Mamičky, podnikatelia aj modelky: Všetci to chcú vedieť so zbraňou

Domov
Peter Galan

Férový boj na ulicu nepatrí. Ten si nechajte do telocvične alebo do ringu. Na kurzoch sa môžete naučiť strieľať, bojovať s nožom alebo ako prežiť v zajatí.

Brutalita sa stáva súčasťou bežného života nielen vo svete, ale aj u nás, - hovorí Martin, jeden z inštruktorov bojových umení TCA - Tactical Combat Academy, teda Taktickej bojovej akadémie.

„Kedysi by bol prípad Harman na Slovensku nepredstaviteľný. Dnes je pre nás smutným faktom. Pribúda vrážd, lúpeží, znásilnení. Navyše, Európa sa otvára prisťahovalectvu, čo čiastočne súvisí s teroristickými útokmi v Paríži, Madride, Londýne. A za dverami máme konflikt na Ukrajine. Myslíte si, že sa nemáme čoho báť?“

Nechcú byť ovce

Na strelnici, pár kilometrov od Zohora, je počas víkendu rušno. Okolím sa rozlieha streľba. Strelci sa nesnažia iba trafiť do terča. Učia sa bojovať. Ich cieľom je obrana v reálnom svete, v situáciách, keď sú v strese, prsty sa im trasú od strachu a je otázkou pár sekúnd, či zareagujú včas, aby si uchránili život.

Nasadzujeme si slúchadlá, ochranné okuliare a sledujeme partiu strelcov. Vedie ich skúsený inštruktor Gabriel Trojčák, muž, ktorý má za sebou výcvik s najlepšími špeciálnymi jednotkami sveta aj bojové nasadenie v krízových oblastiach.

Jeho tréning vyzerá trochu inak. Muži aj ženy strieľajú v behu, pričom správny cieľ sa dozvedia v poslednej chvíli, sú vystavení fyzickým i psychickým útokom. Musia sa rozhodovať rýchlo a mieriť presne.

Cez chvíľku pauzy sa pri nás zastaví Romana z Malaciek. Na kurze je už štvrtýkrát a nemieni s tým prestať. Kým nabíja, tvrdí, že chce dokázať v budúcnosti ochrániť svoje dieťa.

Postupne však prezradí aj ďalší dôvod: „Mám príbuznú, ktorú za bieleho dňa uniesli z nákupného centra. Našťastie, polícia ju našla včas a utrpela len šok. Nechcem, aby sa niečo také stalo aj mne.“

Bratislavčan Ľubo odmala trénuje karate, no dostal sa do situácie, z ktorej vyviazol iba vďaka šťastiu. „Mal som proti sebe piatich chlapov a keby sa vedeli skoordinovať, asi by som dopadol zle. Preto chcem vedieť použiť zbraň.“

Zločinci za dverami

Náš sprievodca Martin nám rozpráva o ďalších adeptoch. Okrem profesionálnych vojakov či esbéeskárov sem prichádzajú modelky, podnikatelia, príslušníci ozbrojených zložiek zo zahraničia. Mali tu i Američana, Angličana a Kubánca.

„Pamätám si pani z Bolerázu. Priamo na jej ulici vytrhol opitý muž policajtovi zbraň z puzdra a zastrelil ho,“ hovorí. „To sú okamihy, keď si človek uvedomí, že nejde len o správy z novín. Že môžeme byť ohrození priamo vo svojich domovoch. Táto žena žije sama s deťmi a povedala si, že prišiel čas naučiť sa brániť.“

Martinova manželka je modelka a tiež zažíva slovné i fyzické útoky. Raz ju dokonca naháňala skupina mužov. „Ju však na kurz zatiaľ neviem dostať,“ vraví.

Podľa inštruktora je pre mnohých uvedomenie si reálneho ohrozenia a nadobudnutie sebavedomia dôvod na zmenu životného štýlu. Niektorí prestali piť, iní schudli a udržujú sa v kondícii.

Mafiáni sa nehlásia

Blížime sa ku skupinke ostreľovačov. Zbrane, ktoré donedávna patrili len do arzenálu špeciálnych jednotiek, sú dnes dostupné aj civilom. Snajperi majú dokonca vlastné súťaže.

Inštruktor Michal poťažká pušku Remington 700 a podá ju jednému z mužov. „Tieto zbrane môžete vidieť vo filmoch a dodnes patria k výzbroji americkej armády. Od vojny vo Vietname sa prakticky nezmenili,“ dozvedáme sa.

Otočí sa k strelcom a odštartuje paľbu na ciele vzdialené stopäťdesiat metrov. Na kopčeku za nimi sa nerušene prechádza kŕdeľ bažantov. Rachot ich neprinúti ani mávnuť krídlami. Berú to ako kolorit prostredia.

„Na Slovensku môžete strieľať do vzdialenosti jedného kilometra. Hoci náboj letí rýchlosťou osemstodvadsať metrov za sekundu, teda dvaapolkrát rýchlejšie než z revolvera, musíte rozmýšľať. Brať do úvahy nadmorskú výšku, tlak, silu vetra.“

Neprichádzajú do TCA po skúsenosti aj členovia zločineckých skupín? Obaja inštruktori to rozhodne odmietnu. „Kurzy pre civilov sú iné ako pre vojenské zložky,“ vysvetľuje Martin.

„Okrem toho, žiadny zločinec by sa neprišiel učiť do prostredia, kde je plno policajtov a vojakov. Máme ich občianske a zbrojné preukazy, sú preverení políciou i psychológmi.“ Pravda je, že niekoľkých záujemcov odmietli. „Vyhodnocujeme každý detail. Tetovanie, štýl správania, smerovanie otázok.“

V zajatí

Ponuka tunajších kurzov je ako z filmu. Popri streľbe dostanete špionážne minimum, naučíte sa bojovať s nožom alebo ako prežiť v zajatí. Posledná disciplína zaujíma predovšetkým podnikateľov a reportérov cestujúcich do krízových zón. Hoci inštruktori priznávajú, že možnosť úteku zo zajatia islamistov je malá, zdôrazňujú - ak sa naskytne, treba byť pripravený.

„Podstatné je, či vás unesú pre výkupné, na výmenu, alebo len pre zábavu,“ zapája sa do rozhovoru Gabo Trojčák. Posledná možnosť je najhoršia. Znamená totiž, že ste pre nich zaujímaví len na takzvané promovideo, kde pre výstrahu režú zajatcom hlavy. „Príkladom, ako sa vyhnúť zajatiu, je príbeh salvádorskej jednotky v Iraku,“ hovorí opäť Martin.

„Počas patroly ich napadlo niekoľko desiatok teroristov. Z desiatich prežili štyria, situácia bola zúfalá. Vyčerpaní, zranení, bez streliva. Nevzdali to. Vybrali nože a vyrazili do boja. Od tej chvíle nepadol jediný výstrel.

Ktovie, či boli útočníci zmätení, alebo len obdivovali odhodlanie tých vojakov. Po výpade sa Salvádorčania stiahli a zakrátko ich zachránila ďalšia patrola. Ak by nepodnikli nič, zahynuli by strašnou smrťou.“

To je však extrém. Civilisti sú odkázaní na sofistikovanejšie spôsoby. „Vždy sa treba tváriť defenzívne a vyhodnocovať situáciu. Sledovať, kam idete, koľko ľudí vás stráži, aké majú zbrane, vybavenie, či sa správajú ako vojaci, skúmať okolie, či je vo vašom dosahu kus železa, skla. To všetko vám môže v príhodnej chvíli pomôcť.“

Nohy na plecia!

V rozhovore sa vraciame do našich vôd. K ponuke TCA patrí aj pouličná bitka. Ruská Systema. Martin nám hovorí o základných pravidlách, ktoré si na ulici treba pamätať. Napríklad, že väčšina útočníkov sú zbabelci. Váš strach a odovzdanosť im dodávajú odvahu. „Ak z vás vyžaruje istota vo vlastné schopnosti, pôsobíte rázne a ste trošku vypracovaní, zvyčajne ustúpia,“ tvrdí.

Aj skupina zbabelcov je však mocnejšia než jeden netrénovaný človek. Preto je vždy lepšie vyhnúť sa konfliktu. Hoci Martin je bojovník, nepovažuje za hanbu zutekať. Aj keď totiž boj vyhráte, zraneniu sa väčšinou nevyhnete.

„Čo je lepšie? Utiecť alebo skončiť so zlomenou rukou, s rozbitým nosom či vyrazenými zubami? Mám známeho, trénovaného chlapa, proti ktorému stáli traja podnapití. Z bitky vyšiel víťazne, utŕžil však poriadnu ranu do nosa. Krv mu stiekla do zažívacieho traktu, dostal zápal, absolvoval dve operácie a dnes mu chýba tretina žalúdka.“

Sú situácie, keď bojovať musíte. Martin ich zažil veľa. „Vtedy sa bránim všetkými spôsobmi. Tu nie je namieste férový boj. Ten si nechajte do telocvične alebo ringu. Dôležitý je moment prekvapenia. Prejsť z defenzívy do prudkého útoku. Je jedno, či budete kričať, kopať na citlivé miesta, alebo hrýzť. Aj keď nemáte proti útočníkom šancu, vaša reakcia im spôsobí šok a vám dá pár sekúnd na únik...“

Zdôrazňuje, že vždy treba chladne kalkulovať. Kto proti vám stojí, čo požaduje, aký má potenciál. A tiež, čo môžete stratiť. „Niekedy je najlepšie hodiť peňaženku na zem a zdekovať sa.“

V juhoamerických pralesoch

K top akciám zohorskej akadémie patria kurzy prežitia v Britskej Guyane a na Škótskej vysočine. Nie sú lacné, juhoamerický napríklad vyjde na štyri tisícky. Desaťnásobný majster Českej republiky v motokrose a superkrose Jan Brabec však tvrdí, že za to stoja. „Tri týždne pred odchodom som mal ťažký úraz, takmer som prišiel o život. To bol impulz dať sa čo najskôr dokopy.“

Hoci je na záťaž zvyknutý, guyanské pralesy mu dali zabrať. „Stres, málo jedla, od rána do večera na nohách,“ spomína. Ani strava neoslnila. Ovsené vločky, ryža, ak sa podaril lov, tak ryby, ale aj larvy a chrobáky. Na druhej strane, ocitli sa v nádhernej prírode, medzi opicami a papagájmi, kde najnebezpečnejším tvorom bola päťmetrová anakonda pri lesnej ceste či agresívne ryby.

Vrcholom adrenalínovej dovolenky bola záchrana rukojemníka. Organizátori simulovali situáciu tak, ako by sa mohla odohrať v skutočnosti. Zajatca zadržiavali bývalí členovia britskej SAS v domorodej dedine. Záchranné tímy vyrážali z tábora vzdialeného dva kilometre, museli si zvoliť veliteľov, pripraviť taktiku boja, použiť, čo sa naučili.

„Mohli si vyskúšať všetko, čo vidia vo filmoch,“ hovorí šéfinštruktor Gabo Trojčák. „Aké je byť súčasťou tímu, kde jeden závisí od druhého, nesklamať kamarátov a zároveň sa na nich dokázať spoľahnúť. Spoznali rozdiel medzi tým, ako tieto akcie vnímajú na pohovke a aké je to prežiť ich.“

Vianočné tipy na darček