Po zverejnení výsledkov si europoslanec Vladimír Maňka (vľavo) šiel po výprask. Porazil ho Kotleba (vpravo) s rozpočtom päťtisíc eur na kampaň.

Maňka mal za sebou najbohatšiu politickú stranu, Kotleba dal do kampane päťtisíc eur

Nikto nie je doma prorokom, môže sa doma utešovať Monika Flašíková-Beňová a Vladimír Maňka. Ale to je tak všetko. Inak „šikovní europoslanci“ dostali výprask.

Smer svojimi výkladnými skriňami voličov nezaujal a utrpel doslova výprask. Europoslanci Vladimír Maňka a Monika Flašíková-Beňová prehrali v druhom kole škaredým spôsobom.

Beňovú doslova prevalcoval Pavol Frešo v pomere 74 : 26 percent a ešte horšie dopadol Vladimír Maňka. Ten prehral s Marianom Kotlebom, teda mužom, ktorého podľa Fica porazí aj „vrece zemiakov“.

Ktovie, čo sa skrýva vo vreci menom Maňka, ktoré je podpredsedom Smeru, keď sa mu to nepodarilo. Prehra je o to potupnejšia, že Marian Kotleba dal do kampane len päťtisíc eur a Maňka mal za sebou najbohatšiu politickú stranu.

My za nič nemôžeme

„Smer za výsledok v Banskobystrickom kraji nemá žiadnu zodpovednosť. Je to zodpovednosť pravicových strán, najmä SDKÚ a SaS,“ vysvetlil si po svojom túto porážku Robert Fico. Podľa neho Kotleba vyhral, lebo ho volili pravicoví voliči. Čísla však hovoria niečo iné. V obvodoch, kde v prvom kole bodoval Ľudovít Kaník z SDKÚ, v druhom kole narástol práve Maňka a nie Kotleba.

„Tvrdenie, že nie Smer, ale pravica je zodpovedná za výsledok v Banskej Bystrici, je primitívna lož. Tak, ako som povedal. Primitívna lož. Aj Robert Fico by mal mať hranice, do akej miery bude klamať a čo mu ľudia, ľudovo povedané, zožerú. Ako však sledujem, tak tieto hranice nemá,“ konštatoval politológ a sociológ Ján Baránek.

A ako dodáva politológ Michal Horský, toto vyhlásenie Fica je ešte prekvapujúcejšie než výsledok Mariana Kotlebu v Banskej Bystrici.

Skončia?

Neskončia. Napriek tomu, že nedokázali zaujať ľudí v kraji, tak Robert Fico s nimi počíta aj ďalej v budúcoročných eurovoľbách, ktoré inak majú podobnú, ak nie ešte nižšiu volebnú účasť ako tie župné.

„Môžem vás ubezpečiť, že Monika Flašíková-Beňová bude kandidovať v eurovoľbách. Je to šikovná europoslankyňa, celkovo piata najaktívnejšia. Viac o tom debatovať nemá zmysel,“ konštatoval krátko po porážke Beňovej premiér Fico. Pri Maňkovi síce nebol taký jednoznačný, ale tiež sa ho zastal. „Smer nenesie zodpovednosť za výsledok v Banskej Bystrici. Pán Maňka je podpredsedom Smeru, významným poslancom Európskeho parlamentu, nevidím žiaden dôvod vyvodzovať voči nemu zodpovednosť,“ povedal Fico.

O jeho kandidatúre sa vyslovene nevyjadril. Už o dva týždne bude veľký snem Smeru a ktovie, či Maňka nepríde o miesto podpredsedu, keďže podľa Ficovej logiky je horší než vrece zemiakov. Podľa Baránka by sa obaja europoslanci mali zamyslieť, či vôbec budú ďalej pokračovať v politickej kariére, keď ich ľudia neberú.

„Je to všeobecný problém politikov, nielen na Slovensku, triezvo zhodnotiť sám seba,“ tvrdí Baránek. Ako dodáva, v kontexte multifunkcionárov je rád, že europoslanci neuspeli. „Vravím to už dávno, že europoslanec by nemal mať inú volenú funkciu. To nie je ako náš parlament. Tam sa zasadá prakticky nepretržite a taký Maňka sa kraju mohol venovať tak štyrikrát do mesiaca,“ dodáva Baránek.

Kampaň-nekampaň

Za pravdu Baránkovi dala nepriamo aj sama Monika Flašíková-Beňová. Tá ospravedlňovala svoju neúčasť na vlastnej kampani pred druhým kolom „dôležitými rokovaniami v Bruseli“. Keď už nemá čas na vlastnú kampaň, tak by mala čas na problémy kraja?

„Za úspech považujem, že sme sa vôbec dostali do druhého kola,“ utešovala sa počas volebnej noci. Potešilo ju i to, že získala o jeden a pol percenta viac hlasov ako v prvom kole. Že si ľudia vyberali iba z dvoch a nie dvanástich kandidátov, si akosi neuvedomila. K neúspechu Beňovej zrejme dopomohol i postoj Roberta Fica, možno i cielený, keď ju nijako nepodporil.

Navyše, Fico tvrdením, že „Bratislava nie je Slovensko“, či vyhlásením, že musí ísť mimo hlavného mesta, „aby stretol normálnych ľudí“, veľa sympatií v hlavnom meste nezískal a voliči mu tak ukázali vztýčený prostredník. Ten mu, mimochodom, ukázali aj v tradičnej bašte Smeru, v Banskej Bystrici. Béla Bugár konštatoval, že práve vytiahnutie maďarskej karty pomohlo Kotlebovi vyhrať. „V Banskobystrickom kraji maďarskí voliči ostali zmätení a radšej nevolili,“ dodal predseda Mostu-Híd.

Strana SaS sa tiež bráni proti obvineniam, že môže za prehru Maňku. „Pán Maňka nás o podporu ani len nepožiadal,“ uviedol predseda strany Richard Sulík. Keby ho aj podporili, tak by to asi veľa nezmenilo. SaS je na strednom Slovensku v podstate bezvýznamná strana. V posledných parlamentných voľbách získali 14-tisíc hlasov, kým Smer desaťkrát viac, teda bezmála až 140-tisíc.

Čítajte viac:

Kotleba zaskočil Slovensko aj seba. Po víťazstve vraj nemal čo oslavovať

Porážka demokracie?

Podľa Baránka rozhodne nie, hoci sa to Pavol Frešo snažil povedať. „Zlyháva systém, nie demokracia. Zlyháva spravodlivosť, keď zákony neplatia rovnako pre všetkých. Či už pre rôznych nadľudí, oligarchov, ktorí nemusia platiť dane, ale aj pre niektorých Rómov. Demokracia je iba nadstavba. Ak zlyháva spravodlivosť, tak ani demokracia nefunguje,“ konštatuje Baránek. Politológ Horský zároveň upozorňuje, že sa dvíha počet protestných antipolitických hlasov.

„Po Smere druhou najsilnejšou frakciou sú nezávislí poslanci mimo politických strán. Znamená to, že ľudia čoraz viac odmietajú súčasné strany. Ak sa centrály strán nepoučia, tak antipolitické hnutie bez hodnotového ukotvenia môže mať nedozerné dôsledky. Najprv sa začnú rozpadať strany, potom môže dôjsť k zmene súčasného režimu a tým aj poklesu dôveryhodnosti Slovenska v zahraničí,“ uzatvára Horský.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní