Prázdna sála, prázdne chodby, prázdny bufet.

Lajdáci v parlamente: Pozreli sme si rokovací deň

Napočítať v sále aspoň tretinu poslancov je často nereálne. Tvrdia, že ich práca nie je o sedení v parlamente. Teda o čom je?

Streda, dve hodiny poobede. Začína sa odpoludňajšia časť jedného z deväťdesiatich dvoch rokovacích dní parlamentu v tomto roku. Poslanci dopoludnia absolvovali dvojhodinovú rozpravu, o jedenástej sa o prerokovaných bodoch hlasovalo, od dvanástej mali dvojhodinovú „obednú“ prestávku. Čaká ich ešte jedno hlasovanie o sedemnástej plus približne štyri hodiny rozpravy.

Rokovanie sa však stále nezačína a jedenásť prítomných zo stopäťdesiatich poslancov sa začína zabávať na tom, že niekto sa počas dvojhodinovej pauzy nestihol najesť. Po pár minútach sa zjaví predseda Národnej rady Pavol Paška. „Máme tu navrhovateľku pani poslankyňu Gibalovú? Prosím pani poslankyňu, ak je niekde. Je tu niekto ešte, priznám sa, že nemám celý návrh, kto tam je ešte podpísaný, nie je tu nikto?“

Takto sa začína náročná práca zákonodarcov. Poslankyňa za KDH Monika Gibalová sa napokon dostavila, no množstvo jej kolegov sedenie v pléne ignoruje permanentne.

Znudení i vysmiati

Za celé dopoludnie sa v sále nachádzalo od dvadsať do tridsať ľudí. Na prezenčnej listine ich však bolo zapísaných minimálne dvakrát toľko. Ako výsmech voličom pôsobil stav o štvrtej popoludní. V sále sme napočítali len dvadsaťtri poslancov, no do prezenčky sa ich neváhalo zapísať sedemdesiatdeväť. Aj tí, čo sedeli v sále, však boli zväčša duchom niekde mimo.

Pôsobili znudene a unavene, okrem zabávajúcej sa smeráckej trojice v zložení Jana Vaľová, Viera Tomanová a Peter Šuca. Kamarátky Vaľová a Tomanová sa zjavili až neskôr a na tú chvíľu strávenú v snemovni si so sebou priniesli časopis. Zaujal ich najmä článok o kolegyni Magde Vášáryovej z SDKÚ.

Záujem o to, čo hovoria kolegovia za rečníckym pultom, bol v sále minimálny. K niektorým návrhom sa vôbec nikto neprihlásil do rozpravy - darmo je slovo parlament odvodené od výrazu parlare, teda diskutovať. Ak nie sú v sále zapnuté novinárske kamery, snemovňa sa vôbec nedá nazvať arénou názorov.

Sála sa začala napĺňať až pred hlasovaním o sedemnástej. Bol to jediný okamih za celé poobedie, keď sa vnútri zišlo viac ako sto poslancov. O pol hodiny neskôr ich opäť ostáva len niečo vyše päťdesiat. Všetci zmizli nevedno kam.

Kdeže ste?

Prázdna sála, prázdne chodby, prázdny bufet. Máme naozaj uveriť tomu, že všetci poslanci sledujú dianie v pléne zo svojej kancelárie? Pred hlasovaním a po ňom sa najmä predstavitelia Smeru húfne presúvali do poslaneckého salónika, kde majú pokoj od zvedavých pohľadov a otázok novinárov. Andrej Kolesík sa na popoludňajšom rokovaní nezúčastnil vôbec, vypýtal sa domov do postele. „Prišiel som na voľbu predsedu správnej rady ÚPN a po nej som sa ospravedlnil z ďalšieho priebehu schôdze u pani predsedníčky klubu. Som už niekoľko dní chorý, mám strašnú chrípku,“ vysvetľoval nám.

Nezaradenú poslankyňu Janu Žitňanskú sme so svokrou a s kolegyňou z SDKÚ Luciou Žitňanskou zastihli pri debate v bufete. Zisťovali sme, kde sa nachádza Mikuláš Dzurinda, bývalý šéf strany i vlády a aktuálne poslanec s najväčším počtom absencií. Poslanci za SDKÚ nám odporučili obrátiť sa telefonicky na jeho asistentku, s Dzurindom sa vraj už nebavia tak ako voľakedy, a preto jeho kroky neregistrujú.

Hoci expremiér v sále nesedel, hlasovanie si nenechal ujsť. Keď sme sa ho opýtali, či mal niečo lepšie na práci, ako pracovať v pléne, po chvíľke rozmýšľania povedal: „Pripravoval som podklad na svoje vystúpenie na Rade Európy. Odpovedal som na maily, ktoré som dostával. A musím sa priznať, že mnou trošku prechádza aj chrípka.“ Nepáči sa mu však, že ho považujú za najväčšieho flákača, pokiaľ ide o účasť na schôdzach. „Nikto nechce vidieť pravdu. Bol som jediným poslancom zo slovenskej delegácie v Rade Európy v júni minulého roku na rokovaní, ktoré trvá týždeň. Preto som prišiel o množstvo hlasovaní.“

Mikuláš Dzurinda sa v pléne takmer vôbec nezdržiava. Foto: Martin Domok

Aj Dzurindovi neprítomní stranícki kolegovia nám tvrdili, že mali veľa práce inde. „Predsedám výboru, takže úradujem v kancelárii a na ministerstve sme preberali zákon. V kancelárii mám stále pustené rokovanie. Aj keď sa priznám, že pri niektorých rečníkoch je ťažké udržať pozornosť,“ povedal nám poslanec Martin Fedor. Daniel Krajcer z SaS vraj pracoval na jednom zákone a nezabudol nám pripomenúť, že práca poslanca nie je len o sedení v pléne.

Opačný prípad je Milan Halúz zo Smeru. V pléne je prítomný takmer neustále a počúvať sa snaží všetkých rečníkov. „Je to moja robota a som za to platený, považujem preto za svoju povinnosť sedieť tu. Niekto je možno v kancelárii, ale ja si nosím počítač a robím si svoju prácu tu v sále. Vážim si kolegov a rád si ich vypočujem. Človek sa vždy naučí niečo nové,“ nádeja sa smerácky poslanec.

Len podotýkame, že každý poslanec parlamentu dostane za svoj heroický výkon mesačne 3 346 eur, a keď má trvalý pobyt mimo Bratislavy, tak 3 576 eur.

Hlasovanie z domu?

Jedným z posledných excesov poslaneckého zboru bol hromadný útek z piatkového rokovania parlamentu 1. februára tohto roku. Hoci malo plénum rokovať až do pätnástej hodiny, poslanci z východu sa pozapisovali na IC vlak s odchodom o 13.33. Listinu im pripravila kancelária Národnej rady, aby mohla predčasne cestujúcim poslancom zabezpečiť miestenku.

Poslanec Alojz Hlina o 13.11 zaznamenal v snemovni takéto počty: „Poslanecký klub SaS - nula prítomných členov, poslanecký klub SDKÚ, bývalej to vládnej strany, nula prítomných poslancov, poslanecký klub KDH štyria prítomní poslanci... Poslanecký klub Most-Híd nula prítomných poslancov, poslanecký klub OĽaNO sedem... Zastúpenie klubu poslancov za Smer, narýchlo zrátam, narýchlo, lebo to pôjde rýchlo, tri, päť, šesť, sedem, osem. Osem prítomných poslancov, čiže ungefähr 10 percent.“

Hlinu toto konanie tak vytočilo, že sa preto rozhodol vytvoriť internetovú stránku, na ktorej si voliči budú môcť pozrieť aktivitu poslancov. Kamery v pléne totiž vysielajú vždy len aktuálneho rečníka a Hlinov návrh na zverejnenie záberov z celej sály zmietol predseda parlamentu Pavol Paška zo stola.

Hlina sa však nevzdáva. „Dá sa preniesť signál, ktorý je v poslaneckých kanceláriách z jednotlivých kamier v sále. Musí sa zriadiť samostatná stránka www.poslaneckapraca.sk, na ktorej budú záznamy kamier z pléna. Všetko však stojí peniaze. My začneme tým, že bude sprístupnená kamera, ktorá sníma Smer, a verím, že v rámci kolegiality sa poslanci zo Smeru poskladajú na to, aby sme mohli zapnúť aj druhú stranu, ktorá bude monitorovať účasť súčasnej opozície. V konečnom stave budú na stránke zábery všetkých kamier.“

Hlina očakáva, že vďaka jeho iniciatíve parlament ožije. „Pri aktuálnej skladbe poslancov a ignorantov sa už obávam aj toho, že niekto raz príde s návrhom na externé hlasovacie zariadenia a budeme hlasovať z domu,“ dodáva poslanec.

Stránka zatiaľ nefunguje, no kto si na ňu klikne, objaví takúto grafiku:

Zdroj: www.poslaneckapraca.sk

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].