Legendárny prešovský Solivar ožíva. Soľ sa v ňom ale spracúvať nebude

Sklad prešovského Solivaru zrekonštruovali takmer za 4 milióny eur.

Domov

Soľné bane pri Prešove boli v minulosti vždy pojem. Zašlú slávu by im aspoň čiastočne mohlo prinavrátiť unikátne múzeum v historickej budove Solivaru, ktoré nedávno po tridsiatich rokoch otvorili pre verejnosť. Aj preto do obnovy skladu soli, ktorý v druhej polovici osemdesiatych rokov vyhorel do tla, štát investoval nemalé peniaze.

Rekonštrukcia vyšla na 3 843 386 eur. Z toho 85 percent zaplatila Európska únia z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zvyšok, teda niečo vyše pol milióna eur, išlo zo štátneho rozpočtu.

Stojí za zmienku, že tender na opravu vyhrala prešovská akciovka Dúha. Tá istá Dúha, ktorá sa neslávne zviditeľnila oneskorenou a neporiadnou rekonštrukciou električkových tratí v Košiciach.

Akciová spoločnosť sa tiež podieľa na stavbe tunela Višňové pri Žiline, najdlhšieho tunela na Slovensku. Za vlastníka akciovky Dúha sa označuje Miroslav Remeta, no oficiálne podľa Obchodného registra je jediným akcionárom cyperská firma ARLEEN TRADING LIMITED, čo má byť schránková firma.

Čítajte viac:

Nekonečná agónia Calexu: Smutný osud pýchy Zlatomoravčanov

Dôležitý sklad

„Je veľmi zaujímavé, že o takej dôležitej a strategickej budove sa v archiváliách nenachádzajú žiadne vyobrazenia, plány, projekty, údaje o staviteľoch ani dátum postavenia budovy,“ prezrádza zaujímavú históriu skladu soli správca Národnej technickej pamiatky Solivar v Prešove Marek Duchoň.

Podľa doterajších poznatkov pôvodný sklad soli ako prízemná budova s arkádami pochádza už z roku 1674. „Soľný sklad dnešnú podobu dostáva až po požiari 14. apríla 1819. Vtedy bolo dobudované druhé poschodie, prekrytý bol impozantnou manzardovou strechou s jedinečnou svorníkovou drevenou konštrukciou krovu. Tu bolo umiestnené tretie a štvrté podlažie. Pribudovali aj vežu a budovu rozdelili na komôrky a centrálnu chodbu,“ opisuje sklad soli Marek Duchoň.

Tento sklad mal veľký význam. Privážala sa doň soľ z vaní v drevených vozíkoch, ktoré po koľajniciach tlačili robotníci. Koľajnice pokračovali aj v sklade, aby uľahčili jej uloženie. „Soľ sa uskladňovala v drevených sudoch, takzvaných tonách. Každá komora mala kapacitu tisíc takýchto sudov,“ spresňuje Duchoň.

Čítajte viac:

Baťa by zaplakal. V Partizánskom si baťovky nekúpite. Úder prišiel z Číny

Od druhej polovice 19. storočia už soľ uskladňovali sypanú voľne a prepravovali ju v jutových a neskôr v papierových vreciach. Podľa odborníkov soľný sklad bol dôležitý najmä kvôli zachovaniu kvality soli.

„Sklady museli byť suché, bez prievanu a mali sa nachádzať v blízkosti varní soli. Budovali sa však aj na soľných cestách a strategických distribučných uzloch,“ vraví odborník.

No jednoduché to v dávnej minulosti nemali ani dopravcovia tejto vzácnej komodity. Vozili ju na vozoch, v tonách alebo neskôr vo vreciach. „Pri distribúcii soli povozníkov veľmi často olúpili a rozmáhalo sa aj pašovanie soli z iných oblastí. Preto niektorým povozníkom osobitne prideľovali hajdúchov či vojenský sprievod,“ objasňuje históriu Marek Duchoň.

Čítajte viac:

Hanba Banskej Bystrice: Kto stojí za pádom fabriky Slovenka?

Devastačný oheň

Rozhodujúcim obdobím v histórii skladu soli v Prešove bola noc zo 17. na 18. mája 1986. Oheň z obrovského požiaru pohltil v podstate všetky drevené časti skladu - vyhorel takmer do tla. „Zachovalo sa len obvodové murivo a veža. Paradoxne požiar pohltil vzácnu zbierku historických hasičských áut, ktorá bola dočasne uskladnená v budove.“

Vyšetrovanie viedlo k viacerým verziám príčiny požiaru, jeho výsledky však nikdy neboli prezentované. Po požiari budovu oplotili a chátrala. Odborníci vypracovali mnoho štúdií na jej záchranu, no realizácia viazla najmä na financiách.

Až nakoniec prešiel projekt financovaný z Európskej únie v roku 2010. Pôvodne naň boli vyčlenené 2,4 milióna eur. No s obnovou sa začalo až o 4 roky a celková suma na jeho záchranu sa vyšplhala takmer na 4 milióny eur.

Čítajte viac:

Smrť soľného trpaslíka: Koniec fabriky, ktorú mali ľudia radi ako soľ

Rekonštrukcii predchádzal archeologický výskum, ktorý potvrdil mnohé domnienky a písomné doklady o existencii skladu. Dokonca sa našlo mnoho vzácnych artefaktov. Odhalili sa základy pôvodného soľného skladu zo 17. storočia. Našiel sa diel z dna varnej panvice z varne Ferdinand, časť koľajnice i okrasnej rímsy.

„Kalamár na atrament pri vstupe na príjme soli dokazuje prísnu evidenciu soli, čo spečatili aj nájdené výdajky s kráľovským erbom Habsburgovcov z rokov 1854 až 1857 v časti strechy,“ hovorí správca Marek Duchoň a dodáva: „Je to prinajmenšom záhada, že pri takom devastačnom požiari, takej vysokej teplote a pod horiacim trámom sa tieto výdajky zachovali.“

Domov