Dnešok: Fotografie Romana Brnu ukazujú neutešený stav jedinečnej pamiatky.

Legendárna bratislavská plaváreň: Vyrástla tam majsterka Československa, dnes jej hrozí demolácia

Jedinečná plaváreň je už roky zatvorená, Bratislavčania sa boja o jej osud.

Dnes by ste vnútri narazili len na bazény bez vody a poničené zariadenie. Ak by ste sa vôbec dostali dnu. Plaváreň Grössling, unikát v centre Bratislavy, zatvorili pred vyše dvoma desaťročiami a za celý ten čas nedokázali zodpovední zabezpečiť jej obnovenie. Pamiatka, na ktorú by inde vo svete boli hrdí, medzitým ďalej chátra. Podarí sa ju vôbec zachrániť? Nehrozí jej smutne známy scenár, keď sa schátraná budova nechá vyhorieť a potom zbúrať, aby poslúžila pre ďalší projekt developérov?

Plaváreň: Počas poslednej sezóny ju zachytila na fotografiách Viera Kamenická.
Plaváreň: Počas poslednej sezóny ju zachytila na fotografiách Viera Kamenická.
VIERA KAMENICKÁ

Plaváreň: Počas poslednej sezóny ju zachytila na fotografiách Viera Kamenická. Foto: VIERA KAMENICKÁ

Skrátka fantastický

„Som rodená Bratislavčanka, bývala som za rohom Grösslingu, preto som sa aj dala na plávanie. Pravdaže ma mrzí dnešný osud plavárne. Pred vojnou v meste veľa bytov nemalo kúpeľňu a chodili sme tam s mamou už ako deti. Neboli sme bohatá rodina, no Grössling nebol drahý, chodili sme tam všetci. Bolo to tam skvelé, strecha sa počas pekných dní dala otvárať... Lenže cez vojnu plaváreň obsadili nemeckí vojaci, tak som mohla plávať zasa až po vojne. Za tréning som platila dve koruny a do pár mesiacov som už pretekala.“

Tak si spomína na legendárnu bratislavskú plaváreň Vlasta Múková-Siváková. Pod svojím prvým, rodným menom bola po vojne majsterkou Československa v plávaní - plávala kraul, prsia, motýlik. Aj keď sa z Grösslingu dostala až na medzinárodné majstrovstvá, ďalej tam chodila trénovať: „Bolo to prirodzené. Nič som za šport nikdy nedostala, naopak, všetko som si musela platiť sama vrátane tréningov a popri tom ešte pracovať. Keď ma preložili pracovať do Trnavy, aj odtiaľ som dochádzala plávať do Grösslingu. Trénovala som večer, lebo cez deň boli rodinné kúpania. Chodila som tam až do zatvorenia. Grössling bol jednoducho fantastický.“

Rekordérka a írečitá dôchodkyňa Vlasta Múková-Siváková sa narodila v roku 1927 a má spomienky, aké jej mnohí môžu závidieť. Žiaľ, plaváreň žije dnes už len v nich. „Mám choré nohy, potrebovala by som svoj Grössling. Nechcem žiadny wellness, čo by som tam robila. Aj doktor mi napísal, že mám chodiť a plávať. Ale kde mám chodiť plávať, keď Grössling stále nefunguje? Mestu by som odkázala, že sa môže hanbiť.“

Zatvorená: Už dvadsať rokov je plaváreň Grössling nedostupná.
Zatvorená: Už dvadsať rokov je plaváreň Grössling nedostupná.
MATEJ KALINA

Zatvorená: Už dvadsať rokov je plaváreň Grössling nedostupná. Foto: Matej Kalina

Zamknuté dvere

Naša bývalá rekordérka sa pýta na to isté, na čo mnohí Bratislavčania. Na fasáde budovy zo strany Vajanského nábrežia stále vidno vyblednutý nápis PLAVÁREŇ, no dvere sú zamknuté. Najstaršia plaváreň na Slovensku fungovala celé storočie, kým ju zatvorili - odvtedy sa z času na čas pripomenie jej neutešený osud, no to je všetko. Zub času sa medzitým do nej nemilosrdne zahryzol. Keď sme žiadali bratislavský magistrát o možnosť urobiť si v legendárnej plavárni zopár fotografií jej aktuálneho stavu, rázne to zamietli.

„Do objektu nemožno vstupovať s ohľadom na prebiehajúci súdny spor a rovnako aj kvôli bezpečnosti,“ povedala nám hovorkyňa Ivana Skokanová. Apropo, predaj. V čase uzavretia plavárne sa o ňom viackrát uvažovalo, postupne sa uzavreli viaceré nájomné zmluvy. V roku 2002 vyhrala verejnú súťaž akciovka Avant, mesto však súťaž spochybnilo, keďže v objekte sa nachádzajú aj byty a tie neboli vyrovnané. V roku 2007 bratislavské zastupiteľstvo prenajalo budovu slovensko-írskej firme Synaphea, a. s., ktorá plánovala pamiatku prerobiť na spa hotel s ordináciami, reštauráciou a kúpeľmi.

Okrem toho chcela budovu nadstaviť, čo sa ukázalo ako problém, keďže ide o kultúrnu pamiatku. „Projekt, ktorý bol súčasťou zmluvy, sa v dohodnutom termíne neuskutočnil,“ vysvetľuje hlavná architektka mesta Ingrid Konrad. Mesto v roku 2013 zmluvu s firmou vypovedalo a následne firma žalovala mesto za neplatnosť výpovede. „Odďaľovanie rekonštrukcie a nesplnenie zmluvy spôsobilo, že objekt ešte viac chátral. Dnes riešime súdny spor súvisiaci s vypovedaním neplnenej zmluvy,“ hovorí.

Dnešok: Fotografie Romana Brnu ukazujú neutešený stav jedinečnej pamiatky.
Dnešok: Fotografie Romana Brnu ukazujú neutešený stav jedinečnej pamiatky.
ROMAN BRNA

Dnešok: Fotografie Romana Brnu ukazujú neutešený stav jedinečnej pamiatky. Foto: ROMAN BRNA

Verejné kúpele aj bazén

„Očistný kúpeľ Grössling poskytuje služby…“ sľuboval kedysi nápis pri vstupe. Príbeh Grösslingu odzrkadľuje aj premeny našej metropoly. Navštevovali ho Nemci, Maďari, Židia a Slováci. Fungovala tu plaváreň pre plavcov aj neplavcov, takisto pre kondičnú gymnastiku žien, okrem toho tu bol parný kúpeľ so saunou, kabínky s vaňovými kúpeľmi, ručná masáž aj vodoliečba. Najstaršiu časť plavárne postavili v 19. storočí - vznikla podľa projektu viedenského architekta Alberta Svobodu v roku 1885.

Vybudovali ju neďaleko nábrežia Dunaja, ktorý sa pred reguláciou pravidelne vylieval a kedysi tu bolo rameno rieky. Prešporáci ho volali hrúza, podľa dunajskej ryby nazývanej v nárečovej nemčine Kressling. Odtiaľ zdedila meno dnešná Grösslingova ulica aj plaváreň. Verejné kúpele v Prešporku sa rozrástli v roku 1913 a v roku 1929.

Stavbu v štýle funkcionalizmu stavali podľa projektu významných medzivojnových architektov Bedricha Veinwurma a Ignáca Veczeia. Kým na začiatku existencie boli ťažiskom vaňové a termálne procedúry, neskôr sa presunulo na plávanie vo veľkom bazéne. Grössling napokon zatvorili krátko po vzniku samostatného Slovenska v roku 1994, už vtedy bol však jeho stav povážlivý, niektoré zásahy poškodili pôvodný interiér, statika bola porušená a bazény tiekli.

Dnešok: Fotografie Romana Brnu ukazujú neutešený stav jedinečnej pamiatky.
Dnešok: Fotografie Romana Brnu ukazujú neutešený stav jedinečnej pamiatky.
ROMAN BRNA

Foto: ROMAN BRNA

Posledná sezóna

Poslednú sezónu zachytila na fotografiách Viera Kamenická. Už vtedy však bolo poznať, že plaváreň mala najlepšie roky za sebou a podpísala sa pod ňou komunistická „starostlivosť“. „Dlhé roky sa tam nič nedialo, dnes je znova ticho. Určite treba tento problém oživiť, posunúť k úspešnému riešeniu a nie k asanácii v prospech developérov, ktorí hyzdia celé mesto,“ hovorí fotografka. Medzi poslednými sa do budovy plavárne dostal fotograf Roman Brna.

Jeho fotografie ukazujú vypustené bazény, kedysi nádherné priestory zívajú prázdnotou, na zemi prach a vo výške nebezpečne pôsobiace strešné okná. „Zatiaľ nás brzdí súdny spor z minulosti a najskôr treba vyriešiť ten,“ hovorí Ivana Skokanová. No pripúšťa, že problémom budú aj financie. „Primátor má záujem kúpele obnoviť, no čo sa týka financií potrebných na opravu, respektíve realizáciu nového projektu, to bude možné vyčísliť až po odbornom posúdení stavu.“

Vlasta Múková- -Siváková: Naša bývalá rekordérka kedysi v Grösslingu začala plávať a žiada jeho obnovenie.
Vlasta Múková- -Siváková: Naša bývalá rekordérka kedysi v Grösslingu začala plávať a žiada jeho obnovenie.
TONY ŠTEFUNKO

Vlasta Múková- -Siváková: Naša bývalá rekordérka kedysi v Grösslingu začala plávať a žiada jeho obnovenie. Foto: TONY ŠTEFUNKO

Zrovnajú ho so zemou?

O tom, že má zmysel bojovať o záchranu Grösslingu, je presvedčený riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel. „Unikátnosť týchto kúpeľov je daná jednak funkciou, ktorá v čase vzniku predstavovala komplexnú vodoliečebnú starostlivosť o hygienu a zdravie obyvateľov mesta, architektonickou skladbou, ktorá je dodnes dobre zachovaná od najstarších stavieb až po architektúru moderny, a tiež významom danej lokality a jej funkciou, čím je určovaný genius loci v tejto časti mesta.“

Nehrozí, že napokon jedinečnú pamiatku zrovnajú so zemou? „Časy, keď sa nechali pamiatky schátrať, dokonca sa úmyselne otvoril najcitlivejší stavebný prvok - strecha, objekt sa nechal zatiecť a de facto zničiť, sú už určite za nami,“ verí architektka mesta Ingrid Konrad. Dodáva, že je jednoznačne proti nadstavovaniu budovy, takisto proti zmene jej pôvodného účelu.

„Priestory kúpeľov tvoria jeden architektonický celok, ktorého kompaktný vzhľad musí zostať zachovaný aj do budúcnosti. Budova patrí mestu a mesto môže ukázať správny prístup k zachovaniu pamiatky s jej pôvodnou funkciou. Práve z toho dôvodu sme v roku 2012 dali urobiť štúdiu realizovateľnosti, ktorá nám potvrdila, že sa dá ísť do pôvodnej funkcie. Nakoniec, Kúpele Grössling sú o to vzácnejšie, že až do zatvorenia boli pri zachovaní pôvodnej funkcie kúpeľov v prevádzke.“

Na pretekoch: Vlasta Múková-Siváková, druhá zľava, v roku 1945.
Na pretekoch: Vlasta Múková-Siváková, druhá zľava, v roku 1945.
SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ A ŠPORTOVÉ MÚZEUM V BRATISLAVE

Na pretekoch: Vlasta Múková-Siváková, druhá zľava, v roku 1945. Foto: SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ A ŠPORTOVÉ MÚZEUM V BRATISLAVE

Plavky ako symbol módy aj nepoddajnosti

Plavky z minulosti mali často eleganciu, akú pri dnešných ultra sexi strihoch nenájdete. Kedysi sa muselo aj improvizovať. V čase povojnového nedostatku napríklad dámske plavky neboli dostupné. „Takže sme si plavky šili sami,“ spomína Vlasta Múková-Siváková.

„Z pánskych tričiek. Dievčatá vtedy tričká vôbec nenosili a bol to dobrý materiál. Dolu na konci sme ich zošili a bolo. Keď nevyhovovala farba, napríklad boli len červené tričká, tak sa prefarbili. Pretekať som mohla len v čiernych plavkách. Na preteky vo Viedni mi priviezli plavky z Prahy. Ibaže mi boli priveľké. Prosila som ich, nech ma nechajú pretekať v mojich, ale nedali sa prehovoriť, tak som si dala tie veľké. Počas pretekov sa mi zošuchli na strane a vyskočil mi jeden prsník, potom sa zošuchli aj na druhej strane. Povedala som si - čo už mám robiť, a plávala som ďalej, nabili sme Rakúšanov aj Švajčiarov. Vtedy po vojne bolo vo Viedni veľa amerických vojakov a tí mi ostošesť fandili a tlieskali z tribúny.“

Dochovali sa aj dávne plavky, v ktorých sa kedysi plávalo v Grösslingu. Trénoval tam totiž židovský plavecký klub Bar Kochba Bratislava, ktorý od založenia v roku 1929 vyrástol na klub s významnými úspechmi doma aj v zahraničí. Keď v roku 1936 odmietli ísť na hitlerovské olympijské hry v Berlíne, postihli klub sankcie - väčšina jeho členov sa pred slovenskými ľudákmi zachránila iba preto, že emigrovala.

Bola medzi nimi aj plavkyňa Marta Krállová, ktorá si zo Slovenska nevzala nič iné, len svoje klubové plavky. Za vojny jej rodinu prenasledovali a prišli o všetko, plavky jej však aj v cudzine pripomínali chvíle v Bratislave a v plaveckom klube. „Boli a sú pre mňa symbolom sily a nepoddajnosti.“ Historické plavky Vlasty Múkovej-Sivákovej sa dnes nachádzajú v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu v Bratislave, bavlnené plavky Marty Krállovej nájdete vystavené v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu židovskej kultúry.

Plavky: Dámske plavky Marty Krállovej boli počas vojny pre ňu takmer ako talizman.
Plavky: Dámske plavky Marty Krállovej boli počas vojny pre ňu takmer ako talizman.
MÚZEUM ŽIDOVSKEJ KULTÚRY

Plavky: Dámske plavky Marty Krállovej boli počas vojny pre ňu takmer ako talizman. Foto: MÚZEUM ŽIDOVSKEJ KULTÚRY

Vianočné tipy na darček