie je platný a aj keď ho začiatkom leta poslanci schvália, na prvú odbornú kontrolu komína budete mať, podľa vedúceho oddelenia všeobecnej štátnej správy prezídia Hasičského a záchranného zboru Pavla Komára, dosť času do konca budúceho roka.

„Vzhľadom na nepriaznivý vývoj požiarov chceme len opätovne zaviesť to, čo tu predtým platilo možno sto rokov. Teda povinnosť raz za dvanásť mesiacov zabezpečiť kontrolu prevádzkovaných komínov odborníkom,“ tvrdí a zdôrazňuje, že nepoužívaných dymovodov sa povinnosť týkať nebude.

Kontrolu u fyzických osôb bude, tak ako doteraz, vykonávať obec, pričom spôsob je a bude v jej kompetencii. A sankcie? Ich maximálna výška - 99 eur - sa nemení.

V súčasnosti sa uplatňuje zväčša v prípadoch, keď požiar preukázateľne zavinil zanedbaný alebo poškodený komín, prípadne, ak majiteľ ani po výzve obce nedal svoj komín do poriadku. Inak to ani nešlo, pretože občan nemusí do svojich obytných priestorov nikoho vpustiť. Po novom bude kontrolórovi stačiť potvrdenie od kominára.

Pozor na ceny

Hoci tristopäťdesiat kominárov si na pravidelnú revíziu komínov trúfa, po schválení zákona budú mať čo robiť. Na Slovensku je približne osemstotisíc domácností, ktoré majú minimálne jeden komín. Takže každý kominár bude musieť skontrolovať ročne zhruba 2 300 dymovodov.

To nerátame fabriky či asi sedemsto rómskych osád, kde kúria všetkým možným a dymovody nespĺňajú ani najzákladnejšie kritériá protipožiarnej bezpečnosti.

Samozrejme, v platnosti zostáva aj povinnosť občanov - štyrikrát ročne čistiť komíny s kozubmi a kotlami na tuhé palivo a raz či dvakrát ročne dymovody a komíny plynových spotrebičov. Ak by na všetky tieto práce chceli využiť kominárov, zrejme by nám nestačili ani posily z okolitých krajín. A mnohým ani peniaze.

Po schválení zákona teda nečakajte na poslednú chvíľu, pretože sa môže stať, že odborníka nezoženiete alebo jeho služby zbytočne preplatíte. Ceny sa totiž nebudú líšiť len podľa typu kúrenia a počtu komínov, ale aj podľa jednotlivých firiem, ktoré vám služby poskytnú.

Navyše, hoci návrh zákona hovorí len o samotnej kontrole odborníkom, ktorá by mala stáť desať až tridsať eur, v prípade, ak kominár vyhlási, že čistenie je potrebné, nezostane vám iné, než využiť jeho služby. Inak by ste ho museli volať a platiť znova. Platba v takom prípade, pochopiteľne, narastie.

Za komíny pripojené k plynovým spotrebičom na desať až pätnásť eur, pri tuhých palivách sa môže vyškriabať až na päťdesiatku. Vynásobte si to počtom dymovodov, prirátajte dopravu a dôchodca zostane mesiac o chlebe a vode.

Domov