Prevtelené babky demokratky v akcii: Kotlebovo želanie „bielych Vianoc“ ich mimoriadne pobavilo.

Kotleba medzi svojimi: Vracajú sa Mečiarove babky demokratky?

Mečiarove babky demokratky sa vracajú na politickú scénu v podobe Kotlebových tlieskačov.

Sebavedome, razantne a s jasným odkazom na svoje extrémistické korene nastúpil do funkcie predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba.

Cez televízne kamery odkázal svetu, že svoju práve získanú moc si patrične vychutná. Nuda v Banskej Bystrici sa skončila.

Babky demokratky

Politici zvyknú využívať perepúť verných tlieskačov na vytváranie dojmu svojej obľúbenosti. Naženú ich do televíznych debát či na verejné mítingy, kde sa zapletú medzi bežných divákov a podľa potreby skandujú, pískajú či len kladú vhodné otázky.

Ale aby niektorý vysoký hodnostár využil tento smiešny spôsob ako barličku na upevnenie svojho neistého ega počas slávnostnej inaugurácie, to sme ešte nezažili. Žiadny nastupujúci župan doposiaľ nepotreboval doviesť medzi slávnostne odetých poslancov a zamestnancov úradu svoj početný a hlavne viditeľne označený fanklub.

Marian Kotleba má skúsenosti s rozzúreným davom, s útokom policajných obuškov, lenže v miestnosti s hlasovacím zariadením pre poslancov sa očividne ocitol na neznámej pôde.

Ako absolútnemu nováčikovi v politike, ktorý sa nemohol aspoň spočiatku potichučky prizerať a priúčať, ale musel hneď riadiť celú schôdzu, mu prišlo kryť chrbát niekoľko desiatok ľudí oblečených v zelených športových mikinách s nápisom Ľudová strana Naše Slovensko.

Svoju úlohu splnili dokonale. Selektovali, kto môže vojsť do rokovacej sály a kto nie, a len čo bývalý župan Vladimír Maňka vyriekol meno Marian Kotleba, spustili ohlušujúci potlesk.

Celá sála automaticky obrátila zrak k fanatickým a nie práve priateľsky pôsobiacim tlieskačom. Pamätníci si v tej chvíli nemohli nespomenúť na slávne Mečiarove babky demokratky, ktoré boli schopné kritikov milovaného Muftyho utĺcť obyčajnými dáždnikmi.

Žarty na vývoz?

Kotleba mal vyhraté. Zrazu bol aj na VUC-ke doma, medzi svojimi. Už bolo jedno, či spôsobí nejaké faux pas, alebo nie, v nastolenej atmosfére by si nikto z prítomných netrúfol zasmiať sa na jeho chybe nahlas. Navyše, zlatá reťaz ako insígnia župana na Kotlebovom krku výrazne zvýšila jeho váhovú kategóriu. Funkcie sa ujal s vervou.

Namiesto predpokladaného schvaľovania rozpočtu kraja ohlásil rozpočtové provizórium a prekvapeným poslancom oznámil, že Banskobystrický kraj má vlastných peňazí habadej. Európskej únii sa chystá dať zbohom, jej eurá vlastne nepotrebuje. A že vraj s týmto postojom bude mať „psychický problém“ akurát únia. Nie my.

Napokon Kotleba všetkým zaželal „biele Vianoce, nech je veľa snehu“, čo tlieskačov priviedlo až k hlasnému smiechu. Väčšina prítomných poslancov sa len nechápavo pomrvila, podstata „žartu“ im unikla.

Netušili, že obyčajné spojenie „biele Vianoce“ môže odkazovať na nacistickú symboliku. Veci znalejší a skúsenejší pri odchode vyľakane šuškali: „Viete si predstaviť, že nás Kotleba bude reprezentovať v zahraničí?!“

Bez mikiny

Podnikateľ Miroslav Belička, zásadný stavebnicový prvok Kotlebovej politickej kariéry, sedel počas inaugurácie na miestach určených pre verejnosť, blízko roztlieskavačov. Hoci sám je krajským šéfom Ľudovej strany Naše Slovensko, on si zelenú mikinu s názvom strany nenavliekol.

Prišiel v slušivom obleku, akoby mu viac záležalo na zapadnutí medzi „tých druhých“ ako na deklarovaní príslušnosti k spolustranníkom. Možno to nejako súvisí s tým, že aj Belička túžil byť poslancom samosprávneho kraja, ibaže vo voľbách neprerazil. Ľudia si ho nezvolili. Zrejme si ešte pamätajú časy, keď pôsobil v nebankovke a lákal ich na pochybné sľuby.

Kotlebovej veľkej sláve sa teda Belička prizeral len obďaleč, hoci doposiaľ bol zvyknutý sedieť vždy vedľa neho - prezentovaný ako realitný poradca alebo volebný manažér - a často namiesto Kotlebu aj odpovedal. Chvíľa na jeho sebaprezentáciu však prišla rýchlo, len pár hodín po slávnostnom zasadnutí poslancov samosprávneho kraja.

Vyťažil z útoku

Krátko po polnoci z dvadsiateho na dvadsiateho prvého decembra horel zebrovaný bielo-modrý Hummer, verejnosťou spájaný s Kotlebom, lepšie povedané, s Kotlebovými protirómskymi aktivitami.

V skutočnosti patrilo auto Beličkovi. Hoci pôsobilo atraktívne, veľkú hodnotu už dávno nemalo. Kupoval ho ako ojazdené a sám ho využíval asi sedem rokov. Cynik by povedal, že tak či onak už Belička potreboval nové a keďže Hummer mal poistený, v podstate sa nič hrozné nestalo.

Ale stalo. Podľa polície auto zaparkované na ulici pred panelákmi úmyselne podpálil zatiaľ neznámy páchateľ. Ak vylúčime poistný podvod, teda že by si Belička či niekto z jeho okolia zničenie auta objednal, ostáva vysoká pravdepodobnosť, že išlo o akt zastrašovania už úradujúceho župana. Z toho by mala husia koža naskakovať nielen Kotlebovým voličom, ale aj tým, ktorí ho považujú za extrémistu.

Vyhrocovanie situácie cez kriminálne živly môže byť veľmi nebezpečné. Aj keď Kotleba machroval, že žiadny strach nemá. Na miesto činu prišiel krátko po tom, ako Belička požiar spozoroval. V noci dorazil na Javorovú ulici spolu s mladou blondínkou a pri vraku Hummera hneď hovoril o päťtisícovej odmene za odhalenie podpaľača. Na druhý deň už novinárom telefón nedvíhal, komunikácia s médiami ostala na Beličkovi. Ten situáciu využil so šikovnosťou jemu vlastnou.

Rozhovory pre televízie sa rozhodol poskytovať priamo pred budovou Úradu BBSK. Kvôli záberom svojej tváre v pozadí so symbolom dôležitej inštitúcie bol ochotný sadnúť do auta a odviezť sa na námestie v Banskej Bystrici. Vyvolanie zdania, že nielen Kotleba, ale aj on sám sa stal dôležitou persónou, mu za tú trochu námahy stáli.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].