Kým sa politici hádajú, veritelia Váhostavu si berú pôžičky a živoria!

Malí veritelia Váhostavu musia zakladať majetky či brať si pôžičky a v parlamente sa poslanci hádajú, kto je väčší lump.

Domov

Ak by za príbehom Váhostavu neboli ľudia, ktorým pred dverami prešľapuje exekútor alebo musia zakladať svoj majetok, tak by posledný vývoj okolo firmy Juraja Širokého bol na smiech. Takto však na Slovensku ožíva stopäťdesiat rokov starý gogoľovský odkaz, kde sa jedno oko smeje a druhé plače.

Kým Smer, za ktorého vlády Váhostav zažíva najlepšie časy, viní za zmiznuté peniaze z Váhostavu opozičného podpredsedu parlamentu Jána Figeľa (KDH), lebo vraj ako minister dopravy vyjednal nižšie ceny diaľnic, pravica sa predháňa, kto vytiahne hrubší slovník.

A pred parlamentom medzitým stoja zamestnanci menších firiem a živnostníci, ktorým Váhostav plánuje vyplatiť iba pätnásť percent z odvedenej práce v najbližších piatich rokoch. Premiér Robert Fico medzitým prišiel s riešením. Okrem odvolania Figeľa zoštátni dlhy Váhostavu z verejných peňazí. Naozaj skvelý nápad.

V montérkach

Ak chcú malé firmy, ktorým Váhostav doteraz nezaplatil, prežiť, musia sa poriadne obracať. Mnohí si na výplaty, ale aj povinné odvody a DPH museli vziať úvery alebo ich pred štátnymi úradmi zachraňuje rodina. Ak zaplatia neskôr, čakajú ich pokuty a exekútori.

„Mne dlhuje firma, pre ktorú som pracoval, a tá zas robila pre Váhostav. Dve výplaty som nedostal, teda asi 2 700 eur. Musel som z toho, samozrejme, zaplatiť DPH,“ krúti hlavou inštalatér Anton Gajdoš z Bytče.

Do parlamentu si prišiel vypočuť rozpravu o Váhostave v montérkach. „Štát na človeka môže ešte aj exekútora poslať, ak nemá na zaplatenie. A pritom štát ma takto pripravil o majetok,“ dodáva.

Čítajte viac:

Malí veritelia Váhostavu sú zúfalí. Niektorí si siahli na život

Váhostav už nikdy

Ťažko sa teraz žije aj pracovníkom firmy SWT z Detvy. „Máme spolu 28 zamestnancov, firma si musela vziať úvery, aby sme mali na výplaty. Prednedávnom sme mali rovnaký problém aj s Doprastavom, ten nám dlhoval 32-tisíc eur. Váhostav nám dlhuje 48-tisíc eur,“ vraví zamestnankyňa SWT Ľubica Hejtmaníková.

Ako hovorí, firma platí aj odvody. Ak to však nestihne načas, štát jej dáva pokuty. Nezaujíma ho, či im preplatili faktúry. Napriek tomu, že ledva prežívajú, musia platiť aj dvadsať percent DPH z nezaplatených faktúr.

„Firma sa snaží pracovať, Váhostavu sa už vyhýbame,“ pokračuje. Ľahké to však nemajú ani rodiny zamestnancov. „Našťastie, manžel je zamestnaný inde, tak to nejako zvládame,“ dodáva Hejtmaníková.

Predtým potichu

V minulosti prešli dve stavebné megafirmy škrtaním dlhov relatívne v tichosti. Doprastav, okolo ktorého sa motá meno Ficovho priateľa Miroslava Výboha, sa zbavil dlhov v roku 2014. Svojim veriteľom vyplácal oproti Váhostavu priam luxusných tridsať percent.

V januári súd reštrukturalizáciu definitívne ukončil a firma sa tak dlhov zbavila. Ďalšou firmou je TSS Grade zo sféry vplyvu Vladimíra Poóra. TSS začal odpisovanie dlhov ešte pred Doprastavom. A podobne ako Váhostav vyplatil malým iba 15 percent.

To však nebránilo tomu, aby TSS Grade v tom čase vyhral zákazku na modernizáciu trate pri Trenčíne, za ktorú Slovensko vyšetruje Brusel a definitívne ju nepreplatí. Už vtedy sa ozývali hlasy, že so zákonom o reštrukturalizácii by sa malo niečo robiť. Strany KDH, OĽaNO a Sieť navrhovali zmeny zákonov na ochranu menších firiem ako na bežiacom páse. No poslanci za Smer ich zanovito odmietali.

V roku 2013 napríklad ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka na výčitku, že firmy pred krachom a zároveň neplatiace svojim subdodávateľom môžu vyhrávať verejné zákazky, uviedlo, že na zmenu zákona „neeviduje spoločenskú objednávku“.

Pri Váhostave už Smer zrazu také niečo eviduje, a preto týždeň odvoláva Jána Figeľa z KDH. Založili majetok: Hlavným argumentom Smeru pri hľadaní vinníka je, že Figeľ podpísal zmluvu s Váhostavom ako dodávateľom diaľnice okolo Martina za nižšiu cenu, ako bola štátna expertíza. Cenu, ktorú, mimochodom, ponúkol samotný Váhostav.

A práve „likvidačná“ cena údajne spôsobila Širokého firme problémy. To však vyvracia Ľubomír Baránek z Beluše. Váhostav totiž neplatil dodávateľom už oveľa skôr.

„Celková pohľadávka bola asi 28-tisíc eur, uznali nám však len 25-tisíc eur. Našťastie, máme vyplatené odvody, DPH aj mýto,“ vypočítava Baránek z malej prepravnej firmy s pár zamestnancami.

Pre Váhostav robili prepravu pri stavbe D1 nad Považskou Bystricou, ktorá sa stavala v rokoch 2008 až 2010, teda dávno pred nástupom Jána Figeľa do funkcie, a za ceny, ktoré podpisoval Ficov minister dopravy Ľubomír Vážny.

„Autá budeme musieť založiť do spätného lízingu a budeme splácať náš dlh,“ vysvetľuje Baránek. Zamestnancov však prepúšťať nechce. „Prišli by sme o viac ako len o ľudí,“ dopĺňa.

Čítajte viac:

Haciendy a luxusné autá: Týmto ručia členovia predstavenstva Váhostavu

Počiatek ako Figeľ

„Ceny v rokoch 2010 - 2012 boli také, že sa z toho nedalo žiť,“ tvrdil v nedeľu premiér Fico. No podobne ako Figeľ však podpísal nižšiu cenu, ako bola štátna expertíza, aj minister dopravy Ján Počiatek (Smer). Pôvodne štátni úradníci vypočítali, že úsek D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové bude stáť 990 miliónov eur.

V júni 2014 však podpísali zmluvu so spoločnosťami Salini Impregilo, S.p.A., a Dúha, a. s., za 409 miliónov eur. Už v minulosti na žlto okartičkovaného Počiatka by tak podľa argumentácie pri odvolávaní Figeľa mal premiér Fico odvolať okamžite.

Vydieraní?

Nachádzať si nové zákazky a vyhnúť sa pritom Váhostavu, ktorý pozoruhodne vyhráva zákazky ako na bežiacom páse, nie je jednoduché. Od roku 2005 podľa prepočtov Aliancie Fair-play Váhostav zinkasoval z verejných peňazí viac ako jednu miliardu eur.

Niektoré firmy nám priznali, že Váhostav im dlhoval väčšie sumy, no až keď s ním začali znovu spolupracovať na iných zákazkách, časť starých dlhov im uhradil.

„Asi pred rokom to bolo vyše stotisíc. Keď sme pre nich znovu začali pracovať, väčšinu vyplatili,“ hovorí Marián Najdek z rodinnej firmy na stavbu kanalizácií a vodovodov. Váhostav im teraz dlhuje menej ako 20-tisíc eur. „Odvody a dane sa nám podarilo vždy zaplatiť načas vďaka bratovi, ktorý má inú firmu a požičal nám peniaze,“ vysvetľuje Najdek.

Ako dodáva, Váhostav je len vrcholom ľadovca a on sám už rozmýšľal, že firmu jednoducho zruší. „Každý rok sa niečo také stáva, pri iných firmách sme došli ešte o viac peňazí než pri Váhostave,“ prekvapuje.

Vláda sa rozhodla veriteľom Váhostavu expresne pomôcť. Na odkúpenie pohľadávok použije Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Tá vyberie peniaze z fondu, do ktorého musia banky odvádzať takzvaný bankový odvod. Ten by mal normálne slúžiť na záchranu v prípade, že by niektorej banke hrozil krach.

Momentálne je vo fonde pol miliardy eur, koľko presne vláda presunie, ešte nie je známe. Odvody pritom banky musia platiť, až kým sa nevyzbiera jedna miliarda eur.

Opýtali sme sa preto bankovej asociácie, či sa dvihnú výšky úrokov alebo poplatkov v bankách, lebo peniaze tam budú chýbať a bude sa musieť vyzbierať viac, ako bolo v pláne. „Vzhľadom na to, že ide o politickú a nie odbornú diskusiu, asociácia sa rozhodla do nej nezapojiť,“ hovorí Zuzana Murcko zo Slovenskej bankovej asociácie.

Tanec nad rozbitým Váhostavom

Parlament ani nestihol riešiť štátnu pomoc pre Váhostav a ten už vyhlásil, že ak poslanci za Smer schvália pripravovaný zákon a zastavia rozbehnuté odpisovanie dlhov, tak Váhostav zbankrotuje. „V prípade, že by sme predĺžili reštrukturalizačný proces, bude to pre firmu likvidačné,“ uviedol riaditeľ Marián Moravčík a dodal, že vláda tak ohrozí odovzdanie troch diaľničných úsekov.

Zároveň tvrdil, že Váhostav je na týchto úsekoch stratový. Podobne napríklad aj pri veľkorysej rekonštrukcii Bratislavského hradu. „Zisk tam bol nula,“ tvrdil Moravčík.

Podľa Figeľa by však bankrot Váhostavu nebol až taká tragédia. „Spoločnosť má väčší majetok ako pohľadávky,“ uviedol. Z toho vyplýva, že dlhy Váhostavu by sa dali zaplatiť v slušnej výške z predaja tohto majetku a malé firmy a živnostníci by možno dostali viac ako pri súčasnej reštrukturalizácii.

Absurdity

Ani týždňový parlamentný maratón pritom nestačil, aby sa poslanci za Smer dopracovali k zákonu, ktorý by mal pomôcť živnostníkom, ktorým Váhostav dlhuje peniaze. Zasekli sa totiž na odvolávaní Jána Figeľa, kde podstatou rozpravy bolo, kto viac škodí Slovensku. Opozícia chcela pritom rokovať aj cez víkend, ale väčšinový Smer to odmietol. Jeho poslanci totiž boli už na ceste domov.

Rokovanie prerušili až do utorka po uzávierke tohto vydania. Predtým zaujal aj návrh parlamentného enfant terrible Alojza Hlinu. Ten v reakcii na dôvody odvolania Figeľa navrhol pre zmenu odvolať aj smeráckeho podpredsedu parlamentu Miroslava Číža.

„Spôsobuje totiž globálne otepľovanie. Fajčí a pokiaľ viem, tak nerecykluje,“ zdôvodnil Hlina, ktorý tak chcel poukázať na absurdnosť dôvodov na odvolanie Figeľa.

Medzi poslancami za Smer aktivitou vynikal milovník Marxa a obranca chudobných Ľuboš Blaha, ktorý sa vyznal, že nemá rád oligarchov a, naopak, rád by ich videl bez majetku a ešte radšej za mrežami. No jedným dychom sa nezabudol pochváliť, že strana Smer je bohatá, a teda nepotrebuje žiadnych sponzorov vrátane Juraja Širokého.

Dôsledky

Neustále a dosť infantilné obviňovanie Figeľa zo strany Roberta Fica spôsobilo, že ten verejne odmietol možnú povolebnú koalíciu so Smerom. Ficova reakcia bola podráždená.

„My nie sme strana, ktorá sa trasie, či nejaká osempercentná strana s nami pôjde do vlády,“ vyhlásil Fico a dodal, že teraz sa koalíciami nezoberá, hoci pár dní predtým tvrdil, že na budovanie silného sociálneho štátu Slovensko koalíciu potrebuje.

Strata KDH ako potenciálneho spojenca po voľbách v roku 2016 však podľa parlamentných šumov spôsobila napätie a nesúhlas v Smere. Momentálne tak vyzerá, že jediným potenciálnym partnerom Smeru po voľbách je SNS, ktorá sa po dlhšom čase v posledných prieskumoch verejnej mienky dostala na zvoliteľných 5,3 percenta.

Domov