Kúpele Sliač: FNM ich nechce predávať, radšej ich nechá padnúť do konkurzu.

Kúpele Sliač chcú rozpredať v konkurze

Nový boj o Kúpele Sliač sa začína, predstavitelia štátu si ako ring vybrali ich rozpredaj v rámci konkurzu.

Drahé francúzske šumivé víno, pochúťky od výmyslu sveta, spev Heleny Vondráčkovej - to všetko úplne zadarmo. Takto si užívalo viac ako tristo vyvolených hostí na plese organizovanom Kúpeľmi Sliač. Pozvaných vítal vo dvorane kúpeľného domu Palace osobne predseda predstavenstva a generálny riaditeľ kúpeľov Jozef Udič.

Tento pán si plných stolov tiež užil a ešte pri tom aj rozdával úsmevy na všetky strany, hoci dobre musel vedieť, že už o pár dní oznámi akcionárom spoločnosti katastrofálnu správu. Kúpele Sliač smerujú do konkurzu.

Strašiak Soboňa

Kúpele v Sliači sú v rámci strednej Európy ojedinelé vďaka prameňu s vysokým obsahom oxidu uhličitého a ideálnou teplotou 33,3 stupňa Celzia, ktorého vodu možno využívať na liečebné účely bez umelých zásahov. Voda zo Siača pomáha pri liečbe obehového ústrojenstva, ženských i onkologických chorôb.

Za Mečiarovej vlády sa týchto nepochybne lukratívnych kúpeľov zmocnil niekdajší minister zdravotníctva za HZDS Viliam Soboňa. Soboňa bol síce pôvodným povolaním lekár, čo by v rámci kúpeľníctva mohlo byť isté pozitívum, ale pokiaľ išlo o chápanie ekonómie a trhu, do vrecka by ho strčil hociktorý bača starajúci sa o jediné stádo oviec.

Po pár rokoch Soboňovho bezuzdného rabovania v kúpeľoch tak došlo na nevyhnutné. Fond národného majetku uplatnil svoje právo a pre neplnenie zmluvných podmienok Soboňovi kúpele zobral. Majoritným akcionárom v Kúpeľoch Sliač sa síce opäť stal štát, lenže so zviazanými rukami. Lebo Soboňa sa bezprácne nadobudnutého majetku nechcel vzdať. O kúpele sa začal súdiť a tento súdny spor sa ťahal celé desaťročie. Či mal na priebeh sporu vplyv aj fakt, že jeden zo sudcov Najvyššieho súdu strávil v kúpeľoch za veľmi výhodných podmienok celý mesiac, nevedno.

Dlhé obdobie neistoty Kúpele Sliač zasiahlo vážnym spôsobom. Z atraktívneho prostredia sa stalo miesto, kam smeruje iba chudobnejšia klientela. Zástupcom štátu - ako to už v takýchto prípadoch zvyčajne býva - stále sa zhoršujúca ekonomická situácia kúpeľov žily netrhala, na zasadnutí dozornej rady či predstavenstva si v Sliači vypili svoju kávičku a ako prišli, tak aj odišli.

Minoritný akcionár Konárik: „Zástupcom štátu je jedno, čo bude s kúpeľmi. Na rozdiel odo mňa tam nemajú vlastné peniaze." Foto: Robo Homola

Konárik ako prekážka

Po tom, čo bol Soboňa z hry o kúpele vyradený, sa zdalo, že konečne môžu nastať lepšie časy a Sliač má šancu stať sa konkurencieschopným podobným zariadeniam na Slovensku. V apríli 2011 rozhodol výkonný výbor Fondu národného majetku o predaji 67 percent ich základného imania v medzinárodnom výberovom konaní. Lenže presne v tomto bode sa návrat kúpeľov k životu zase na dlhší čas zasekol.

Kompetentní si totiž uvedomili, že v prípade predaja akcií Kúpeľov Sliač by sa s najväčšou pravdepodobnosťou stal ich majteľom podnikateľ Karol Konárik. Ten už dávno vlastní trinásť percent akcií a má na ostatné akcie predkupné právo. O Kúpele Sliač má však eminentný záujem aj ktosi iný. Ktosi, kto má politické krytie u súčasných mocných. Kvôli nemu sa už o predaji akcií vôbec nehovorí. Ovládnutie sliačskych kúpeľov musí mať iný scenár.

Za lacný peniaz v konkurze

Podľa záspisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Kúpele Sliač, ktorú má naša redakcia k dispozícii, predseda predstavenstva Jozef Udič prítomných akcionárov informoval o súčasnom kritickom stave kúpeľov. „Upozornil,“ píše sa tu o Udičovi zo spomínaného plesu pre vyvolených, „že na základe súčasného vývoja finančnej situácie hrozí stav, keď bude predstavenstvo spoločnosti musieť podať návrh na vyhlásenie konkurzu... V dôsledku predpokladanej straty za rok 2012 je potrebné očakávať , že celková kumulovaná strata presiahne výšku jednej tretiny základného imania spoločnosti.“

Vyhlásenie konkurzu by znamenalo, že samotní akcionári by na dianie v kúpeľoch prestali mať akýkoľvek vplyv. O všetkom by rozhodoval ustanovený správca konkurznej podstaty. A keďže podľa zaužívaných zvyklostí konkrétneho správcu navrhuje najväčší akcionár, v tomto prípade by to bol človek blízky Fondu národného majetku. To on by určil, či kúpele predá celé, alebo po kúskoch, a aj to, za akých podmienok.

Čo na tieto vyhliadky hovorí minoritný akcionár Konárik? „Vôbec sa mi to nepáči. Ak pôjdu kúpele do konkurzu, dostanem nielen ja, ale aj ostatní akcionári len zlomkovú cenu ich skutočnej hodnoty. Problém je v tom, že ostatným akcionárom, teda Fondu národného majetku a Všeobecnej zdravotnej poisťovni je to jedno. Nikto z ľudí, ktorí tieto inštitúcie zastupujú, tam svoje vlastné peniaze nemá. Oni sú len figúrky, ktoré hlasujú, ako im niekto prikáže.

Na rozdiel od nich ja som za akcie musel zaplatiť z vlastného vrecka. V mojom záujme je, aby kúpele fungovali, aby sem ľudia chodili radi. Lebo tým sa zvyšuje aj hodnota mojich akcií. Preto som na mimoriadnom valnom zhromaždení navrhol, aby sme po znížení základného imania, ktoré podľa zákona musíme spraviť v situácii, do akej štát kúpele dostal, zase novými vkladmi imanie zvýšili.“

Kúpele už krájajú

Konárik si musí byť vedomý toho, že jeho návrh na záchranu kúpeľov nie je v súlade so zámermi ľudí stojacimi za Fondom národného majetku. Veď úmysel Kúpele Sliač lacno predať či rozpredať sa už v podstate začal realizovať. Predstaviteľ Fondu národného majetku dal dvadsiateho februára súhlas na predaj pozemku kúpeľov s rozlohou štyridsaťdvatisíc štvorcových metrov.

Konárik bol síce proti a zástupkyňa druhého minoritného akcionára - Všeobecnej zdravotnej poisťovne - sa zdržala hlasovania, ale dvíhanie rúk bolo iba obyčajnou formalitou. FNM vlastní šesťdesiatsedem percent akcií Kúpeľov Sliač a môže si robiť, čo si len zmyslí. Aj predať podnikateľsky atraktívne miesto s vybudovanou infraštruktúrou za cenu nestavebných pozemkov.

„Predávať lukratívny priestor preto, aby sme mali na výplaty?! Takto môže podnikať iba štát,“ hnevá sa Konárik. „Na vyriešenie krízovej situácie som kúpeľom ponúkol pôžičku zabezpečenú záložným právom, ale záujem o ňu nie je. Tak som si povedal - dobre, ten pozemok chcem kúpiť aj ja. Cena určená znaleckým posudkom je výhodná. Ak sa podarí zmeniť či rozšíriť územný plán mesta a v tejto lokalite bude možné postaviť bytovky, cena stúpne prinajmenšom štyrikrát.“

Z Konárikových rečí je jasné, že sa z hry nenechá ľahko vyšachovať, nejakým spôsobom protihráčov prinúti, aby ho patrične odškodnili. Za záujmy štátu však v Kúpeľoch Sliač očividne nikto nebojuje a ešte aj tí, ktorí by mali snahu aspoň predstierať, organizujú v tom najťažšom období lukulské hody pre vyvolených. Nie je to už aj na slovenské pomery príliš veľká drzosť?


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].