Prepustený z väzby: Loyka je stíhaný na slobode.

Kto chráni Loyku? Obvinený je stále na slobode

Rodina korunného svedka v prípade objednávky štyroch vrážd žije v strachu, hlavný obvinený je stále na slobode.

Keby chcel Loyka niekoho okradnúť, spáchať podvod, ani by mi nenapadlo ísť to nahlasovať. Ja nie som strážca zákona ani morálky, na to sú tu iní. Ale objednávka vraždy?! - doširoka otvoril oči Tóno a zápalisto pokračoval: „To bolo príliš. To som si naozaj nemohol zobrať na svedomie. Preto som šiel za policajtmi a povedal, čo Loyka chystá, pomohol som zabezpečiť proti nemu množstvo dôkazov a svedčím v tejto veci na súde. Lenže čo z toho? Loyku po čase prepustili z väzby, na jeho prípade sa vystriedal už tretí sudca a verdikt je stále v nedohľadne. Celej našej rodine to komplikuje život. Stále sa bojíme, čo môžeme od neho čakať.“

Aj o vražde mladej ženy

Tóno nie je žiadne neviniatko, za sebou má divokú minulosť, ale naťahujúci sa súdny proces v prípade objednávky štyroch vrážd mu čím ďalej, tým viac berie pevnú pôdu spod nôh. Stúpajúcu nervozitu i bezradnosť cítiť z jeho častých telefonátov do našej redakcie. „Trvá to už príliš dlho,“ opakuje nešťastne. Pomaly to bude osem rokov, čo sa čírou náhodou v ružinovskej nemocnici stretol s Tobiášom Loykom a z reči do reči spomenul známe postavy podsvetia Jegorova i jedného z kyselinárov. „Loykovi sa asi zdalo, že s takými osobami udržujem styky, a preto sa mi o pár dní ozval.

Vyšlo najavo, že zháňa zabijaka, ktorý by zlikvidoval nejakých ľudí.“ Požiadavkou, ktorá otriasla aj ostrieľaným Tónom, sa v roku 2005 začal prípad, aký sa v análoch kriminalistiky bude ešte dlho spomínať. Nielen pre svoju závažnosť, ojedinelý je hlavne kontroverzným riešením. V snahe zabezpečiť nespochybniteľné dôkazy sa vyšetrovatelia rozhodli Loyku udržiavať v domnienke, že svoj hrôzostrašný plán môže uskutočniť. Tóno chodieval na stretnutia s Loykom s odpočúvacím zariadením ukrytým na svojom tele, aby polícia mohla zaznamenať každé jedno slovo, a tváril sa pred ním, že nájomný vrah je pripravený Loykovu „zákazku“ splniť. Nahrávacie zariadenie teda uchovalo ako dôkaz Loykove slová: „Systém takýto. Prvá akcia - pôjde dole. Druhá akcia - bude žena.

Tá kur..., ktorá je v tom s ním. To sú navzájom prepojené osoby. Ona je právnička, tridsaťročná. Musí ísť dole. Kde býva, adresa, všetko ti poukazujem. Pôjdeme na cesty. Chlap je tu . Ale žena je v Banskej Bystrici.“ Podľa záznamov z vyšetrovania trvalo celé týždne, kým opatrný Loyka povedal Tónovi mená osôb, za ktorých smrť mal ponúknuť desaťtisíc amerických dolárov za každú hlavu. Prvou mal byť finančník Braňo Prieložný, druhou členka prezídia Združenia konkurzných správcov SR a bývalá učiteľka trestného práva na právnickej fakulte Gabriela Matušková. Motívom malo byť to, že obaja tvorili vážnu prekážku v jeho snahe získať mimoriadne lukratívne rašelinisko v Suchej Hore. „On musí byť do tridsiateho. Prvého ide na výsluch na políciu o ôsmej. Ale dovtedy už musí byť dole... Potom, keď bude strieľať (rozumej nájomný vrah - pozn. red.), musí byť guľka napílená, aby ho roztrhlo vnútri, aby nebol hladký priestrel,“ zaznamenalo odpočúvacie zariadenie.

Šlo jej o život: Polícia zinscenovala vraždu Gabriely Matuškovej, aby k nej nemohlo dôjsť naozaj.Foto: DUŠAN HEIN

Extrémny vyšetrovací postup

Loyka mal dobré informácie. Prieložný mal skutočne prvého júna 2005 vypovedať na polícii. Zároveň boli vyšetrovatelia presvedčení, že ak by Loyku zatkli hneď, boli by nahrávky jeho rečí relatívne slabým dôkazom pred súdom. Z obvinenia by sa za pomoci šikovných advokátov mohol vyvliecť jednoduchým tvrdením, že on sa s Tónom iba pohrával a slová o vraždách v žiadnom prípade nemyslel vážne. Preto sa policajti rozhodli zájsť až do extrému. Zinscenovali únos Prieložného a fingovanú vraždu Matuškovej. Nezabudli pritom ani na rozstrieľané auto pri ceste, figuranta prikrytého plachtou a policajtov v uniformách akože zabezpečujúcich dôkazy.Tieto informácie podhodili médiám a v súvislosti s tým bolo celé Slovensko niekoľko dní udržiavané v strachu z fiktívnych zločinov.

S pravdou von vyšli policajti až vo chvíli, keď Loyka podľa obžaloby zaplatil Tónovi za vraždy zálohu tristopäťdesiattisíc korún a odovzdal mu fotografie ďalších dvoch plánovaných obetí - bývalých siskárov Michala Hrbáčka a Martina Lieskovského. „Siskári sú ozbrojení,“ upozorňoval podľa odposluchov Loyka Tóna. „Tých nemôže spraviť ako týchto. Tých môže streliť alebo vyhodiť do povetria... Tam sa namontuje... bombu na spodok... semtex sa tam nalepí...“ Keď policajti Loyku zatýkali, Tóno bol pri tom. „Mali sme sa stretnúť na Dolných honoch. Sedel som v aute, on mi cez okno podal fotky týkajúce sa ďalších dvoch vrážd. Ako sadal do svojho auta, vyskočili policajti. Chceli ho zastaviť, ale on sa snažil ujsť,“ spomína si Tóno. „Videl som ešte, ako sa jeden z policajtov zachytil Loykovho unikajúceho auta, ale to som už radšej trielil preč.“

Šíril des

Krátko po Loykovom zatknutí poskytla vystresovaná Gabriela Matušková našej redakcii rozhovor. Správkyňa konkurznej podstaty jednej z Loykových firiem vtedy hovorila, že z Loyku mala strach už dávno: „Neustále sa mi vyhrážal zabitím a ja som bola presvedčená, že jeho vyhrážky nemožno brať na ľahkú váhu. Za každým atakom som podala trestné oznámenie, pričom som zdôrazňovala, že ide o človeka s kriminálnou minulosťou. Nikto sa však podanými trestnými oznámeniami nezaoberal. Pripadala som si ako v boji s veternými mlynmi.“Len čo polícia zverejnila, že Tobiáša Loyku obvinili z objednávky štyroch vrážd, na Krajskom súde v Banskej Bystrici nastala panika. Traja sudcovia, ktorí rozhodovali vo veciach Loykovej fi rmy, žiadali ochranu. Z každej strany bolo počuť o nepríjemných, ba až šokujúcich skúsenostiach sudcov s Tobiášom Loykom. Napríklad o tom, ako jednej sudkyni Loyka priamo v budove súdu povedal: „Dám ťa odje..., ty to neprežiješ!“

Vtedajšia podpredsedníčka súdu Jana Prístavková v roku 2005 opisovala des, ktorý Loyka okolo seba šíril, takto: „Ja sama som z pozície podpredsedníčky súdu pre veci obchodné prijala Loyku ako sťažovateľa dvakrát, z toho raz som ho dala zo súdu vyhodiť. Z obidvoch stretnutí som urobila úradný záznam a nikdy som s ním nezostávala sama. Vedela som, že sa nespráva adekvátne, na niekoho poštval psov, na niekoho vytasil zbraň... Po telefonáte, v ktorom sa mi vyhrážal odpočúvaním a vykladal, že vie, čo robím v noci, som s ním odmietla akýkoľvek, či už osobný, alebo telefonický kontakt.“

Trestní sudcovia na rozdiel od obchodných nerozprávali iba o Loykovom ťažko akceptovateľnom správaní a o obavách, či Loyka náhodou nie je schopný prekročiť zákon. Trestní sudcovia hovorili o tom, že v minulosti nebol Loyka žiadne neviniatko, že ho dobre poznajú z lavice obžalovaných. Ako sme sa dozvedeli postupne, z rôznych zdrojov, Loyka bol za trestný čin prvýkrát odsúdený ako dvadsaťjedenročný a odvtedy sa viezol v jednom probléme za druhým. Do roku 1998 bol odsúdený najmenej dvanásťkrát a svoje hriechy si odpykával aj v najťažšej slovenskej väznici v Leopoldove. Pre úplnosť treba uviesť, že tieto tresty má už Loyka zahladené a mali by sme na neho hľadieť ako na netrestaného. Ale skúste to povedať ľuďom, ktorým sa Loyka vyhrážal...

Nepoučiteľný?

Pre obvinenie z objednávky vrážd nepobudol Loyka vo väzbe dlho a ani počas tohto krátkeho času za mrežami si nedal pokoj s urážaním sudcov. Priamo z ústavu na výkon väzby poslal na Krajský súd v Banskej Bystrici ofi ciálny list, v ktorom konkrétnych sudcov pomenúval všakovakými vulgárnymi výrazmi a bezdôvodne ich osočoval. Predseda súdu preto podal trestné oznámenie a prokurátor Loyku obžaloval z trestného činu ohovárania. Právoplatný verdikt v tejto veci ešte nepadol. Z väzby bol Loyka prepustený už začiatkom roka 2007. Šéf špecializovaného vyšetrovacieho tímu, ktorý sa zaoberal prípadom objednávky štyroch vrážd, bol z toho v šoku. „V tomto prípade máme proti Loykovi nevyvrátiteľné dôkazy odposluchy, listinné dôkazy, fotografie,“ tvrdil.

„Ak súd pustil na slobodu Loyku, tak to už vo väzbe nemusí zostávať vôbec nikto.“ Nečakane nadobudnutú slobodu Tobiáš Loyka veľmi rýchlo využil na spáchanie ďalšieho trestného činu. Aspoň tak to tvrdí prokuratúra. Okresný súd v Prešove preto súdi Loyku za falšovanie listiny Špeciálneho súdu, s pomocou ktorej sa krátko po prepustení z väzby pokúsil dostať k šesťdesiatim tisícom eur na účte muža odsúdeného na doživotie. Medzičasom Loyka zamestnával aj Krajský súd v Žiline, kde si sudcovia tiež „užili“ jeho povestné maniere. Na pojednávaní lúskal na sudcov prstami, za čo si vyslúžil pokutu, a jeho odvolanie voči prvostupňovému súdu bolo také vulgárne, že ho predseda senátu krajského súdu odmietal prečítať nahlas. Proces sa napokon v roku 2011 skončil Loykovým odsúdením za vyhrážanie so zbraňou v ruke na dva roky podmienečne.

Tónova rodina v ohrození

Na právoplatný rozsudok v prípade objednávky štyroch vrážd si ešte nejaký čas počkáme. „Ešte stále je to na Okresnom súde Bratislava I a najbližšie pojednávanie je naplánované na december,“ informuje Tóno. „Viem to preto, lebo posledne v procese s Loykom vypovedala moja žena. Ona vôbec nie je nadšená, že je do toho zapletená celá rodina. Keď Loyku prepustili z väzby, museli sme aj s tromi deťmi ísť do programu na ochranu svedkov. Policajti vraveli, že ide o našu bezpečnosť. Neostávalo nám iné, iba zavrieť podnik a presťahovať sa... Nebolo to nič príjemné, neviete si ani predstaviť, koľko problémov z toho vyplýva. V programe sme boli osemnásť mesiacov, až kým ma na ulici neoslovil úplne cudzí človek. Pýtal sa, či sa v súvislosti s Loykom nebojím o rodinu.

Vtedy som si povedal dosť. Ak je moja rodina chránená takýmto spôsobom, tak si môžu celý ten policajný program... viete čo. Teraz len čakám na to, kedy Loyku odsúdia, aby som mohol konečne bez strachu spávať. Za objednávku štyroch vrážd musí dostať riadnu pálku. Hádam aj doživotie.“ Pripomíname Tónovi, aby do úvahy zobral aj možnosť, že Loy ku súd spod obžaloby oslobodí. Tobiáš Loyka od samého začiatku vinu odmieta a tristopäťdesiattisíc korún, ktoré po dľa obžaloby odovzdal ako zálohu za vykonanie vrážd, vysvetľuje ako pôžičku pre Tóna. „Súd má dôkazy. Jasné dôkazy. Tam nie je nad čím špekulovať,“ melie si svoje Tóno a len horkoťažko je ochotný pripustiť inú alternatívu: „Iba ak... Loyka vždy hovoril, že pracuje pre vládnych. To boli jeho slová.

Pre vládnych... Ak by ho súd naozaj oslobodil, tak ja sa budem musieť presťahovať do zahraničia. Tie jeho reči, ako treba napíliť guľku, aby sa roztrhla v tele... Pozeral som sa na neho, keď to vravel. Na to ja nikdy nezabudnem.“ Na predchádzajúcej strane sme sa museli Tobiášovi Loykovi na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ospravedlniť za to, že sme ho nazvali nebezpečným recidivistom a sebavedomým zločincom.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní