Mŕtvy hrdina: Príčina pádu lietadla Caproni s Milanom Rastislavom Štefánikom sa dodnes riadne nevysvetlila.

Konšpiračné teórie: Pozor na Milanov byt, písal Masaryk Benešovi po smrti Štefánika

Na lietadlo Milana Rastislava Štefánika preukázateľne strieľali, dodnes sa však nevie, čo bolo príčinou tragédie.

Talianske vojenské lietadlo Caproni sa práve chystalo pristáť na vajnorskom letisku pri Bratislave. Pri okružnom manévri sa stroj zrazu obrátil nadol a z výšky zhruba dvesto metrov spadol strmhlav na zem. V jeho troskách zahynul československý minister vojny a francúzsky generál Milan Rastislav Štefánik, ako aj traja talianski vojaci.

Tragická udalosť zo 4. mája 1919 dodnes vyvoláva otázky a špekulácie. Mohol za nešťastie prudký vietor, technická porucha, chyba pilota alebo bolo lietadlo zostrelené?

Ťažká strata

Podnetov na rôzne konšpirácie je viac než dosť. V každom prípade zahynul kľúčový slovenský politik, ktorý sa na medzinárodnej scéne zaslúžil o vznik Československa. Popri Tomášovi G. Masarykovi a Edvardovi Benešovi ako jediný v známom česko-slovenskom triumviráte počas vojny zastupoval Slovensko.

V ďalšom politickom vývoji práve takýto autoritatívny hlas v krajine chýbal. Snaha českých politikov odstaviť Štefánika od mocenských štruktúr nového štátu, tvrdý konflikt medzi ním a Benešom, ako aj preukázaná streľba na lietadlo sú zdrojom mnohých podozrení a špekulácií.

Uznávaný diplomat, vojak a vedec Štefánik sa na rodné Slovensko vracal po dlhých šiestich rokoch. Ešte v januári 1919 bol na Sibíri, kde riešil odchod našich vojakov, ktorí po boľševickom prevrate obsadili Transsibírsku magistrálu. Následne sa dostal do Paríža, kde sledoval mierovú konferenciu. Tam sa dostal do ostrej hádky s Benešom, ktorý si v novej vláde zabezpečil prestížny post ministra zahraničných vecí. Štefánikovi prekážali mnohé jeho kroky vrátane prílišnej orientácie na Francúzsko, údajne tiež Beneša obvinil zo sprenevery peňazí amerických krajanov. „Medzi nami je koniec,“ písal Beneš prezidentovi Masarykovi do Prahy. „Ak je to možné, treba iného ministra vojny.“

V apríli Štefánik prišiel do Ríma, aby sa stretol so svojou snúbenicou Giulianou Benzoniovou a urovnával spor medzi talianskou a francúzskou vojenskou misiou v Československu. Na ceste do Milána dostal telegram od Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Naliehavo ho volal do Bratislavy pre hrozbu maďarskej Červenej armády.

Generál: Tomáš Garrigue Masaryk chcel Štefánikovi ponúknuť post veľvyslanca v Ríme. Foto: profimedia.sk

Viceprezident Štefánik?

Na Slovensku sa mal Štefánik konečne stretnúť s rodinou a následne ísť za Masarykom do Prahy. V akej pozícii prichádzal? Bol ministrom vojny, čo však bola duplicitná funkcia strácajúca na význame. V novej vláde bol totiž ministrom obrany Čech Václav Klofáč a pre Štefánika v nej už miesto nebolo. Vznikol tak problém, čo s ním.

Napriek jeho zásluhám Masaryk zvažoval ponúknuť mu len post veľvyslanca v Ríme. Štefánik sa, naopak, chystal vyjadriť k mnohým veciam, ktoré sa mu nepáčili. Na jeho zámery spomínal major Jan Šeba, ktorý ho v Taliansku sprevádzal: „Keby sa bol vrátil živý, bolo by v republike pravdepodobne veľmi horúco. Aspoň sa pripravoval, že do všeličoho prehovorí, a už cestou si vyhŕňal rukávy... Najmä pre Slovensko mal celý rad organizačných námetov.“

Podľa spomienok francúzskeho generála Mauricea Janina mal Štefánik plán stať sa po návrate viceprezidentom na Slovensku. Štefánik mal autoritu hlavného reprezentanta Slovenska a organizátora desaťtisícov legionárov, bolo by preto ťažké odstaviť ho z politiky proti jeho vôli. Ak sa chystal na takýto post, znamenalo to aj ohrozenie centralistickej koncepcie štátu s nadvládou Prahy. Bol to dôvod na atentát?

Do trojmotorového dvojplošníka Caproni 450 nastúpil Štefánik v nedeľu 4. mája o 8. hodine na letisku Campoformido pri severotalianskom Udine. Sprevádzali ho dvaja talianski piloti a jeden mechanik. V kabáte si so sebou niesol list plný citu adresovaný snúbenici, ktorý zrejme zabudol odoslať. Po troch hodinách bez medzipristátia dorazil stroj nad Bratislavu.

Čudné je, že v meste v tom čase nebol žiadny vysoký hodnostár, ktorý by ho privítal. Minister Šrobár s talianskym generálom Luigim Piccionem, hlavným veliteľom vojsk na Slovensku, v ten deň ráno odišli sadiť do Skalice lipy slobody. Namiesto čakania na Štefánika dali prednosť ľudovej slávnosti a skalickému vínu.

Edvard Beneš: Štefánik sa s ním dostal do vážneho sporu. Obvinil ho aj zo sprenevery peňazí amerických krajanov. Foto: TASR

Streľba na lietadlo

Keď sa dostalo Caproni nad mesto, vystrelil po ňom strážny vojak Jozef Meško, o čom je oficiálny záznam. Podľa rôznych svedectiev, často aj protirečivých, však po lietadle strieľali viackrát - z kasární a z iných miest. Zdôvodňovalo sa to omylom, vojaci si vraj splietli talianske farby stroja s podobnými maďarskými.

Namiesto toho, aby lietadlo čo najrýchlejšie pristálo, krúžilo dlhé minúty v podivných manévroch. Keď sa posádka už-už chystala pristáť, akoby si to rozmyslela a opäť nabrala výšku a zmenila smer. Prečo?

Caproni sa zrazu neďaleko Ivanky pri Dunaji zrútilo. Niektorí svedkovia videli krátko predtým záblesk pri motore. Pred dopadom z lietadla niekto vypadol alebo vyskočil, pravdepodobne samotný Štefánik. Celá posádka na mieste zahynula.

Na letisko sa z mesta náhlil ministerský tajomník a poslanec Národného zhromaždenia Ján Halla, ktorý videl, ako sa stroj zrútil: „Hrôzou zatajili sme dych... Cez brázdy vodou naplnené bežím k lesíku, predieram sa kríkmi a s úžasom vidíme dohorievajúci aeroplán a tri bezvládne telá na poľnej ceste. Jedno telo bol náš Štefánik. Nebolo možné zdržať sa plaču... Odkrývame letecký šišak, tie okúzľujúce oči sú zavreté, z nosa tečie malý pramienok krvi. Srdce nebije, ale telo je ešte teplé.“

Hľadanie príčin

Správa o tragédii sa rýchlo rozniesla, žiadne podrobnejšie vyšetrovanie sa však nekonalo. Oficiálna verzia bola, že pád stroja spôsobil prudký vietor, o streľbe sa pre cenzúru a výnimočný stav hovoriť nemohlo. Druhý deň pricestoval narýchlo preskúmať haváriu taliansky kapitán Federico Zapelloni, ktorý pritom zjavne chcel ochrániť povesť talianskeho letectva. Vo svojich záveroch vylúčil ako príčiny vietor, poruchu stroja, ako aj chybu pilotov.

Za možné dôvody označil nevoľnosť Štefánika pri pilotovaní alebo pretrhnutý drôt rádiostanice zapletený medzi ťahadlá kormidla. Štefánik však stroj neriadil, pri odlete sedel na mieste pozorovateľa a jeho výmena s pilotom počas letu by bola nezmyselným, až akrobatickým kúskom.

Masaryk písal po tragédii Benešovi do Paríža: „Milan je mŕtvy - aj ten skon je v súlade s jeho kariérou... Pozor na Milanov byt a zbierky.“ O Štefánikovu pozostalosť si prezident robil obavy, na pohreb ani neskôr na slávnostné otvorenie mohyly na Bradle však neprišiel.

K vyšetrovaniu tragédie došlo až v roku 1927. Početné svedectvá o streľbe a rozbúrená verejná mienka si vyžiadali zriadenie vyšetrovacej komisie. Na jej čele stál vedúci prezidentskej vojenskej kancelárie generál Stanislav Čeček. Zbierali, ale aj spochybňovali sa výpovede svedkov o streľbe z pušiek, či dokonca diel, alebo o tom, že jeden taliansky člen posádky mal na hlave čerstvú ranu obviazanú obväzom.

Vyšetrovacia komisia dospela k záveru, že príčinou havárie bol silný severozápadný nárazový vietor. Podľa výsledkov „aj keby sme pripustili možnosť, že vojaci strieľali, potom sa nedá hovoriť o zlom úmysle, ale o nešťastnej náhode zavinenej unáhlenosťou a nerozpoznaním lietadla“.

Konšpiračné teórie

Emil K. Kautský v knihe Kauza Štefánik rozvíja hypotézu, že havária bola výsledkom úkladnej vraždy, za ktorou stál nielen Beneš a Masaryk, ale dokonca aj francúzska tajná služba. Parížu mal prekážať príklon Štefánika k talianskym politicko- vojenským kruhom, čo ohrozovalo francúzske záujmy v Československu. V Bratislave a jej okolí boli podľa Kautského rozmiestnení ostreľovači s úlohou nedopustiť, aby sa Štefánik vrátil živý. Svedkov potom vraj tajná služba postupne likvidovala.

Záhadná Štefánikova smrť vyvolávala rôzne teórie až mýty a stala sa spolitizovanou kauzou. Vina sa zvaľovala na Čechov, Maďarov, Francúzov i Talianov. Nedávno do debát prispel aj slovenský expremiér Vladimír Mečiar. Uviedol, že osobne hovoril s bývalými vojakmi, ktorí slúžili v máji 1919 v Bratislave. Rozprávali mu o tom, ako dostali príkaz zostreliť Štefánika s tým, že ide o maďarské lietadlo. Dôkaz o atentáte sa však nenašiel a plnú pravdu sa už zrejme ani nikdy nedozvieme.

Mohyla v Ivanke pri Dunaji: Smrť jedného z najvýznamnejších Slovákov si pripomínajú aj tu. Foto: TASR

Viceprezident Štefánik?

O Štefánikovej smrti sme sa zhovárali s historikom MICHALOM KŠIŇANOM, vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a autorom vlani vydanej knihy Milan Rastislav Štefánik.

Čo bolo podľa vás príčinou pádu lietadla so Štefánikom? Zo všetkých teórií, kníh a analýz, čo som čítal, sa mi zdá najpresvedčivejšia teória Pavla Kanisa, ktorú prezentoval vo filme Štefánik. Príbeh hrdinu. Vlasť (2010). Podľa neho išlo o nehodu zapríčinenú zlými poveternostnými podmienkami. Teórie o vražde nie sú dostatočne podložené.

Streľbu na lietadlo označuje za príčinu havárie napríklad Lexikón slovenských dejín vydaný Slovenským pedagogickým nakladateľstvom (2006). Ako sa pozeráte na takéto tvrdenia? V roku 1927 začala Štefánikovu smrť vyšetrovať špeciálna vyšetrovacia komisia, ktorá dospela k záveru, že na lietadlo sa strieľalo. Avšak strieľať mal iba jeden vojak z pušky, a teda možnosť, že by lietadlo trafil a zapríčinil jeho pád, bola minimálna.

K často šírenej verzii patrí, že lietadlo dal zostreliť Masaryk alebo Beneš. Je to nezmysel alebo na tom mohlo niečo byť?Najmä s Benešom mal Štefánik viacero sporov, čo však neznamená, že by ho mal dať zostreliť. Beneš bol šikovný politik a podarilo sa mu odsunúť Štefánika na druhú koľaj, čiže fyzicky ho likvidovať už nepotreboval. Navyše by to bolo mimoriadne komplikované. Myslím si, že do tejto teórie sa skôr premietajú protičeské tendencie niektorých Slovákov.

Aké by boli pravdepodobné ďalšie Štefánikove kroky?Je pravda, že sa chcel stať československým viceprezidentom? Chcel sa stať viceprezidentom, no je otázne, či by sa mu podarilo získať takúto pozíciu.

Myslíte si, že ak by nedošlo k havárii, štátoprávne pomery v Československu by sa vyvíjali inak, ako to bolo po jeho smrti?Na túto otázku sa dá odpovedať iba hypoteticky. Z viacerých dokumentov môžeme dedukovať, že Štefánik mal trochu iné predstavy o postavení Slovenska v ČSR. Avšak nemožno s istotou tvrdiť, že by sa mu ich podarilo presadiť, keďže napríklad v roku 1919 bola jeho pozícia slabšia ako predtým. Navyše, mohol svoje názory aj meniť.

Nedávno v Poľsku opätovne vyšetrovali záhadnú smrť premiéra exilovej vlády generála Wladyslawa Sikorského, ktorý zahynul pri leteckej havárii v roku 1943. Nebolo by vhodné vytvoriť komisiu, ktorá by nezávisle a odborne preskúmala okolnosti Štefánikovej smrti? Nemyslím si, že by to malo význam, keďže to už robila spomínaná komisia z prvej ČSR. Mohli to urobiť napríklad za prvej Slovenskej republiky, keď žilo ešte veľa svedkov, ale nepustili sa do toho.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].