Nepotrebujú ich?: Všade inde špecializované zdravotné sestry vyvažujú zlatom, v Žiline je to, zdá sa, inak.

Kryje vedenie žilinskej nemocnice poisťovací biznis hlavnej sestry?

Kryje vedenie žilinskej nemocnice poisťovací biznis hlavnej sestry, na ktorý môžu doplácať pacienti?

Oddelenie intenzívnej medicíny je priestor v nemocnici, kam sa dostanú pacienti po infarkte, autonehode, kde sú často v bezvedomí, úplne odkázaní na pomoc odborného personálu. V žilinskej nemocnici práve tu vládnu pomery, z ktorých ide strach a ktoré absolútne nedávajú pacientovi istotu, že je v bezpečí a v profesionálnych rukách.

Vo viacerých prípadoch sa oňho starajú zdravotné sestry s minimálnou praxou, s minimálnymi skúsenosťami, a to napriek tomu, že špecializované sestry „čakali za dverami“ na prijatie. Na oddelenie sa mnohé nedostali a dôvody, ktoré im bránili v prijatí, naznačujú strašidelný príbeh. Pokúsime sa ho zrekapitulovať.

Na hranici korupčných praktík

Občianske združenie Proti korupcii v Žiline nedávno upozornilo na svedectvo zdravotnej sestry Lenky Dunajovej z Bytče, ktorá sa ako špecializovaná sestra intenzívnej medicíny uchádzala o zamestnanie na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) v žilinskej nemocnici.

V čase, keď zdravotnícke zariadenia po celom Slovensku vyvažujú skúsené sestry zlatom, hlavná sestra údajne podmienila jej pomoc pri prijatí do zamestnania podpísaním komerčnej poistky. Keďže Lenka Dunajová ju odmietla podpísať, v žilinskej nemocnici nepracuje. A to napriek tomu, že nemocnica na oddelenie intenzívnej medicíny hľadala sestru s jej špecializáciou.

Od zverejnenia tejto informácie ubehlo niekoľko mesiacov a čas ukázal, že príbeh Lenky Dunajovej nielenže nie je vymyslený - ako vo svojom stanovisku naznačuje vedenie žilinskej nemocnice -, ale nie je ani ojedinelý. Naopak, nové svedectvá, ktoré sa nám podarilo získať, zosilňujú podozrenie, že v žilinskej nemocnici vládnu nebývalé spôsoby na hranici korupčných praktík, ktoré môžu ohrozovať pacienta.

Iný meter

Treba povedať, že Lenka Dunajová nie je jediná zdravotná sestra, ktorá potvrdila, že možnosť pracovať na tamojšom oddelení alebo výhodné pracovné podmienky konkrétnych sestier môžu úzko súvisieť s tým, ako sa daná sestra v minulosti postavila k otázke uzatvorenia poistnej zmluvy s hlavnou sestrou. Podľa nových informácií sa poisťovacej činnosti venuje aj staničná sestra anestéziológie, ktorá rovnako oslovovala sestry na uzatvorenie poistky.

Jedno z podozrení, ktoré každého zdravého človeka núti uvažovať týmto smerom, je okrem iného fakt, že nemocnica uzatvára so zdravotnými sestrami rôzne druhy pracovných zmlúv s odlišným obsahom, s odlišnými benefitmi. Máme v rukách pracovné zmluvy, ktoré potvrdzujú výrazné rozdiely v odmeňovaní a v pracovných podmienkach. Túto skutočnosť nám potvrdila šéfka miestnych odborov Monika Kavecká. Je preto logické pýtať sa, aká motivácia je za existenciou rôznych pracovných zmlúv.

Jeden z príkladov takejto rozdielnosti napríklad hovorí, že kým sestra X musí podľa zmluvy vykonávať prácu nadčas, niekedy v rozsahu až 400 hodín v kalendárnom roku, u sestry Y sa zamestnávateľ zaväzuje, že jej nebude určovať viac ako 10 hodín práce nadčas mesačne. Príkladov rozdielneho prístupu je veľa.

Žilinská nemocnica: Podľa našich informácií tu vládnu pri prijímaní sestier zvláštne praktiky.
Žilinská nemocnica: Podľa našich informácií tu vládnu pri prijímaní sestier zvláštne praktiky.
Vanda Tuchyňová

Príbeh špecializovanej sestry

Lenka Dunajová sa zatiaľ ako jediná zo súčasných i bývalých zdravotných sestier nebojí verejne vystúpiť a svedčiť o pomeroch na oddelení intenzívnej medicíny v Žiline.

Patrí k tým sestričkám, ktoré sa v roku 2016 rozhodli v rámci ostrého štrajku vypovedať zmluvu zo zamestnania. Keď sa chcela po štrajku vrátiť do práce, v zmluvných podmienkach stálo, že ak bude na oddelení intenzívnej medicíny málo pacientov, môžu ju poslať zo služby domov a zasa naopak.

Takáto podmienka v zmluve bola v rozpore so Zákonníkom práce, čo potvrdzuje i záver inšpektorátu práce z decembra 2014, ktoré prešetrovalo na oddelení podanie v podobnej veci.

Lenka Dunajová odmietla zmluvu podpísať. Vlani v lete žilinská nemocnica vyvesila na internete požiadavku na špecializovanú sestru oddelenia OAIM, a tak sa Lenka Dunajová rozhoduje pre ďalší pokus o prijatie do žilinskej nemocnice.

Nemá však šťastie. Do cesty jej vstupuje hlavná sestra na OAIM, ktorá ju - podľa jej slov - iniciatívne sama oslovuje a ponúka jej pomoc pri prijatí na oddelenie, má však podpísať predložené komerčné poistenie. Lenka Dunajová dostáva konkrétny návrh poistnej zmluvy - máme ho k dispozícii - a má sa rozhodnúť. Komerčnú poistku však odmieta, čím si podpiľuje pod sebou konár.

Toľko príbeh, ktorý naznačuje nevídané pomery a nebývalý prístup hlavnej sestry. Lenka Dunajová ako špecializovaná sestra, hoci mala vynikajúce hodnotenia a najvyššiu špecializáciu, na oddelení do dnešného dňa nemôže pracovať.

Rozhodli sa svedčiť

Príbeh o zvláštnych pomeroch na žilinskom oddelení OAIM postupne graduje. Nielenže sa oň začala zaujímať polícia, ale viaceré zdravotné sestry sa rozhodli nenechať Lenku Dunajovú osamotenú vo svedectve. Možno aj preto, že hlavná sestra medzičasom na ňu dala trestné oznámenie za ohováranie.

Nové svedectvá naozaj potvrdzujú, že mnohé sestry, ktoré mali najvyššiu špecializáciu, sa nemohli po štrajku v roku 2016 dostať naspäť na svoje pozície. Keď situácia po štrajku ustala, o zamestnanie na OAIM v Žiline sa zaujímalo sedemnásť vysokokvalifikovaných sestier v zastúpení odborového právnika. Priamo pred nimi námestníčka nemocnice prečítala takzvanú čiernu listinu s ôsmimi sestrami, ktoré sa na dané oddelenie mohli vrátiť, a deviatimi menami, ktoré naspäť nesmeli, aj keď na oddelení sestry chýbali. K tomu sa ešte dostaneme.

Nemocnica odmieta podozrivé praktiky

Žilinská nemocnica sa dlhodobo umiestňuje na posledných priečkach ukazovateľov kvality (INEKA) poskytovaných zdravotných služieb. Svedectvá sestier a skúsenosti Lenky Dunajovej nepridávajú na dôveryhodnosti tohto zariadenia.

Generálny riaditeľ nemocnice Igor Stalma­šek vytrvalo odmieta podozrivý „poisťovací príbeh“ tak, ako ho opisujeme. Devalvuje ho len na osobný spor Lenky Dunajovej a hlavnej sestry a neprisudzuje mu, zdá sa, veľkú vážnosť. Prípad dal podľa svojich slov prešetriť a vyjadrenie Lenky Dunajovej sa po­dľa neho nezakladá na pravde. Citujeme zo stanoviska: „Všetky zúčastnené sestry a sanitárky jednoznačne popreli, že by bol na ne vyvíjaný akýkoľvek nátlak, aby takúto zmluvu podpísali, ani o takomto konaní nemajú vedomosť.“

Kým vedenie žilinskej nemocnice Lenke Dunajovej a jej svedectvu nedôveruje, naopak, hodnotí ho ako klamlivé a vymyslené, iný názor na vec má šéfka Slovenskej komory sestier Iveta Lazorová. „Lenku Dunajovú si veľmi vážim, považujem ju za veľmi čestného človeka a z tohto dôvodu nemám dôvod neveriť jej tvrdeniam,“ vraví.

Za Lenku Dunajovú sa postavila i šéfka žilinských odborov Monika Kavecká, ktorá nespochybňuje jej výpoveď.

Igor Stalmašek: Generálny riaditeľ žilinskej nemocnice „poisťovací
príbeh“ vytrvalo odmieta.
Igor Stalmašek: Generálny riaditeľ žilinskej nemocnice „poisťovací<br /> príbeh“ vytrvalo odmieta.
OZ Proti korupcii, Ľubo Bechný

Uprednostňujú neskúsené sestry

Vráťme sa ešte k stanovisku riaditeľa nemocnice Igora Stalmašeka. Zarážajúci je jeho postoj k otázke personálneho stavu na oddelení intenzívnej medicíny, kam chodia pacienti v najťažších stavoch. Na otázku, prečo nemocnica trpí to, že oddelenie má len osem sestier so špecializáciou a trinásť bez špecializácie napriek tomu, že sestry s vysokou kvalifikáciou a praxou sa uchádzali o prijatie, Stalmašek odpovedá: „Naším cieľom je zabezpečiť, aby sa do zdravotníctva dostali aj mladé sestry, ktoré postupne nahradia staršie, preto prirodzene prijímame do nemocnice i absolventky, aby mohli nabrať skúsenosti a získali potrebnú prax.“

Riaditeľ Stalmašek má, zdá sa, slabú pamäť, keď zabudol na svoje vyjadrenie v rámci verejnej diskusie v občianskom združení Proti korupcii v októbri minulého roka. Tam totiž celkom otvorene priznal, že situácia so sestrami nie je dobrá. Takáto nesúrodosť vo vyjadrení oslabuje dôveryhodnosť postojov a kompetentnosť vedenia nemocnice. Tu je citát riaditeľa Stalmašeka z diskusie: „Tento stav nie je zlý, ale nie je ani ideálny, pretože mnoho tých sestier, ktoré boli prijaté... sú veľmi mladé, čiže sú neskúsené a musia sa vlastne učiť… sú to prakticky buď absolventky, alebo teda, hovorím, v takom mladom veku, čiže to nie je dobré, táto štruktúra nie je dobrá...“

Na margo tejto veci je zaujímavý i dokument úradu práce, ktorý máme k dispozícii a ktorý hovorí o tom, že v marci 2016, keď nemocnica deviatim sestrám s dlhoročnou praxou na takzvanej čiernej listine dala košom, bolo na OAIM podľa úradu práce voľných až devätnásť miest. Pýtame sa, prečo ich nemocnica neprijala? Aké mala dôvody? Aj v tomto prípade silnie podozrenie, že pri mnohých sestrách z čiernej listiny sa dá vystopovať súvislosť s ponukou uzavretia poistiek.

Pacient ako rukojemník?

Kým sestry so špecializáciou všade inde vyvažujú zlatom, v Žiline s nimi hazardujú. Mladé sestričky bez praxe na oddelení intenzívnej medicíny musia byť pod prísnou kontrolou a „kuratelou“. Nesmú byť na oddelení samy, dohliada na ne sestra so špecializáciou. Čím väčší počet takýchto mladých sestier, tým náročnejší je výkon pre celé oddelenie.

Pravda je, že na tamojšom oddelení OAIM nie je situácia so starostlivosťou o pacienta vždy ružová. Máme v rukách ďalší dokument, ktorý dokazuje, že mladé sestry často robia vážne chyby pri dávkovaní utlmujúcich liekov alebo s naordinovanými odbermi. Riaditeľ Stalma­šek vo svojom stanovisku na tento problém nijako nereaguje, pochybenia mladých sestier nepotvrdil ani nevyvrátil.

Ak je príbeh pravdivý…

Čo si verejnosť a pacient môžu o celej situácii myslieť? Treba mať zo situácie na oddelení intenzívnej medicíny obavy? Ak je opísaný príbeh pravdivý, znamenalo by to, že v žilinskej nemocnici vládne neštandardná atmosféra diskriminujúca časť zdravotných sestier v oblasti práce a pracovných podmienok.

Ak je príbeh pravdivý, znamená to, že prostredníctvom konania konkrétnych osôb sa nemocnicou šíri závan podnikavosti a korupcie. To všetko v situácii, keď zdravotné sestry prosíme na kolenách, aby prišli slúžiť do nemocníc.

A naposledy, ak sa ukáže, že svedectvá sestier sú naozaj pravdivé, pacient nebude môcť ostať v pokoji a bez obáv, o to viac, že vedenie žilinskej nemocnice nevysiela ani zdanlivý signál, že by sa chcelo so situáciou korektne vyrovnať v prospech odbornosti, profesionality a v prospech pacienta.

  • Vanda Tuchyňová
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].