Zaliate pivnice: Je zbytočné ich odčerpávať, kým neklesne hladina Dunaja.

Ľudia nechápu pojem storočná voda, kupujú domy v rizikových oblastiach

Podľa odborníkov sa dá s minimálnou ujmou prežiť aj v záplavových oblastiach. Len treba rešpektovať vodu.

Obrazy obcí po útokoch veľkej vody sa podobajú ako vajce vajcu. Spúšť, bahno a… ľudia pracujúci od rána do večera v snahe zachrániť aspoň čo-to z majetku, ktorý za pár minút stratil hodnotu. Inak to nebolo ani v zatopenej oblasti Devína, ktorú zasiahol silnejší nápor ako tisícročná voda pred jedenástimi rokmi.

Hliadkujúci hasiči, policajti, chlapi s fúrikmi, v ktorých vláčili do odpadu zničené spotrebiče, dobrovoľníci v gumákoch, ktorí nestíhajú pokryť dopyt domácich po pomoci. Devínčanom nie je do reči. Už niekoľko dní sa nezastavili, niektorí sa museli odsťahovať k rodine či známym - ich domy sú stále v dezolátnom stave. Navyše, pretože ide o záplavové pásmo, viacerí si majetok ani nepoistili a na finančnú kompenzáciu môžu zabudnúť.

Namiesto grilovania upratovanie

Laco žije v Devíne už dvadsaťpäť rokov. Jeho dvor vyzerá ako skladisko zbytočností. Pod prístrešok povynášal všetko, čo mu vo zvlhnutom dome zostalo. Voda hojne presakuje z poschodia cez steny, kvapká na podlahu, pivnica je stále zaliata.

„Pripravovali sme sa na leto, vymaľovali sme, mysleli sme si, že sa budeme už len opaľovať a po večeroch grilovať,“ rozhodí rukami. „Namiesto toho robíme od svetla do svetla. Elektrina nejde, ani voda. Škody si netrúfam vyčísliť, ale budú to tisíce eur.“ Predať dom a odísť z nebezpečného pásma sa mu však nechce. „Viete, keď je pekne, tak je tu perfektne,“ hovorí. Roboty majú aspoň na dva mesiace.

Nevydržali: Niektoré domy si po nápore živlu vyžadujú stavebné úpravy. Foto: Juraj Roščák

Šťastie v nešťastí

Jeho susedia sú na tom podobne. Pavol, stavebný inžinier na dôchodku, hovorí, že dom postavil kvalitne a narušenia statiky sa neobáva. Zničené zariadenie je však strata. „Snažil som sa poistiť, ale pýtali priveľa,“ vraví.

Po bahnitej pôde prechádzame k jeho poschodovému domu a sledujeme spúšť v útrobách. Nad vodou v pivnici mávne rukou. S tým neurobí nič. Tá musí klesnúť s Dunajom. Potom začne s odčerpávaním. „Ešte v nedeľu bolo všetko normálne. Keď sa to začalo, susedia tvrdili, že hladina pôjde hore tak o dva-tri metre. Tak som všetko vyniesol na poschodie.“ Hoci stúpla vyššie, než očakával a prekonala tisícročnú vodu o pol metra, hovorí o šťastí v nešťastí. Cenné veci na poschodí prežili bez ujmy.

Voda niekam odtiecť musí

Pár metrov od Dunaja vchádzame do dvora, ktorý bol pred niekoľkými dňami celkom zaliaty. Podnikateľ Jozef musel svoju prácu nechať stáť a jeho syn si vzal dovolenku. Pôvodne mal predstavu pokojného bývania pri vode. Pred piatimi rokmi si tu kúpili domček a byt v Petržalke nechali deťom.

V novembri všetko zrekonštruovali. Ako hovorí, túto oblasť vnímal ako oázu pokoja. Dnes je nahnevaný, znechutený, zúfalý. Do domu vrazili všetky peniaze, plány ďalších úprav bývania sa týmto skončili. „Veď sa pozrite - len kuchynská linka stala tritisícpäťsto eur. Nová práčka, chladnička, spálňa, nábytok, maľovky. Všetko je fuč, zničené.“

Rodina si pomáha sama. Jozefa síce niekoľkokrát navštívili dobrovoľníci, zapísali si ho do poradovníka, ale nestíhajú. „Radšej nech už ani nechodia,“ prehodí. „Keby som mal na nich čakať a spoliehať sa, všetko by mi tu padlo a zhnilo.“

Bolo aj horšie

Po víkendovej invázii pomocníkov ich tu zostalo len pár. Mladí ľudia v gumákoch a červených tričkách sa snažia zasahovať tam, kde ich potrebujú najviac. Sú tu od skorého rána do večera. „Jednoducho nestíhame pokryť dopyt domácich,“ hovorí Lukáš Melicher zo Slovenskej katolíckej charity. „Cez víkend tu bola zhruba päťdesiatka ľudí, ktorých zabezpečil Bratislavský samosprávny kraj. Teraz sme ostali sami.“

Vynášajú z domov nábytok, čistia podlahy a dvory od nánosov bahna, snažia sa v rámci svojich možností uľahčiť tunajším obyvateľom situáciu. Tá však podľa Lukáša nie je až taká, ako sa predpokladalo. „V roku 2010 boli škody rozsiahlejšie, ľudia oveľa nervóznejší,“ spomína.

Devín bude žiť katastrofou ešte najbližšie týždne. Okrem zdevastovaného majetku budú musieť obyvatelia rátať aj s útokmi komárov, pre ktoré je vlhká, bahnitá pôda ideálnym prostredím na množenie. Na inváziu tohto nepríjemného hmyzu sa však musí pripraviť celé hlavné mesto.

S rizikom treba rátať

Veľkým omylom ľudí, ktorí si kupujú domy v nebezpečných alebo záplavových oblastiach, je, že nesprávne chápu význam sto- či tisícročných vôd. Predpokladajú, že keď tisícročná voda prišla pred dvoma rokmi, najbližšie storočia bude pokoj. Tento termín však len určuje výšku hladiny a rozvodnené rieky či potoky ju môžu dosahovať omnoho častejšie.

„Ak sa niekto rozhodne postaviť dom na záplavovom území, musí počítať s tým, že jeho majetok bude stále v istom ohrození,“ hovorí Jana Hajzoková z ITB Development. „Naši predkovia dobre poznali miesta, ktoré boli ohrozené živlami, a pri výstavbe sa im snažili vyhýbať. Podobná rozumná opatrnosť pri umiestňovaní stavieb v súčasnosti mnohokrát chýba, čo býva priamou príčinou rozsiahlych škôd.“

Ako pokračuje, budúcich stavbárov zaujíma, či predsa len nie je za istých podmienok bezpečná voľba obydlí aj v týchto lokalitách. „Keď už sa do toho človek pustí, určite by bolo vhodné dostať samotnú obytnú časť domu nad úroveň povodňovej značky označujúcej maximálne hladiny počas povodní v minulosti,“ vysvetľuje.

„V prípade, že takéto značky neexistujú, mali by vychádzať z rozprávania miestnych obyvateľov. Zabezpečiť však takéto podmienky nemusí byť vždy lacná záležitosť.“ Preto si ľudia volia radšej bývanie na vode než pri vode. Ani hausbóty im však bezpečnosť nezaručia. Čo teda robiť? Utekať od brehov riek?

Vzorové HafenCity

„Ako svetlý príklad môžeme spomenúť HafenCity pri Hamburgu,“ dozvedáme sa. „Mestečko vybudovali na umelých základoch do výšky osem metrov nad úrovňou mora. Teda mimo dosahu najvyššej povodne. Cesty, mosty, všetko je stavané nad touto hranicou. Bezpečnostnú zónu využívajú ako garáže, preto nemajú problém s parkovaním pred bytovými domami. Takéto riešenie je určite veľmi zaujímavé a efektné, žiaľ, finančne náročné.“

V slovenských podmienkach teda môžeme túto možnosť vylúčiť. Ako dodáva Jana Hajzoková, budúcim majiteľom usadlostí nezostáva iné, ako na ochranu svojho majetku použiť dnes už bežne dostupné konštrukcie na vodotesné uzatváranie otvorov od jednoduchých prvkov až po zariadenia so snímačmi, ktoré utesnia otvory aj v čase neprítomnosti majiteľov. Rovnako by nemali zabúdať na výšku osadenia domov a kvalitu použitých materiálov.“

HafenCity: Vzorovú hamburskú štvrť vybudovali na umelých základoch do výšky osem metrov nad úrovňou mora. Foto: ELBE&FLUT

Plávajúci či na pilótoch

Iné riešenia ponúka architekt Jaroslav Šmondrk zo spoločnosti SM PONTON. „V oblastiach, kde dochádza k vzostupu hladiny nad terén do pol druha metra, sa dá uvažovať o stavbe domu na koloch - pilótach,“ hovorí. „Ak však príde skutočne veľká voda, ideálnym riešením je namiesto základov domu použiť plávajúci pontón. Železobetónová technológia si nevyžaduje údržbu aj desiatky rokov.“

Princíp je jednoduchý. Pri stúpaní hladiny alebo prívalových vlnách pontón ukotvený takzvanými dalbovými tyčami vertikálne stúpa spolu s vodou. Železobetónový systém plavákov existuje už od sedemdesiatych rokov, ale Slováci vytvorili unikátnu štruktúru veľkej, pevnej, kompaktnej plochy, ktorá slúži ako základ stavby. Pritom dom môže mať aj niekoľko poschodí.

Možno ju využiť na riekach, jazerách, na mori, ale aj v záplavových oblastiach, aká je napríklad pri Devínskej ceste v Bratislave. „Nie každý zrejme vie, že železobetón bol pôvodne určený ako materiál na stavbu lodí a až neskôr sa začal využívať v stavebníctve,“ pokračuje architekt.

„Vďaka veľkej hmotnosti sa dá dosiahnuť výborná stabilita, neporovnateľná s oceľovými plavákmi, a sú prakticky nepotopiteľné, lebo neobsahujú duté časti, ale výplň z polystyrénu. Niekoľko plošín už máme v Jarovciach, pripravujeme projekt pre Francúzov a objednávky máme aj z Česka.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].