Bátoričkin hrad: Stojí na vápencovo-dolomitovom vrchu medzi obcami Čachtice a Višňové. Jeho staviteľom bol v trinástom storočí Kazimír z rodu Huntpazmánovcov.

Krvavé ruiny: Brány Čachtického hradu sú otvorené

Brány Čachtického hradu, kde vraj straší duch Alžbety Bátoriovej, sú znova otvorené.

Takmer zmizol z povrchu zemského - povzdychne si starostka Čachtíc Anna Ištoková na margo legendárneho hradu. Obec ležiaca na hranici Malých Karpát a Podunajskej nížiny už desaťročia púta pozornosť turistov z celého sveta.

Donedávna ich však v okolí historickej pamiatky preslávenej vyčíňaním krvavej grófky Alžbety Bátoriovej čakalo len sklamanie.

Dedina síce postupne dostávala atraktívnejší imidž a zopár miestnych podnikateľov pochopilo, že môžu ťažiť z pikantnej histórie svojho rodiska, ale samotný hrad sa z roka na rok rozpadával.

Nápisy v jeho okolí varovali pred nebezpečenstvom, preskúmať ste ho mohli len na vlastné riziko. Našťastie, od júna je všetko inak.

Po dvojročnej uzávere sa do sídla Alžbety Bátoriovej opäť hrnú tisícky zvedavcov vzrušené z temnej minulosti jednej z najslávnejších slovenských pamiatok.

Desila aj po smrti

„Ľudí najviac zaujíma, kde bola grófka uväznená alebo kde je pochovaná. Ale to dodnes presne nevieme,“ vraví starostka. Neprekáža jej, že za slávu obce, na ktorú už niekoľko rokov dozerá, môže veľmi svojrázna a kontroverzná žena.

Alžbeta Bátoriová. Grófka, manželka Františka Nádašdyho, chcela byť stále mladá a krásna. Podľa legiend najskôr pila odvary z byliniek, až prišla na to, že najlepším elixírom mladosti je panenská krv.

„Pomocníci začali do kaštieľa privádzať dievčatá. Tie potom s paňou vraždili a ona sa v ich krvi kúpala,“ píše v monografii Čachtice Vladimír Ammer.

V roku 1610 začal palatín Juraj Turzo v bytčianskom kaštieli súd s pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Grófka pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Svedkov popravili ihneď po výsluchu.

V rozsudku sa Alžbeta Bátoriová spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti v roku 1614. Dožila sa päťdesiatštyri rokov, zomrela na zlyhanie srdca. Pochovaná bola zrejme v čachtickom kostole.

„V susedných Častkovciach sa traduje, že duch Bátoričky často blúdi po stráňach okolia hradu a počuť jeho zúfalé volanie - starnem, starnem...“ píše Vladimír Ammer.

Dlhé čakanie

Starostka nám hrdo ukazuje svoje panstvo, ako zvyknú na jej adresu špásovať kolegovia z okolitých obcí. „Počas slávnostného otvorenia tu bolo hádam aj sedemtisíc ľudí,“ dodá.

Tretí júnový víkend v tomto kraji sa niesol v znamení Bátoričky. Presne štyristo rokov po jej smrti. Zrekonštruovaný hrad opäť otvoril brány. „Konečne,“ vraveli návštevníci, keď prechádzali popri tajomných múroch legendárneho hradu.

Stojí na vápencovo-dolomitovom vrchu medzi obcami Čachtice a Višňové. V písomnostiach sa prvýkrát spomína v prvej polovici trinásteho storočia ako pohraničná pevnosť. Jeho staviteľom medzi rokmi 1263 - 1276 bol Kazimír z rodu Huntpazmánovcov.

V histórii hradu sú zaznamenaní viacerí významní majitelia, napríklad Matúš Čák Trenčiansky, Ctibor zo Ctiboríc či rodina Nádašdyovcov, ku ktorej patrí aj Alžbeta Bátoriová. Hrad v roku 1708 vypálili. Viac ho nik neopravoval.

Ešte raz vyhorel v roku 1799, to už bol opustený. Prečo sme museli na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky toľko čakať?

„Dlho nebol majetkovoprávne vyrovnaný, k tomu došlo až v roku 2005. Mal jedného neznámeho vlastníka, ďalšími boli obec Čachtice a štát. Keď sa jeho výlučným majiteľom stala obec, dali sme urobiť projekt na statické zabezpečenie múrov a čakali na vhodný okamih. Práce sa rozbehli v septembri 2012,“ vysvetľuje Anna Ištoková.

Pôvodne mali na rekonštrukciu hradu sľúbených dva a pol milióna eur, nakoniec sa tešili, že dostali aspoň jeden milión 178-tisíc. Všetko padlo na hrad, archeologické práce platili Čachtice z obecného vrecka.

Bude aj kastelán?

Archeológovia odkryli schodiská a pivnice, ktoré sa teraz využívajú ako terasy. „Doplnili sme múry, taverny a horné nádvorie je úplne iné ako predtým. Stále je to však ruina. Išlo nám hlavne o statické zabezpečenie,“ zdôrazňuje.

Kúsok za hlavným vstupom na nádvorí prekvapí pravidelných návštevníkov hradu úplne nová stavba - hospodárska budova. Pôvodne stála viac naľavo, ale kvôli možným archeologickým nálezom ju postavili o kúsok ďalej. „Keď sme hrad sprístupnili, poslúžila ako hradná jedáleň a podávali sme v nej občerstvenie,“ dodáva Anna Ištoková.

Všetky starostkine sny sa však zďaleka nesplnili. Na hrade plánuje otvoriť múzeum, ale momentálne ho niet kam umiestniť. Hospodárska budova ešte nemá okná ani dvere a chýba elektrina, s ktorou súvisia aj ďalšie služby.

Pri hrade nie je bufet, v ktorom by sa turisti po takmer polhodinovom výstupe od parkoviska k hradu osviežili. „Neviem si ani predstaviť, koľko by zavedenie elektriny stálo a odkiaľ by sme ju ťahali, lebo od dediny je hrad vzdialený štyri kilometre,“ povzdychne si.

„Zišiel by sa kastelán. Taký, ktorému hrad zveríme a bude sa o všetko starať,“ dodá.

Obrazové story

Obecné múzeum je zatiaľ v kultúrnom dome. Okrem toho je v Čachticiach vysunutá expozícia Trenčianskeho múzea, ktorá sa venuje dejinám Čachtíc.

Je umiestnená v Draškovičovom kaštieli a nechýba v nej ani zmienka o Bátoričke a veľký obraz s jej podobizňou. „Pôvodný obraz ukradli, tak sme v roku 1990 dali Bohdanovi Jelínkovi namaľovať nový.

Ten si vlani požičali organizátori putovnej európskej výstavy o najkrvilačnejších ženách. Trištvrte roka cestoval po svete. Poistila som ho na tristotisíc. Myslela som si, že obec bude mať na chodník, ale Alžbetka sa nám nedávno vrátila,“ zavtipkuje starostka.

Teraz majú dva obrazy - menší a väčší. A možno pribudnú ďalšie. „Pred pár dňami ma nečakane navštívil maliar Ivan Pavlisko a priniesol podobizne Alžbety Bátoriovej. Ale vyzerá úplne inak, než na pôvodných obrazoch. Je taká modernejšia, neviem sa s ňou stotožniť,“ priznáva starostka.

Umelec obci ponúkol aj iné diela, ktoré sa viažu k životu krvavej grófky, napríklad mučenie nevinných panien. „Za Alžbetin portrét pýta 350 eur. Neviem, či ho kúpime, musia to schváliť poslanci,“ dodá.

Zatiaľ sú Pavliskove obrazy položené v zasadacej miestnosti obecného úradu. Na stene visí zarámovaná koláž z dobových i súčasných fotografií hradu.

„Pôvodne to bol dar pre dnes už bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča. Mal prísť na otvorenie hradu, všetko sme mali pre neho pripravené a dve hodiny pred príchodom nám zavolali z jeho kancelárie, že sa mu zmenil program a nepríde. Nahnevala som sa, zvesila jeho portrét a zavesila obraz, ktorý sme mu chceli venovať,“ prizná Anna Ištoková.

Ficko a Fico

Možno sa niektorým domácim nepáči, že ich dedine robí reklamu beštiálna vrahyňa, ale aj negatívna reklama môže pomôcť dobrej veci. Ľudia jednoducho milujú záhady a temné dohady.

V súvislosti s Bátoričkou napríklad o tom, či sa naozaj kúpala v panenskej krvi a svoje obete kruto mučila, alebo bola len obeťou intríg, či nebodaj len neškodnou liečiteľkou, krivo obvinenou z bosoráctva.

Jakubiskov film však Čachtičanov nepresvedčil. „Veríme skôr verzii historika Jozefa Kočiša,“ vraví starostka. Bátoričkin duch na návštevníkov Čachtíc číha na každom kroku.

Konečne sa dedina pokúša vyťažiť zo svojej slávnej rodáčky. Na námestí pribudla impozantná socha z topoľového dreva. Starý strom potrebovali odstrániť zo školského dvora a rezbár Jozef Chromek do jedného kusa kmeňa vtlačil podobu krvavej grófky a jej obete.

Neďaleko je reštaurácia Grófkin dvor, pizzeria Báthory i penzión Palatín. V jednom miestnom podniku je na stene terasy zaujímavá maľba. Po Bátoričkinej ľavici stojí malý pomocník, známy ako Ficko.

Recesistický autor mu dal tvár premiéra Roberta Fica. „Keď sa to dozvie, dúfam, že nám nevezme traktor, na ktorý nám dal peniaze,“ vraví starostka.

Pivničné hospodárstvo poľnohospodárskeho družstva tiež naskočilo na Bátoričkinu vlnu. Nielenže sídli na mieste bývalého grófkinho kaštieľa, kde sa zdržiavala viac než na hrade, ale vo svojej pivnici vyrába chutné červené víno s imidžovými vinetami a názvom Báthoryčkina krv.

Ale najlepšie meno robí krutej grófke podujatie s názvom Bátoričkina kvapka krvi. Vzácna tekutina tu neslúži na rozmary starnúcej ženy, ale na pomoc tým, ktorí ju potrebujú.

V auguste sa už tretí rok okrem kultúrnych akcií bude konať odber krvi Národnou transfúznou službou. Bez mučenia.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní