Lesy SR plánujú chrániť zlomok stromov za 30 miliónov eur

V júni tohto roka spustili štátne Lesy SR súťaž na dodávateľa. Ten by mal vybudovať stožiare s kamerami, detektormi ohňa, vysielačkami, aby prípadný požiar automaticky a okamžite ohlásili do centrály odštepného závodu a mohli ihneď začať hasiť. Myšlienka síce pekná, ale mimoriadne drahá.

V centrále štátneho podniku Lesy SR v Banskej Bystrici sedia na megazákazke, ktorá už má víťaza a čaká sa len na podpis ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer). Lesy SR si vybrali firmu, aby im postavila drahý a komplikovaný kamerový systém na odhaľovanie lesných požiarov.

Podľa prepočtov by bola návratnosť tohto systému 79 rokov, a to by už nesmel zhorieť ani jeden strom pod kamerami. Navyše systém nemá strážiť celé Slovensko, ale iba Vysoké i Nízke Tatry a Záhorie.

Lesy argumentujú, že kamery im pomôžu ochrániť škody pri požiaroch, aby neprichádzali o drevo. Lenže v Tatrách je pre ochranu prírody ťažba obmedzená, reálne teda budú chrániť ťažobné drevo iba na Záhorí.

Milióny a milióny

V júni tohto roka spustili štátne Lesy SR súťaž na dodávateľa. Ten by mal vybudovať stožiare s kamerami, detektormi ohňa, vysielačkami, aby prípadný požiar automaticky a okamžite ohlásili do centrály odštepného závodu a mohli ihneď začať hasiť. Myšlienka síce pekná, ale mimoriadne drahá.

Štátne lesy pri zadávaní zákazky odhadli cenu na 28 miliónov eur bez DPH. V lete sa na výberovom konaní oficiálne zúčastnili dve spoločnosti, ukázali, čo ich prístroje vedia a Lesy SR si vybrali lacnejšiu ponuku. Za koľko bola víťazná ponuka od banskobystrickej IT spoločnosti Gamo, neprezradili.

Druhá skončila bratislavská firma Aliter Technologies s cenou 27 120 000 eur bez DPH. Dá sa teda domnievať, s akou sumou vyhrala firma Gamo. Tá sa podľa registra zmlúv doteraz špecializovala skôr na sieťovanie a IT zákazky najmä na vysokých školách.

Lesy SR sa napriek jasným a stručným otázkam vyhli odpovedi prakticky na všetko. V princípe iba odpovedali, že ešte im nepridelili eurofondy, z ktorých sa to má na sto percent platiť.

„Proces verejného obstarávania ešte nie je ukončený, čo sa stane podpisom zmluvy. Najskôr však musí byť rozhodnuté o pridelení nenávratného príspevku z fondov EÚ. Bez tohto rozhodnutia nebude zmluva podpísaná a projekt sa nebude realizovať,“ konštatoval hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.

Takže zmluvu podpíšu, až keď im ministerstvo pôdohospodárstva pridelí na projekt peniaze. V každom prípade sa štátny podnik vyhol odpovedi, či vôbec taký drahý systém na Slovensku v troch lokalitách potrebujeme a či sa vyplatí.

Neodpovedal ani na jednoduchú otázku, koľko ich ročne stojí protipožiarna ochrana teraz. Podľa našich informácií ročne dávajú na ochranu lesov pred požiarom zhruba 400-tisíc eur.

To by znamenalo, že iba postavenie kamerového systému zhruba za 30 miliónov eur by vyčerpalo peniaze na 75 rokov dopredu. Navyše, predpokladá sa, že ročná prevádzka protipožiarneho systému bude stáť zhruba 100-tisíc eur.

Neoplatí sa

Lesy SR ešte v júni pri prezentácii zámeru argumentovali, že kamerový systém im zachráni mnoho peňazí, lebo skôr uhasia oheň a drevo nezhorí. Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon však tomu neverí.

„To je fajn, že budú trochu skôr vedieť, že niekde horí, na druhej strane, všetky veľké požiare boli v ťažko dostupnom teréne, kde neviedli lesné cesty. Takže problém nebol s lokalizáciou.

Problém bol sa tam dostať a uhasiť to. A to kamery nijako nevyriešia. Preto podľa mňa by bolo rozumnejšie tie peniaze radšej investovať do lesných ciest a nie do nezmyselných kamier v takom členitom teréne, aký je na Slovensku,“ tvrdí Simon.

Zároveň je otázne, či sa takýto systém vôbec oplatí. Podľa vládnej Zelenej správy o stave pôdohospodárstva medzi rokmi 2004 až 2014 lesné požiare na celom Slovensku spôsobili škodu na dreve v hodnote desať miliónov eur. Na celom Slovensku s lesmi na 20-tisíc štvorcových kilometroch.

Avšak kamery za 30 miliónov eur budú sledovať iba 7 500 štvorcových kilometrov územia, teda iba 38 percent. Ak by sa udržala miera požiarov za posledných desať rokov, tak ekonomická návratnosť systému je slušných 79 rokov, teda niekedy okolo roku 2094. Aj to pod podmienkou, že za tých 79 rokov by na monitorovanom území nezhorel ani jeden strom. A to je dosť nereálne.

Keďže podľa zadania má systém spustiť alarm, keď horí 50 štvorcových metrov lesa. Takže v princípe je návratnosť blízka nekonečnu. Exminister Simon si zároveň myslí, že ak tak veľmi chcú kamerami monitorovať lesy, jednoduchšie a lacnejšie by bolo kúpiť drony a v krízových dňoch by s nimi prelietavali ponad les.

„Keby sa dal na každý závod jeden dron s kamerou, vyškolili dvaja ľudia, tak to vyjde oveľa, oveľa lacnejšie a ešte jednoduchšie. Navyše by si v členitom teréne mohol naletieť do miest, kde by aj tak žiadna kamera nedovidela,“ tvrdí Simon a dodáva, že kamerový systém, ktorý chcú kúpiť, bude o desať rokov zastaraný.

„Podobné systémy sa oplatia možno na obrovské a pusté planiny kdesi v Afrike, ale nie na takom členitom Slovensku,“ uzatvára Simon.

Vianočné tipy na darček