Liberálna Buzitka: Obec, ktorá hlasuje ako zvyšok Slovenska, sa sekla

Obec pri Lučenci niekoľkokrát kopírovala celoslovenské výsledky volieb. V referende nie. Bola ešte liberálnejšia než zvyšok Slovenska.

Lebo mám právo voliť! - tak znela odpoveď na otázku jedného z 51 hlasujúcich, prečo sa zúčastnil na sobotňajšom referende o rodine v obci Buzitka.

„Vonku je pekne, vybrala som sa na prechádzku s malou a popritom zájdem aj na referendum,“ tvrdila mladá žena. „Žena mi prikázala, že musím ísť hlasovať, tak som tu. Zabila by ma, keby som nebol,“ odvrkol starší muž.

Keby sme sa však riadili jej príkazmi a vyhrážkami, v Buzitke by bol v nedeľu masaker - na referende sa zúčastnilo zo 413 oprávnených voličov iba tých 51, čo je 12,31 percenta.

Štyridsaťosem súhlasilo, aby sa manželstvom nazýval iba zväzok muža a ženy, jeden bol proti, 41 súhlasilo, aby si páry alebo skupiny osôb rovnakého pohlavia nemohli adoptovať deti, deväť bolo proti.

Keď sme však už pri druhej referendovej otázke, spomeňme protiotázku jedného z hlasujúcich: „Ako to mysleli s tými skupinami osôb?“ Nuž a so sexuálnou výchovou na školách malo problém 43 Buzitčanov, kým 6 bolo proti.

Svätá Anna a Buzitka

Buzitka zástancov klasickej rodiny sklamala. Bola ešte liberálnejšia než zvyšok Slovenska. Na porovnanie - celoslovenská štatistika uvádza, že na referende sa zúčastnilo 21,41 percenta, v Buzitke prišlo k urne 12,31 percenta oprávnených hlasujúcich. A táto liberálnosť ju stála slovenské prvenstvo už tretíkrát za sebou.

Predtým to bolo inak - ako hlasovala Buzitka, tak aj zvyšok Slovenska! Poviete si - napodiv, lebo obec leží pri Lučenci, kde je národnostné a etnické zloženie obyvateľstva predsa len trocha iné než vo zvyšku krajiny. „My nie sme tuctová dedina,“ rozpráva niekdajší starosta Stanislav Jačmeník a človek mu musí dať za pravdu.

Hlavná časť obce je sústredená okolo ani nie dvadsaťročného kostola a obrovskej nedostavanej fary, na ktorú si už brúsi zuby exekútor, jej ďalšie časti sú doslova roztrúsené v širokom okolí. Tabuľa - koniec dediny, o pár metrov nová tabuľa - Buzitka, časť Ipeľka. Doľava - časť Dóra. A zase tabuľa a zase nápis - Buzitka, časť Nový Sad...

„Keď sa rozpadla monarchia po prvej svetovej vojne, zostali tu veľké pozemky po Koháryovcoch a Coburgovcoch. Tie rozdelili medzi československých legionárov, ktorí bojovali v Rusku. Prideľovali ich podľa hodnosti od 15 do 150 hektárov. A legionári si to tu nazvali kolónia Bozita,“ rozpráva Stanislav Jačmeník.

Vysvetľuje, že to slovo zrejme pochádza z maďarského buza - pšenica. A keď sa potom obec osamostatnila, dostala meno Buzitka. „Veru, nie je to najšťastnejší názov. Spomína sa, že sa to tu kedysi volalo aj Svätá Anna, to by bol krajší názov pre dedinu a keby ma boli zvolili za starostu aj siedmy raz, určite by som sa bol usiloval premenovať ju!“

Ale späť k histórii. Jačmeníkovci vraj patria k mála rodom, ktoré sú odtiaľto, boli ovčiari. Česi sa zdržali iba do roku 1939, keď nám južné územia vzali Maďari. Tí ich jednoducho vyhnali, tak ako rodinu českej herečky Květy Fialovej.

Veľké Dravce a Květa Fialová

„Nedávno bol o nej v televízii medailón, kde spomínala, že je zo susednej dediny Veľké Dravce. Áno, Buzitka vtedy ešte neexistovala, ale časť Ipeľka, kde je jej rodný dom, je dnes v našom chotári,“ hovorí starostka Helena Struháriková-Ševčíková.

Spomína ju aj Stanislav Jačmeník, naposledy sa s pani Fialovou stretol asi pred dvoma rokmi, ale dlho sa vraj nezdržala. Tak či onak, na rodnom dome má pamätnú tabuľu: „Tu žili od roku 1924 plukovník československých légií Vlastimil Fiala, Květka Fialová a dcéry Blanka a zaslúžilá herečka Květa Fialová do roku 1939, keď NEDOBROVOĽNE opustili Slovensko.“

Pamätná tabuľa je na tom dome zrejme to najzachovanejšie a vôbec sa nečudujeme, že sa tu dlho nezdržala. „Moja mama chodila s Blankou Fialovou do školy,“ spomína pán Jačmeník. Po druhej svetovej vojne sa pár Čechov vrátilo, ale prišli aj noví osadníci, vysídlenci z vojenského priestoru Lešť.

Napodiv, Rómovia sa dedine vyhýbajú, nežije tu ani jedna rodina. „Vyše deväťdesiat percent Slovákov, trocha Maďarov a ešte menej Čechov,“ zhŕňa národnostnú skladbu.

Zostalo pár „typických českých domov“ popri ceste v časti Nový Sad a pred nimi kríž z roku 1942 s maďarským textom: „Jézus Krisztus, allitatok 1942.“ Už asi viete, prečo Buzitka roky kopírovala celoslovenské štatistické výsledky volieb.

Moderná a slobodomyseľná dedina

„Všetci vedeli, že je to tak, a pred voľbami sme mávali vzácne návštevy. Bol tu Dubček, Mečiar, Gašparovič a hádam všetci ministri Mečiarovej vlády,“ rozpráva pán Jačmeník, ktorý sa stal na jedno volebné obdobie šéfom Okresného úradu v Lučenci. O Buzitku sa zaujímalo dokonca ruské ministerstvo zahraničných vecí!

„Stretol som sa s pánom Morozovom, keď sa rozhodovalo, kadiaľ povedie širokorozchodná železnica. Uzol je zakreslený práve tu, odtiaľto by mala viesť odbočka do Maďarska,“ hovorí. Nuž a ešte dodajme, že v Buzitke nájdete aj prvú solárnu elektráreň na Slovensku! Moderná a slobodomyseľná.

„Odhadujem, že sa na tomto referende zúčastní tak najviac 25 percent obyvateľov, lebo veľa toho nerieši. Nemali by sme sa predsa vyhraňovať proti tomu, čo už v únii platí, a vyvršovať svoje vášne na pár ľuďoch,“ hovorí a dodá, že oni takých ľudí, proti ktorým je referendum namierené, v obci ani nemajú. „Aspoň neviem o tom, že by k nim dakto patril.“

Sobota, pätnásť minút po dvanástej, päťčlenná okrsková komisia pre referendum sedí v miestnosti sama. Od rána prišlo iba štrnásť ľudí. „Tipujem, že sa ich dostaví zo štyridsať,“ hovorí šéf komisie Anton Lukáč. „Aj ostatní členovia tipovali od devätnásť až po stovku, ale to neprichádza do úvahy.“

O druhej pribudli ďalšie dva hlasy, keď sa dvaja členovia komisie vybrali s prenosným kufríkom do domácnosti do časti Dóra, kde kedysi stálo veľké družstvo a kde sa dnes, napodiv, v záhrade rodinného domu premávajú pštrosy. Chránené kamerovým systémom, ako informuje ceduľa na plote.

Kroky Antona Lukáča a Pavla Hrončeka najskôr vedú do domu staršej panej, ktorá po novinároch príliš netúži, a potom k mladšej, ale ani tá z nás veľkú radosť nemá. A tak vôbec netušíme, prečo sa vôbec rozhodli na referende zúčastniť. Tak či onak, ich hlasy výsledky neovplyvnili. Možno nabudúce, a to už 7. marca 2015.

V marci ďalšie voľby

„Čakajú nás ďalšie voľby,“ hovorí starostka. Je síce pravda, že si ju obyvatelia obce zvolili, ale jej protikandidát namietal, že ho miestna volebná komisia neupozornila na absenciu niektorých údajov v petičných hárkoch. Riešili to súdy, kým napokon ten najvyšší, Ústavný súd SR, nerozhodol, že nezaregistrovaním protikandidáta boli porušené jeho práva.

A tak boli novembrové komunálne voľby v Buzitke úplne zrušené a občania si ich zopakujú v marci tohto roka. V tomto prípade však Buzitka celoslovenské hlasovanie kopírovať celkom určite nebude.

Vianočné tipy na darček