Pre mnohých je rybárstvo výborný spôsob trávenia voľných chvíľ. Len sa to nesmie preháňať.

Kšefty s rybami: Pytliactvo sa dostalo na vyšší level

Kedysi pytliaci chytali ryby pre seba. Dnes sú organizované skupiny, ktoré denne vylovia stovky kilogramov.

Príroda okolo nás pôsobí ako rajská záhrada. Ticho narúša iba spev vtákov a nežné vrčanie motora nášho člna. „V lete je tu všade plno rybárov,“ hovorí šéf dunajskej rybárskej stráže Roland Machala.

Nie div. Na rozsiahlej ploche dunajských ramien nájdete množstvo druhov rýb. Šťuky, zubáče, jesetery, sumce, kapry. Nadšenci rybolovu tu trávia celé týždne. Nechýbajú ani pytliaci. Tí v našich vodách robia riadnu paseku.

„V minulosti si nachytali ryby pre seba, rodinu, kamarátov. Dnes tu máme organizované skupiny, ktoré denne vylovia stovky kilogramov a vyvážajú ich do zahraničia."

"Veď za dvojkilového jesetera v Rakúsku dostanú vyše tridsať eur,“ prehodí ostrieľaný strážca, ktorý pytliakov stíha už jedenásť rokov. Za pásom sa mu leskne malý revolver. Pokladá ho za nevyhnutnosť. Na pochôdzkach stretáva všelijakých ľudí.

Ryby za desaťtisíce

Na kontrolnej plavbe nás sprevádza dvojica členov cudzineckej polície z Dunajskej Stredy. Nie je to však takto vždy. Neraz je kontrolór odkázaný sám na seba a musí byť pripravený na najhoršie. Roland sa podieľal na zadržaní skupiny, ktorá za jediný deň nalovila jesetery za päťdesiattisíc eur.

Hovoríme o spoločenskej hodnote, nie o cene, za ktorú ich predajú Rakúšanom. Pri takýchto obratoch si čierni obchodníci nedajú do svojich kšeftov príliš vŕtať.

„Pamätám si časy, keď tu bola sieť na sieti,“ spomína Machala. „Žiabrovky, do ktorých ryba vkĺzne a žiabre ju už nepustia naspäť. Neraz v nich končili chránené ryby či dokonca generačky, ktoré prirodzeným spôsobom zabezpečujú reprodukciu vodného života. Tunajší návštevníci o všetkom vedeli, hnevalo ich to, ale mali strach niečo ohlásiť.“

Dnes je situácia o niečo lepšia. Kontroly sú prísnejšie a zločinci sa neodvažujú loviť tak okato. Hľadajú si miesta, kde je menej rybárov, prichádzajú skoro na jar alebo neskoro na jeseň a chytajú najmä v noci.

O divákov nestoja. „Nie je to dávno, čo im prekážal akýsi rybár. Vyzvali ho, aby sa zbalil a odišiel. Keď odmietol, zmlátili ho.“ To bol lepší prípad. Pár ľudí tu pobodali tak, že sotva prežili. A našli tu aj obeť bez hlavy.

Nebezpečná príroda

Presúvame sa do jedného z bočných ramien. Voda je tu ešte pokojnejšia a mení farbu do zelena. „Je po daždi, tak je trochu mútna. Pri peknom počasí býva priezračná ako krištáľ,“ hovorí Roland a uberá plyn na minimum. Motor takmer nepočuť.

Policajní sprievodcovia vylievajú zo dna plavidla vodu, my obdivujeme okolité lesy plné zveri. V húštinách sa skrývajú jelene, srny, bobry, kuny. Šéf rybárskej stráže namieri ukazovák pred seba.

„Pozrite, diviaky,“ upozorní nás na skupinku piatich zvierat, plávajúcich vo vode. „Máme šťastie, že si nás nevšimla matka. Pravdepodobne by zaútočila, aby chránila mladé. Pamätám si, keď v podobnej situácii prevrhla čln s celou posádkou.“

Diviaky však nie sú jedinou hrozbou pre návštevníkov dunajských ramien. Zradné sú aj spodné prúdy i hĺbka, dosahujúca na niektorých úsekoch až dvanásť metrov. „Vlani na to doplatil rybár, ktorý si to ráno, ešte rozospatý, namieril do vody. Vo chvíli sa stratil pod hladinou a vyplávali už len papuče.“

Obraciame loď naspäť k hlavnému toku a neďaleko nás sa vznesie do vzduchu kŕdeľ kormoránov. Rybári ich nemajú radi. Pokladajú ich za zvieracích pytliakov. Za deň totiž dokážu skonzumovať až päť kíl rýb a pustia sa aj do tých, ktoré nedokážu zožrať. Len ich zrania a nechajú zdochnúť.

Surovci

Ryby si „kradne“ aj zvyšok vtáctva, ktoré sa tu udomácnilo. Povetrím sa preháňa množstvo druhov kačíc, labute, sovy, kane, potápky, jastraby, nájde sa aj orol skalný či morský. Najhoršími pytliakmi sú však ľudia. Zaujíma ich len zisk. „Mali sme tu blázna, ktorý lovil elektrickým prúdom z agregátu. Mohol pokojne zabiť aj človeka,“ vybavuje si Machala.

Výpočet spôsobov rybieho vraždenia je desivý. Pytliaci zabíjajú harpúnami, strieľajú zo zbraní, používajú laná dlhé desiatky metrov, na ktorých sú upevnené dvojháčiky so živými návnadami. Keď sa do nich dravec zahryzne a prehltne ich, pri pokuse o záchranu skončí so žalúdkom v papuli. Rovnako nešetrné, a, samozrejme, zakázané, je podsekávanie.

Pytliak si vyhliadne zimoviská, kde sa na jednom mieste tiesnia tisícky rýb. Hodí do vody dlhú silónovú šnúru s množstvom trojhákov a trhanými pohybmi ju priťahuje k sebe. Bodáky sa zvieratám zabodávajú do žiabrov, do hláv, očí."

"Niektoré zabijú, iné zrania tak, že zomierajú niekoľko dní. „Nedávno sme s riečnou políciou chytili zahraničnú skupinu, ktorá ťahala za remorkérmi žiabrovky. Tie brali všetko. Chránené ryby aj vtáky.“

Pozná tie svoje

Míňame miesta, kde majú rybári stanoviská, ohniská, trstinové búdky, vysekané plochy. Dnes ich tu nie je veľa. Hlavná sezóna sa ešte nezačala. Šéf stráže sa zastaví na niekoľkých miestach, kontroluje doklady, upozorní na nedostatky.

Všetko sa zaobíde bez pokuty. Stačí dohovor. Lesknúcu vodnú hladinu brázdi jediný čln. Muž v ňom sleduje množstvo rýb so sonarom a vyhadzuje návnady. Po kontrole sa dáme do reči.

Tibor si ramennú sústavu Dunaja pochvaľuje. Chodí sem už štyridsať rokov a podľa neho je táto oblasť jedna z najlepších. „Dajú sa tu chytiť pekné kusy. Sumce i šťuky dosahujú vysoko nad desať kíl. Mne sa podaril dvadsaťpäťkilový kapor. Na malom Dunaji je tiež dosť rýb, ale tie sa nedajú jesť. Páchnu po bordeli, ktorý vypúšťal Slovnaft. Tá voda vám aj silón rozožerie!“

Tibor si na rybách síce rád pochutná, ale väčšinu pustí. Jeho trofejou sú zväčša fotografie. „Niektoré kúsky som chytil už dva-trikrát. Poznám ich podľa šupín alebo drobných nepravidelností.“

Nízke tresty?

Odrážame od móla a pokračujeme proti prúdu. Na jednej strane máme Slovensko, na druhej Maďarsko. Vedúci dunajských strážcov tvrdí, že Maďari to majú zariadené lepšie aj postihy sú tam tvrdšie.

„U nás sa kšeftuje so všetkým. S drevom, lovnou zverou aj s rybami. A keď týchto ľudí prichytia, dokopy nič sa im nestane. Aj ten najaktívnejší policajt stratí chuť zasahovať, keď vidí, že odchádzajú zo súdov s finančnou pokutou alebo maximálne s podmienkou. Prípadne im zhabú člny a náradie, ktorým trestnú činnosť páchali. Pritom urobili škody v desaťtisícoch eur.“

Za výsmech pokladá, keď členovia Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) zarybňujú vodné plochy, pytliaci v nich veselo šafária a úlovky predajú v najbližšej reštaurácii.

„Pred časom sme nasadili do jedného z ramien pstruhy dúhové. O pár dní som sa zúčastnil na oslavách výročia tunajšej obce a hádajte, aké slávnostné jedlo tam podávali? Pečeného pstruha dúhového!

Z druhého brehu

Je možné, že pytliaci, ktorí narobia obrovské škody, odchádzajú zo súdov s podmienkami, ale podľa našich čitateľov často podobne končia aj tí, čo „spáchali“ smiešne priestupky. Prehnane aktívni kontrolóri z radov rybárskej stráže alebo polície dokážu občas narobiť peklo práve tým slušnejším.

Porozprával nám o tom tridsaťročný Milan, ktorý s platným rybárskym lístkom lovil pár metrov za vyznačenou hranicou lovného pásma. Uznáva, že porušil predpis, čo však nasledovalo, ho šokovalo.

Nielenže skončil na tri dni v policajnej cele, ale vyslúžil si aj podmienečný trest. Za mreže sa dostal i maďarský rybár, ktorý na Šírave, kde platilo pravidlo chyť a pusť, nehodil rybu naspäť do vody, ale dal si ju do sieťky.

Ďalší muž zo stredného Slovenska vraj zas prišiel o výbavu za vyše tisíc eur preto, lebo zaspal a nezapísal si začiatok loveckého dňa. Podobný prípad spomenie aj Jaroslav Heler z piešťanskej organizácie SRZ.

„Dvaja mladíci boli na nočnej rybačke a vybil sa im mobilný telefón. Nevedeli odhadnúť čas. Rybárska stráž im pár minút po polnoci zhabala rybárske povolenky a ešte sa museli zodpovedať pred disciplinárnou komisiou.“

Spomína si aj na to, ako kontrolóri chytili muža na mieste, ktoré len pár minút pred jeho príchodom označili za zónu, kde je lov zakázaný. Bez pardonu mu vzali oprávnenie.

„Nie každý porušuje predpisy vedome. Takíto kontrolóri kazia meno kolegom, ktorí svoju prácu robia zodpovedne a s rozumom,“ dodáva. Prehnaný postup niektorých členov rybárskej stráže priznáva aj tajomník Slovenského rybárskeho zväzu Ľuboš Javor.

„Vždy je dôležité správne posúdiť prípad a určiť, či ide o priestupok, alebo trestný čin,“ hovorí. „Nezdá sa mi adekvátne, aby vzdialenosť od hranice revíru, osvetlenie miesta lovu či nezapísanie dochádzky do záznamu o úlovkoch sa chápali ako závažné previnenie."

"Rybárska stráž by nemala predstavovať mužov s odznakmi, ktorí môžu všetko. Nie je dobré, keď poľujú na rybárov a robia doslova preteky, kto zoberie viac povolení.“

Podľa tajomníka treba zaviesť systém ich výberu, preškoliť ich a zabezpečiť, aby si zákon a rybársku vyhlášku nevykladali po svojom.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní