Malá rodina: V osobáku do Zvolena dokázala narobiť viac hluku ako zvyšok vlaku.

Kotlebovske hliadky: Super marketing? Vlakom sme prešli najvykričanejšiu trasu

Kotlebovských hliadok vo vlakoch vraj pribudne. Väčšina cestujúcich ich však videla len na Facebooku.

Každý deň jazdí na trasách Železníc Slovenskej republiky vyše tisícštyristo vlakov. Na bezpečnosť v nich dozerá asi dvesto policajtov. Členov „Kotlebových zelených hliadok“, ktoré sa zameriavajú hlavne na neprispôsobivých, môže byť naraz vo vlakoch nanajvýš deväť. Aspoň podľa ich vlastného tvrdenia, keďže toľko celosieťových prenosných lístkov na železničnú prepravu vlastnia.

Netreba vysokú matematiku na to, aby sme si zrátali, že frekvencia ich kontrol je v porovnaní s možnosťami oficiálnych ochrancov bezpečnosti zanedbateľná, a do povedomia cestujúcej verejnosti prenikli predovšetkým vďaka mohutnej propagácii na sociálnej sieti či v médiách.

Hoci vyhlasujú, že napriek novému prepravnému poriadku železníc sa z vlakov nielenže nestratia, ale svoje hliadky ešte posilnia, väčšina cestujúcich, aj na „problémových“ tratiach, ich videla iba na fotkách a videách. Pri ich reálnom počte a minimálnej miere právomocí, keďže vždy musia privolať policajnú hliadku, je ich efektivita malá. A keď pominie bublina potenciálnej hrozby násilím a „neprispôsobiví“ zistia, že konajú len v rámci zákona, a teda im vlastne nič nemôžu, budú na nabúchaných chlapcov v zelenom kašľať rovnako, ako údajne kašlú na policajtov.

Radšej by brali políciu

Záver týždňa na stanici v Leviciach pôsobí ospalo. Dvojica policajtov postáva pri služobnom vozidle neďaleko staničnej budovy, nástupištia sú ako vymetené. Situácia sa mení s príchodom malej modernej vlakovej súpravy smerujúcej na Zvolen. Je to práve tá trať, na ktorej v apríli Róm prepadol a okradol mladé dievča. Tento incident sa vraj stal príčinou, prečo Kotlebove hliadky vznikli.

Okolo vlaku je živo. Súprava akoby sa rozdelila na dve časti. Menšia je plná Rómov, v druhej je len jedna rodina s deťmi, ale aj tá o sebe dáva dostatočne vedieť. Ostatní cestujúci sa snažia nevšímať si ich, len z času na čas niečo prehodia o neprispôsobivých občanoch. Po polícii či „zelených hliadkach“ niet ani stopy. „Ja som ich vlastne nikdy nevidel,“ povie nám sprievodca. Jeho kolegovia však áno a sú vraj za to vďační. Problémy s Rómami zažívajú na viacerých trasách, kam žiadne hliadky nechodia. Prechádzame súpravou a pýtame sa cestujúcich, čo si o samozvaných ochrancoch poriadku myslia. „Neviem presne, o čo im ide,“ hovorí nám vodák Miro z Kremnice. „Videl som ich len v televízii, ako vo vlakoch fotia ľudí. To by mi vadilo.“ Ako pokračuje, ak je ich prioritou poriadok vo vlakoch, akceptoval by to. Ako vodák má s rómskou komunitou bohaté skúsenosti. Keď míňame Kozárovce, vybaví si, že ho tu niekoľkokrát okradli.

Anketa

Prekážajú vám Kotlebove zelené hliadky vo vlakoch?

ÁNO 7% NIE 93%Celkový počet hlasujúcich: 1625

„V Kozárovciach bývalo jedno z najväčších vodáckych táborísk. Teraz sa tam už prakticky nikto nezastaví. Počul som, že partia mladých ľudí musela telefonovať známym, lebo ich obrali o všetko a nemali sa ani ako dostať domov.“ Dodáva však, že vo vlaku zatiaľ zlé skúsenosti nemal. Ostatní cestujúci síce hovoria, že sa teraz cítia istejšie, ale radšej by prijali pomoc polície. Cesta ubieha relatívne pokojne, Rómovia postupne vystupujú a k žiadnym incidentom nedochádza. Ak opomenieme krik a zápach.

Vo Zvolene meníme novú súpravu za staré vozne. Pasažierov je menej. Sú však zhovorčivejší. Psychológ Peter od Tatier tvrdí, že mu nie je jedno, čo sa vo vlakoch deje, a spomenie trasu Poprad - Podolínec, kde je problémov s rómskym etnikom požehnane. Policajtov tam nikdy nevidel. „Kotlebovské hliadky mi určite nechýbajú, žiaľ, suplujú niečo, čo by malo byť samozrejmé. Načo máme políciu?“

Plavecký štvrtok: Každodenný obraz, ktorý cestujúcich neteší.FOTO: JURAJ ROŠČÁK

Študent práva Milan pracuje počas leta vo Zvolene a touto linkou chodí pravidelne. Konflikty s neprispôsobivými nemal, ale neraz videl, že sprievodkyne sa väčším skupinám radšej vyhýbajú. „Je povinnosťou polície problémy vo vlakoch riešiť, ale nie vždy to tak je. Niekedy si doslova zakrývajú oči. Preto si myslím, že je dobré, keď sa niekto chytil iniciatívy. Ak sa pohybujú v medziach zákona, je to v poriadku a vnímam to ako pomoc.

Čo na to Rómovia?

Reakcia Rómov nás prekvapuje. Nebavia sa s nami všetci, ale tí, ktorí nám odpovedia, hliadky vyslovene nezatracujú. Robo a Fero z Orovnice nám vysvetľujú, že aj medzi nimi sú rozdiely. „Je asi dobré, že Kotlebove hliadky chodia po vlakoch. Hlavne pre Cigánov z Kozároviec, ktorí skutočne robia zle,“ hovorí Robo. Pracuje v Žiari ako lesný robotník. „Určite by to mala riešiť hlavne polícia, ale pred kotlebovcami majú rešpekt. Myslím, že to pomohlo.“

Šestnásťročný Fero nám opisuje, ako to s kozárovskými chodí. Napádajú ľudí, strkajú do nich, urážajú. Kotlebovcov som niekoľkokrát zažil. Zazerali, ale nebál som sa. Vedel som, že keď nič nerobím, dajú mi pokoj. Pravda však je, že keby sa policajti viac starali, bol by som si istejší.“

O niekoľko kupé ďalej sedí početná rómska skupina. Mladá dievčina sa hneď ohradí proti označeniu Róm. „Sme Slováci,“ zdôrazní s úsmevom. „Hliadky schvaľujeme. Aspoň v niečom pomôžu. Nerobíme nič, prečo by sme sa ich mali báť. A niektorí Rómovia si naozaj zaslúžia tvrdú ruku. Veď aj my sa ich bojíme. Istejšie sa necítime, ale viac pokoja vo vlakoch poznať.“ Postaršia Rómka opatrne oponuje. „Radšej policajtov. Ja sa správam slušne, ale aj tak by som mala z kotlebovcov strach.“

Po zelených sa zľahla zem

Presúvame sa do Popradu, kde je azda najvykričanejšia trasa smerom na Kežmarok. Staničná hala je plná Rómov, šacujú nás očami. Keď sa okolo nás pri pokladnici zhŕknu úplne natesno, zahriakne ich predavačka. Poslúchnu a ustúpia. Policajti nikde.

Ani v novej súprave do Kežmarku nemáme šťastie na zelené hliadky. Len dvojica policajtov sa zvezie po Studený Potok. Rómovia sa s nami odmietajú baviť. Mladý študent s priateľkou hovoria, že ich stretával pravidelne a konflikt nezažil. „Myslím si však, že je rasistické, keď sa zameriavajú len na Cigánov.“

Chris z Kežmarku pozná tento spoj dokonale. Jazdí ním do práce. „Vídal som ich často a spolu s nimi pribudli aj policajti,“ hovorí. „Od začiatku prázdnin sa však stratili.“ Ako hovorí, všetko, čo zelené hliadky robia, je, že sa postavia, aby ich bolo vidieť. To stačí. Ľudia sa cítia istejšie. „Medzi Kežmarkom a Popradom je prakticky pri každej zastávke osada. Je naozaj nepríjemné, keď idem ráno do práce a Rómovia zaberajú všetky miesta, púšťajú nahlas hudbu a správajú sa, akoby tu boli sami. Na staniciach zasa žobrú a obťažujú turistov.“

Sprievodkyňa sa oficiálne vyjadriť nechce. Len podotkne, že nevie, ako situáciu riešiť. „Mnohí si nekúpia lístky, ale čo s nimi, keď na ďalšej zastávke aj tak vystupujú? Raz ma napadli. Neviem, či hliadky kotlebovcov pomôžu. Uvidíme, ak sa niečo naozaj zomelie.“ Do debaty sa zapojí aj rušňovodič. Samozvaných ochrancov vníma pozitívne: „Je pokoj. Hliadky stoja a Cigáni sú ticho. A policajti? Mám pocit, že skôr kontrolujú kotlebovcov. Ale o poriadok by sa mali starať oni. Na čo majú pelendreky? Platíme ich len na to, aby vyberali na cestách pokuty?“

Končia či nekončia?

Končia či nekončia? „Zmena prepravného poriadku pre nás znamená len toľko, že pri hliadkovaní vo vlakoch nebudeme môcť bez súhlasu ZSSK rozdávať propagačné materiály,“ hovorí podpredseda Ľudovej strany Naše Slovensko Milan Uhrík. „Nič iné sa však nemení. Naše hliadky vo vlakoch nielenže zostávajú, ale plánujeme ich počty zvyšovať, až kým si polícia nezačne robiť svoju prácu tak, ako naozaj má.“ Za večer riešia jeden- dva problémy a zatiaľ k vážnejším konfliktom nedošlo. „V prípade priameho konfliktu s agresívnymi cestujúcimi sú však členovia hliadok pripravení za sebaobranu skončiť radšej na súde než v nemocnici.“ Dodáva, že nekontrolujú len vlaky, ale aj priestory železničných staníc, z ktorých sa mnohé premenili na páchnuce smetiská, kde sa povaľujú opití asociáli.

Zelené hliadky: Kotlebovci ich spustili v apríli.FOTO: TA3

Milan Uhrík priznáva, že policajných hliadok je výrazne viac, myslí si však, že neprispôsobiví občania pred nimi nemajú žiadny rešpekt. „Partie agresívnych osadníkov si zvykli, že sú nedotknuteľné a že sa vo vlakoch nenájde nikto, kto by sa im postavil. Vedia, že príslušníci Policajného zboru nemôžu voči nim účinne zakročiť bez toho, aby nedostali od mimovládnych organizácií alebo od médií nálepku rasista. Hoci vysokí predstavitelia PZ naše hliadky oficiálne odsudzujú, radoví policajti vo vlakoch nám tiež vychádzajú v ústrety. Samozrejme, anonymne, pretože sa boja o svoju prácu.“

Zatiaľ nikoho nevylúčili

„Na tratiach jazdí denne priemerne 1 455 vlakov ZSSK, z čoho príslušníci Polície SR sprevádzajú približne 260. Tento počet je výrazne vyšší než počet vlakov, kde sa objavujú osoby označujúce sa za hliadky,“ hovorí Ján Filip z odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko. „Navyše posilňujeme sprevádzajúci personál v problémových vlakoch v konkrétnych dňoch na vybraných tratiach východného Slovenska a vlakvedúci sú inštruovaní, aby v prípadoch, keď by bola ohrozená bezpečnosť cestujúcich, okamžite privolali políciu. Tá, podľa našich skúseností, reaguje na naše podnety veľmi promptne.“

Napriek predchádzajúcim interpretáciám prepravného poriadku nám Ján Filip potvrdzuje, že individuálni cestujúci sa nemusia obávať vylúčenia z prepravy len preto, že majú na sebe tričko s logom firmy, časopisu, hudobnej skupiny, futbalového tímu či politickej strany. „Politické strany by však mali vedieť, že na propagáciu alebo rozdávanie letákov vo vlakoch ZSSK je potrebná štandardná komerčná zmluva a dodržiavanie zákonov.“

Ako pokračuje, zatiaľ neboli z prepravy vylúčené žiadne osoby označujúce sa za „hliadky“. Prieskum názorov cestujúcej verejnosti nerobili, ale zaznamenali niekoľko písomných sťažností s výzvou, aby proti zeleným hliadkam zakročili.

Propaganda

I keď sa cestujúci neraz prikláňajú na stranu Kotlebových hliadok, zväčša dodajú, že len preto, lebo polícia nevie urobiť poriadok. No čísla vypovedajú o niečom inom.

Len za minulý rok polícia sprevádzala vyše štyridsaťtisíc vlakových súprav a viac než deväťstokrát asistovala personálu vlakov pri riešení konfliktov s cestujúcimi. Zaevidovali vyše sedemsto trestných činov a, ako tvrdí policajný prezident Tibor Gašpar, ich počet z roka na rok klesá. Problém je azda fakt, že o sebe nedajú vedieť tak ako zelené hliadky a pri drobných deliktoch bývajú niekedy bezradní.

Štatistika hovorí jasnou rečou. Deväť či desať samozvaných ochrancov zákona naozaj bezpečnostnú situáciu v našej doprave nezvráti a ich prehnaná popularita len naháňa hlasy nacionalistom. Nakoniec, aj strážna služba v najzapadnutejšom supermarkete je povinná absolvovať preskúšanie, testy a spĺňať isté kritériá. Možno by nebolo od veci, keby občania problémy vo vlakoch ohlasovali častejšie a žiadali od bezpečnostných zložiek výraznejšiu aktivitu. Ak sa, naopak, s nádejou obracajú k niekoľkým vyholeným chlapcom bez akýchkoľvek právomocí, v krajine pod Tatrami je niečo veľmi zlé. A polícia by sa mala zamyslieť, prečo jej ľudia tak málo veria.