Predali za dve tisícky: Teraz platia nájom v predanom byte sto eur mesačne.

Koniec domu hrôzy: Byty vymenili za dve tisícky, nešťastní Rómovia nevedia, čo s nimi teraz bude

Stoštyridsať Rómov čaká ťažká zima, svoje byty vymenili za dve tisícky na ruku.

Na hlavnom ťahu z Brezna na Polomku strháva pozornosť vodičov áut strašidelne vyzerajúca bytovka. S obrovskými plachtami nahrádzajúcimi časti strechy, s hrozivými čiernymi dierami do skeletu budovy a plápolajúcimi kobercami na hnusných balkónoch akoby ani nebola z reálneho sveta.

Sú dni, keď okoloidúce autá spomaľujú na minimum, lebo pohľady posádky až magneticky priťahujú šarvanci zabávajúci sa vyskakovaním zo striešky nad neexistujúcimi vchodovými dverami či hojdajúce sa detské nožičky vystrčené z ešte vyšších, rovnako rozďavených poschodí.

Brezňania si s bytovkou známou ako dom hrôzy nevedeli rady niekoľko desaťročí. Teraz jednotlivé byty od Rómov skupuje (!) súkromná bezpečnostná služba.

Strašidelný aj bez duchov

„Na nás sa ľudia pozerajú ako na zvieratá. Ani len lekári zo záchranky nechcú vstúpiť do bytovky. Keď prídu na Predné Halny 10, chorých musíme vyniesť von do sanitky, až tam ich vyšetria,“ roztrpčene sa sťažuje Dáša Bučeková, ale na otázku, či vie, ako ich bytovku nazývajú ľudia zo širokého okolia, bez rozmýšľania vyhŕkne: „Dom hrôzy.“ Smeje sa, že to vie predsa každý, ibaže dôvod nelichotivej nálepky odmieta pomenovať: „Čo ja viem prečo! Nestraší tu ani duchov tu nemáme, tak naozaj neviem...“

Pani Bučeková sa odmieta pozrieť pravde do očí, hoci spolu stojíme na vnútornom schodišti, čo je najstrašidelnejšia časť domu. Všade cítiť zápach, pomedzi nohy sa motajú špinavé psy. Na horných poschodiach zábradlie chýba úplne, na dolných je upevnené iba na pár pevných bodoch, zvyšok kovovej konštrukcie sa kníše nad hlavami prichádzajúcich. Na medziposchodiach treba prekračovať kopy triesok, špiny a papiera aj roztekajúce sa mláčky, na ktorých pôvod je rozumnejšie nepýtať sa. Steny sú začmudené i zatečené, s rozľahlými mapami odkrytých tehál a kvádrov, s vysekanou dráhou na hrubé elektrické káble.

Strach, špina, zápach: V najhoršom stave sú spoločné priestory.
Strach, špina, zápach: V najhoršom stave sú spoločné priestory.
Ľudmila Lacková

Strach, špina, zápach: V najhoršom stave sú spoločné priestory.FOTO: Ľudmila Lacková

Tie tenké káble ťahajúce sa cez chodbu krížom-krážom z jedného bytu do druhého privádzajú elektrinu do domácností naozaj, ale či legálne, nie je celkom jasné. Prederavená je nielen strecha budovy, ale aj bočné múry. Počas prudkých dažďov voda tečie dnu z každej strany.

Predali si útočište

Varovania Brezňanov, že do domu hrôzy nie je bezpečné vstupovať, že niektorí jeho obyvatelia sú nepriateľskí, až agresívni, sa ukázali ako neopodstatnené. Domáci sa predháňali v tom, kto ma skôr pozve do svojho bytu. Aj keď som dnu vstupovala s rešpektom, bola to cenná skúsenosť. V nevídanom marazme sa našli ostrovčeky voňajúce po čerstvo vypratej bielizni, vyluxované obývačky so snehobielymi záclonami a vydrhnutými kobercami i deti zaujaté hrou na počítači. Ešte aj rodina, ktorá býva ako potkany v tamojšej pivnici, si katastrofálne priestory bez jediného čo i len malinkého okienka dokázala ako-tak zútulniť. Ale či už takí, alebo onakí obyvatelia domu hrôzy, momentálne všetkých trápi rovnaký problém.

„Čo s nami bude? Kam sa podejeme na zimu?“ ozývalo sa z každej strany. Helena Pustajová sa chystala na dlhú reč. Vypýtala si stoličku, majestátne sa usadila a obklopená svojimi deťmi a vnukmi spustila: „Mám sedemdesiatšesť rokov a v tomto dome bývam od mlada. Teraz idú dom zbúrať. Nám povedali, že ak chceme aspoň niečo dostať, musíme byty predať. Nuž, áno, predala som byt, v ktorom bývame,“ neochotne priznala nerozumné rozhodnutie. Potom výstražne vystrčila prst a takmer kričala: „Aj ostatní predali. Všetci, čo tu bývajú. Teraz nemáme kam ísť. Počujete? Nemáme kde bývať!“

Helena Pustajová: Byt opustí po dvadsiatich ôsmich rokoch.
Helena Pustajová: Byt opustí po dvadsiatich ôsmich rokoch.
Ľudmila Lacková

Helena Pustajová: Byt opustí po dvadsiatich ôsmich rokoch.FOTO: Luďmila Lacková

Počty a logika

Stará pani sa, tak ako ďalší obyvatelia známej bytovky na okraji Brezna, stala majiteľkou bytu zhruba pred desiatimi rokmi. Mesto jej byt predalo za jednu slovenskú korunu. Nie z veľkorysosti k sociálne najslabšej skupine obyvateľstva, ale aby dalo ruky preč od budovy, ktorá nespĺňala ani technické, ani hygienické normy. Predstavitelia mesta niekoľkokrát uvažovali o presťahovaní tamojších Rómov, ale obyvatelia náhradných lokalít sa vždy postavili na tvrdý odpor. Najjednoduchšie bolo nechať neprispôsobivých tam, kde sú, a priamo na nich preniesť aj zodpovednosť za byty, ktoré si sami zničili.

Obyvateľom „domu hrôzy“ sa zisk vlastníctva nájomného bytu za jednu korunu zdal ako supervýhodný biznis a rovnako sa potešili nedávnej ponuke breznianskej firmy Black Patrol, že za ten istý byt dostanú peniaze pekne na ruku. Radosť však v tomto prípade trvala mizerne krátko.

„Dvetisíc eur som dostala za byt od chlapa, čo tu bol, aj susede dal tak isto, ale peniaze už dávno nemáme. To sa minulo. Však teraz ešte aj nájom musíme platiť po sto eur. Chlap z esbéesky príde raz do mesiaca, vyzbiera peniaze a ide preč,“ vykladá Mária Bartošová a z jej rečí vyplýva akýsi nezmysel - za dve tisícky predali byt, v ktorom mali bývanie takpovediac zadarmo, a posledné mesiace za bývanie v tom istom byte platia po sto eur. Môže byť toto pravda?

Kam sa podejú?: Zima príde rýchlo a im sa náhradné bývanie nedarí nájsť.
Kam sa podejú?: Zima príde rýchlo a im sa náhradné bývanie nedarí nájsť.
Ľudmila Lacková

Kam sa podejú?: Zima príde rýchlo a im sa náhradné bývanie nedarí nájsť.FOTO: Ľudmila Lacková

„Hej. Tak je to,“ nervózne prešľapuje tridsaťsedemročná ženička a smutne dodáva: „Do októbra sa máme vysťahovať. Už som si bola pozrieť nájmy v okolitých dedinách, ale všetci pýtajú dvesto eur a viac. Kde ja na to vezmem?“

„Ona aspoň dostala dve tisícky, ja nič,“ šepká ťažko chorá Darina. Predstavila sa aj priezviskom, ale cez trubičku v hrdle, ktorú musí pri každom slove zapchať prstom, jej nedobre rozumieť. „Byt predal môj muž, ani som o tom nevedela. On si peniaze užíva v Bratislave s frajerkou a ja so synom, vnučkou a jej deťmi pôjdeme asi pod most.“

Bokom si vyplatené dve tisícky odložila iba Dáša Bučeková, ale aj jej je jasné, že za túto sumu bývanie pre rodinu na dlho nezabezpečí: „Spravili sme hlúposť, že sme byt predali, ale povedali nám, že musíme. Normálne nás oklamali.“

Chráni mesto

Súkromnú bezpečnostnú službu Black Patrol poznajú Brezňania vďaka agresívne pôsobiacemu čiernemu bilbordu kedysi umiestnenému v centre mesta. Stál na ňom nápis - Toto mesto chráni Black Patrol. Zaujímavé je, že jediný majiteľ esbéesky Branislav Škondej sa stal členom komisie mesta Brezno pre verejný poriadok a riešenie problémov s neprispôsobivými občanmi po posledných komunálnych voľbách. V nich bol za primátora Brezna zvolený Tomáš Abel, zhodou okolností aj vďaka prísľubu „aktívneho riešenia problému neprispôsobivých občanov“.

Škondej zo spomínanej komisie vystúpil na jar tohto roku a ako dôvod uviedol osobné dôvody. O pohnútkach skúpiť byty v dome hrôzy sa Škondej s novinármi osobne nechce rozprávať, vyjadril sa iba písomne.

Bezpečnostná služba Black Patrol: Jej majiteľ považuje dom hrôzy za zaujímavú investíciu.
Bezpečnostná služba Black Patrol: Jej majiteľ považuje dom hrôzy za zaujímavú investíciu.
blackpatrol.eu

Bezpečnostná služby Black Patrol: Jej majiteľ považuje dom hrôzy za zaujímavú investíciu.FOTO: blackpatrol.eu

„Cena každého bytu bola stanovená individuálnou dohodou s predávajúcim a záležala hlavne na výške exekúcií, ktorými bol každý byt zaťažený. V niektorých prípadoch sa muselo znovu otvárať dedičské konanie, riešiť právo doživotného bývania a množstvo exekúcií, ktoré viazli na bytoch,“ naznačil, že skutočná cena za byty bola vyššia ako dve tisícky odovzdané do rúk ich majiteľom.

Úmysel investovať do rozpadávajúcej sa nehnuteľnosti zdôvodnil Škondej takto: „Dom, v ktorom sa nachádzajú tieto byty, má relatívne dobrú polohu blízko centra mesta na hlavnom ťahu. V minulosti tam boli štandardné byty a vzhľadom na nárast cien bytov za posledné obdobie túto nehnuteľnosť považujeme za potenciálne zaujímavú investíciu.“

Podľa viceprimátorky Brezna Petry Dzurmanovej je na adrese Predné Halny 10 nahlásených na trvalý či prechodný pobyt stoštyridsať občanov. Aj keď sociálni pracovníci predpokladajú, že v skutočnosti sa ich v dome hrôzy zdržiava o čosi menej, stále ide o pomerne veľký počet sociálne slabých vrátane malých detí a starcov. Všetkých čaká mimoriadne ťažká zima.