Lokalita pri Hrade je zničená. Kontroverzné garáže budú ešte drahšie

Stavba garáží na Bratislavskom hrade pokračuje. Budú ešte drahšie. Aktivisti za vzácne pamiatky naďalej bojujú, hoci podľa odborníčky vznikli nenapraviteľné škody.

Domov

Garáže na Bratislavskom hrade pre niektorých politikov „utešene“ rastú. Aktivistom a archeológom sa pri pohľade na stavebný ruch tlačia slzy do očí. Mohol tam totiž vyrásť unikátny archeopark, ktorý by prilákal turistov.

Lokalita je vraj mimoriadne vzácna a dokazuje, že naše hlavné mesto bolo významné oveľa skôr, ako sme si mysleli. Namiesto antického parku bude v areáli Hradu baroková záhrada, zimná jazdiareň a, samozrejme, podzemná garáž.

Cenu tajili

Druhá časť rekonštrukcie Hradu stojí vyše 27 miliónov eur. V zmluve, ktorú Kancelária Národnej rady zverejnila koncom júla 2014, však neboli napísané ceny jednotlivých súčastí. Až po interpelácii poslanca Alojza Hlinu na premiéra zverejnili cenu garáží - vyše 11 miliónov eur.

Neskôr minister Robert Kaliňák prezradil sumu 5,5 milióna eur za barokovú záhradu, jazdiareň by mala stáť 10,77 milióna aj s technickým vybavením. „Občania si teda stavajú maštaľ takmer za 11 miliónov,“ krúti hlavou poslanec Alojz Hlina.

Tlačové oddelenie parlamentu však tvrdí, že to nebude maštaľ, ale pôjde o „objekt s multifunkčným využitím na kultúrno-spoločenské aktivity s kapacitou šesťsto návštevníkov“, s posuvným javiskom.

Vizualizácia pôsobí na prvý pohľad efektne. Záhrada ako z čias Márie Terézie a podzemné prezentácie archeologických nálezov. Avšak skutočné výsledky bývajú oproti vizualizáciám odlišné. Nadšením nad nimi nevýskajú ani aktivisti a archeológovia.

„Asi tým chcú konkurovať Hofburgu vo Viedni. Nemyslím si, že tam budú prúdiť davy turistov kvôli ružiam. Kvôli pamiatkam by prúdili,“ hovorí archeologička profesorka Tatiana Štefanovičová. Hofburg je pôvodný cisársky palác vo Viedni, hojne navštevovaný turistami.

Čítajte viac:

Rakúšania sa z nás smejú! Vzácne pamiatky si ideme zabetónovať

Bojujú ďalej

Osud keltsko-rímskych nálezov nie je ľahostajný ani aktivistom, ktorí sa spájajú na sociálnych sieťach. V hradnom areáli podľa nich by mohol byť archeologický park. Nález pokladajú za významný dokonca pre celý svet. Niektorí zvažujú obrátiť sa na svetové organizácie chrániace pamiatky.

Nález rímskych stavieb označuje za dôležitý aj profesorka Štefanovičová, ktorá na Hrade urobila jeden z najväčších objavov, baziliku z obdobia Veľkej Moravy. „To, aby Rimania stavali pre Keltov, je unikátne,“ hovorí. Podľa nej je najvýznamnejším nálezom dlažba priamo z Talianska. „Mestá, ktoré by niečo takéto zničili, nepoznám,“ krúti hlavou profesorka.

Barbarstvo

Už niekoľkokrát protestovala proti garážam. „Aj Rakúšania uznali, že Carnuntum (rímsky vojenský tábor) nebol tam, kde je uvádzaný teraz, ale na Bratislavskom hrade. Tam bolo sídlo keltského veľmoža, ktorý ovládal toto územie. Musel spolupracovať s Rimanmi, inak by mu tú stavbu nepostavili,“ približuje Štefanovičová.

Lokalitu pokladá za zničenú. „Nedá sa to zvrátiť,“ vysvetľuje a dúfa, že aspoň dokumentácia je spracovaná dobre. „Archeológia je deštruktívna. Keď raz niečo vykopete, zničíte to. Preto musí byť veľmi dobrá dokumentácia.

Obdobia sú väčšinou navrstvené na sebe a ak sa chcete dostať k spodnému, musíte sa prekopať cez tie horné. Ale keď tam pustili bagre, už sa to nedá vrátiť späť,“ dopĺňa.

Celý proces podľa nej nebol transparentný, pretože po tom, ako sa zistilo, že ide o dôležité nálezy, mala sa začať diskusia. „Taká stavba sa má robiť tak, že sa zvolá veľká komisia, ktorá rozhodne, kde sa môže kopať. Upozorňovali sme na to už v roku 2010. Mala byť široká diskusia. Ale nič sa neuskutočnilo,“ dopĺňa profesorka.

Čítajte viac:

Aktivisti proti barbarom: Ľudia si vzácne pamiatky pri Hrade bránia

Súkromní archeológovia

Objavy prvýkrát prezentovali ešte v roku 2009 archeológovia z bratislavského Mestského ústavu ochrany pamiatok. Priamo v areáli Hradu bola k tomu usporiadaná tlačová konferencia a šťastní archeológovia ukázali unikátne nálezy novinárom. „Zahraniční kolegovia povedali, že ide o slovenské Pompeje,“ usmievala sa vtedy jedna z objaviteliek Margaréta Musilová.

Nálezy prezentovali ako najvýznamnejšiu rímsku stavbu na keltskom území severne od Álp. Koncom roka 2013 však Kancelária Národnej rady pod vedením Pavla Pašku podpísala zmluvu „na vykonanie predstihového archeologického výskumu“ so súkromnou firmou Via Magna takmer za 931-tisíc eur.

Podľa Štefanovičovej sa po rozbehnutí súkromného prieskumu začali sťažovať pôvodní objavitelia. Ľudí z mestského pamiatkového ústavu neskôr podľa profesorky vzali späť ako subdodávateľov. Odvtedy mestskí pamiatkari proti garážam na archeologickom nálezisku otvorene neprotestovali.

Vinníci pamiatkari?

Kancelária parlamentu sľubuje, že nálezy aspoň čiastočne sprístupní verejnosti. „S vyhotovením expozície archeologických nálezov sa začalo rátať hneď po odhalení nálezov v rokoch 2013 - 2014 a stále platí, že všetky hodnotné archeologické nálezy budú prezentované verejnosti. Formu prezentácie schvaľuje Krajský pamiatkový úrad,“ tvrdí tlačové oddelenie NR SR.

A posiela vizualizácie, ako to má vyzerať. Od garáží však neupustili a pri Hrade budú stoj čo stoj. Na pamiatkarov však má ťažké srdce aj profesorka Štefanovičová. Podľa nej mohli nápad s garážami zastaviť ešte v zárodku. „Kto dal ten prvý súhlas a prečo?“ pýta sa.

Prenášaný pilier

Súčasťou nálezu bol aj opevňovací keltsko- rímsky múr s dvoma piliermi. Jeden z nich sa rozhodli preniesť dovnútra Hradu, čo minister kultúry Marek Maďarič prezentoval ako svoju dobrú vôľu. „Vnútri kto bude vedieť, k čomu pilier vlastne patrí? Druhá vec je, že ho odrezali zle a nakoniec sa im tam nezmestil,“ konštatuje profesorka.

Nejaký čas vraj ležal vonku pred Hradom. Podľa našich informácií je pilier poškodený, no parlament to popiera. Poškodený vraj bol ešte v osemdesiatych rokoch pri stavbe kolektora. Chceli sme ho vidieť, no podľa tlačového oddelenia sú všetky pamiatky pod ochrannými konštrukciami, takže to vraj nie je možné.

Domov