Smutná jeseň: V dome Masarykovcov zavládlo ticho, milovaná manželka a mama sa na svojich blízkych usmieva už iba z fotografií.

Manžel zosnulej Žanety prišiel v rovnaký deň aj o matku

Rodina by o milovanú Žanetu možno neprišla, keby na miesto dopravnej nehody priletel vrtuľník. Ten v tom čase nemal licenciu, ktorej termín vypršania bol známy štyri roky.

Pomáhala chorým a slabým ako zdravotná sestra i sociálna pracovníčka. A ju nemal kto zachrániť. Zomrela tam, kde sama zachraňovala životy, - hovorí zdrvený Stanislav Masaryk. Keď v piatok trinásteho septembra po dopravnej nehode pri obci Radimov pomáhal hasičom vyberať manželku Žanetu z auta, nenapadlo mu, že ju stráca navždy.

„Normálne sme sa rozprávali, no videl som, že potrebuje rýchlu pomoc. Všetko však prebiehalo ako v zlom sne. Zdravotníci boli ako v spomalenom filme a márne sme čakali na vrtuľník, ktorý by ju okamžite dopravil do Bratislavy. Potom ju kričiacu od bolesti nechali ležať bez povšimnutia na chodbe skalickej nemocnice,“ spomína so slzami v očiach na posledné minúty so svojou princeznou, ako ju počas nášho rozhovoru nazýva.

„Miluji tě, Staníku,“ posledné vyznanie lásky mu pošepkala s krvou na tvári...

Vždy spolu: Na dovolenku chodili do Chorvátska. „Manželka milovala slnko,“ spomína zronený muž. Reprofoto: Martin Domok

Trojhodinový boj

„Čo je to za prekliaty dátum?“ krúti hlavou utrápený manžel. Trinásteho septembra roku 1994 mu zomrela mama, o devätnásť rokov neskôr, v rovnaký dátum, milovaná žena, s ktorou prežil dve desaťročia. A pritom to bol celkom obyčajný deň.

„Sestra ma popoludní viezla na stanicu do Kútov, odkiaľ som mal cestovať do Bratislavy,“ spomína Žanetin brat Tomáš. Sotva prešli hranice obce, došlo k tragickej zrážke. „Veľa si z nej nepamätám. Zrazu bolo blízko nás nejaké auto, prebral som sa otrasený a po mojom boku som videl zranenú sestru. Tiekla jej krv z úst a nosa, nemohla sa hýbať. Zavolal som jej manželovi a oznámil mu, čo sa stalo,“ dodáva tridsaťročný muž.

„Volal som na 112-ku, ale tam naťahovali čas tak, že zisťovali, ktorým smerom je Radimov. Potom som sa ponáhľal na miesto nehody. Manželka bola pri vedomí, rozprávali sme sa, no videl som, že je na tom zle,“ opisuje dramatické chvíle Stanislav.

Žanetinmu bratovi vraj bolo hneď jasné, že potrebuje vrtuľník. „Tvrdili, že najbližší je v Nitre a vraj by prišiel až o dvadsať minút. Preto poslali sanitku,“ rozhorčuje sa Tomáš. Príbuzných šokoval aj prístup zasahujúcich záchranárov.

„Takú neprofesionalitu som nečakal. Hasiči aj zdravotníci tam len pobehovali, nevedeli, čo majú robiť. Nakoniec som sám pomáhal hasičom vyťahovať manželku z auta,“ hovorí Stanislav, ktorý pracuje ako policajt.

Keď konečne sanitka previezla zranenú ženu do Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici, príbuzní zažili ďalší šok. Žanetu si vraj nikto nevšímal - nechali ju ležať na posteli na chodbe. Devätnásťročnému synovi Stanovi stále znejú v ušiach mamine výkriky bolesti.

„Nevedeli sme, ako jej pomôcť, nikto z personálu jej nevenoval pozornosť. Zvíjala sa, nadvihovala...“ približuje hrozivé momenty talentovaný hokejista, synovec ligového futbalistu Pavla Masaryka. „V Skalici bol jarmok, asi sa všetci ponáhľali tam,“ dodáva otrasený syn. O stanovisko sme požiadali aj skalickú nemocnicu, jej hovorca Daniel Vidovič bol stručný. „Jediný, kto môže preverovať, ako sme postupovali, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nie médiá. Čiže naše vyjadrenie je, že nemocnica v zmysle zákona neposkytuje informácie o zdravotnom stave pacienta, keďže je viazaná mlčanlivosťou,“ znela strohá odpoveď.

Márne čakanie na leteckých záchranárov či, presnejšie, na nejakú lekársku pomoc vôbec, si zrejme vyžiadalo daň. Podľa slov príbuzných, lekári v skalickej nemocnici usúdili, že ju treba previezť do Bratislavy. Krátko po tom, ako Žanetu naložili do sanitky, svoj boj o život prehrala. „Sanitka sa ešte ani nepohla, videli sme, ako sa natriasa. Tušili sme, že je zle,“ dodáva Stanislav. A potom sa dozvedel krutú správu...

Ministerka jasnovidka

„Veríme, že mohla, žiť,“ zdôrazňuje Žanetin brat Tomáš. „Keby kompetentným záležalo na obyčajných ľudských životoch.“

Na miesta vážnych dopravných nehôd sa automaticky vysiela vrtuľník. V prípade spomínanej zrážky na Záhorí utrpeli dvaja ľudia ľahšie zranenia, Žaneta bola na tom najhoršie. Keby však vrtuľník na miesto tragédie priletel, možno by jedna rodina bola ušetrená bolesti.

V čom bol teda problém? Najbližšie vrtuľníky od obce Radimov na Záhorí boli v Bratislave a Trenčíne. Obom však vypršala licencia - ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská im ju nepredĺžila. Urobila tak až po tom, čo o nehode informovali médiá. Zrazu to išlo...

Posádku vrtuľníka v Nitre pôvodne vyslali k dopravnej nehode ako prvú. Vzápätí ju však z operačného dispečingu odvolali s tvrdením, že sanitka bude na mieste nehody skôr.

Záchrana pacientky sa skončila tragicky - smrťou. Zvolenská, ktorej úrad sa nepostaral o licencie pre vrtuľníky v Bratislave a Trenčíne, v tejto súvislosti médiám prostredníctvom svojej hovorkyne odkázala: „Žiaľ, zranenia pacientky boli natoľko vážne, že neboli zlučiteľné so životom.“

Príbuzní pritom doteraz nevedia presnú príčinu smrti milovanej Žanety a z ministerkinej reakcie sú zhrození. „Určite nebolo po nehode isté, že moja manželka neprežije. Keby mala vážne poškodenú aortu, ako sa písalo, nežila by ani pol hodiny po zrážke,“ zamýšľa sa manžel nebohej so švagrom. Zdá sa však, že ministerka a jej podriadení majú schopnosti jasnovidcov, ktoré im našepkajú, kde sa oplatí zasahovať a kde nie.

Zuzana Zvolenská: Výberové konanie na udelenie licencií na leteckú záchrannú službu podľa nej nemeškalo a bolo v súlade so zákonom. Foto: TASR

Čítajte viac:

So Žanetou sa najťažšie lúčila dcérka. Mohol ju zachrániť vrtuľník?

Spomienky a slzy

Štyridsaťdvaročnému vdovcovi teraz pomáhajú manželkini súrodenci. „Viete, mali sme ideálny vzťah. Bola to láska na prvý pohľad. Stále sme boli spolu, keď musel niekto odísť na služobnú cestu, každý deň sme si aj hodinu volali. Bola anjel, každému pomáhala. A krásna bola naša maminka,“ prihovorí sa vdovec svojej deväťročnej dcérke Timejke. Dievčatko je otcovou veľkou oporou. S očami plnými sĺz ho utešuje: „Tatinko, neplač, veľmi ťa ľúbim.“

Vyberajú fotky a spomínajú na spoločné chvíle. Svadbu, narodenie prvého dieťaťa Stanka, príchod Timejky. „Chodievali sme na dovolenky do Chorvátska. Vždy všetci spolu. Naša maminka mala veľmi rada slnko,“ ukazuje na jednu z fotografií Stanislav.

Pred rokom sa konečne rozhodli splniť si ďalší životný sen - postaviť si dom. Kúpili pozemok v obci Radimov, Žaneta všetko plánovala, Stano staval. „Pred pár mesiacmi sme sa konečne presťahovali zo Skalice,“ ukazuje na novostavbu, ktorej chýba fasáda. „Vidím ju v každom kúsku, všetko je to jej dielo. Ešteže nás naučila variť,“ oči sa mu opäť zalejú slzami.

Na krku má hypotéku, no to ho teraz trápi najmenej, hoci to bude mať ťažké. Pozrie na dcéru pritlačenú k jeho ramenu: „Ale my to zvládneme, však? Už kvôli maminke.“ Rodina zosnulej Žanety je odhodlaná bojovať aj na iných frontoch.

„Dávame podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Chceme, aby prešetrili skalickú nemocnicu aj záchranárov. Máme k dispozícii všetky časy, teda čo sa kedy dialo a ako postupovali. Veríme, že Žanetka mohla žiť!“ tvrdia jej najbližší.

Pochybný risk

Záchrana života je boj s časom, pri ktorom rozhodujú minúty. Preto zaráža, že vážne zranenú Žanetu Masarykovú po autonehode prevážala sanitka, a nie vrtuľník. Postup záchranárov i lekárov však posúdi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na ktorý sa chce obrátiť aj rodina nebohej.

No už dnes je isté, že vrtuľníky z Bratislavy a Trenčína nemohli priletieť, keďže ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská nedokázala včas rozhodnúť o udelení nových licencií na ich prevádzkovanie. To, kedy sa končí platnosť starých, pritom bolo známe celé štyri roky. Po medializovanej autonehode, pri ktorej zomrela matka dvoch detí, dokázalo ministerstvo rozhodnúť v rekordnom čase. Už na ďalší pracovný deň….

Biznis

Prevádzkovanie leteckých záchraniek je lukratívny biznis. Firma, ktorá získa licenciu, dostáva od štátu každý mesiac paušál vyše 56-tisíc eur na jednu leteckú ambulanciu. K tomu si fakturuje slušnú čiastku za každú minútu, čo je vrtuľník vo vzduchu, pričom maximálna cena letovej minúty je 33,19 eura.

Zdravotné poisťovne jej zas preplácajú každý vykonaný zdravotnícky úkon. Mesačne si takto spoločnosť príde na slušné peniaze. Práve na ekonomické dôvody v pozadí udeľovania licencií poukazuje aj bývalý minister zdravotníctva Viliam Novotný.

„Záchranári naprieč Slovenskom si šepkajú o tom, že vraj sa o stanice vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a Bratislave uchádzala aj taká firma, ktorá je prepojená na firmu blízku strane Smer,“ povedal poslanec za SDKÚ-DS.

Počas uplynulých štyroch rokov prevádzkovala leteckú záchrannú službu vo všetkých siedmich slovenských staniciach spoločnosť AIR-TRANSPORT EUROPE (ATE), ktorá sa aj tentoraz prihlásila do súťaže. Spolu s ňou mala o licencie záujem aj EHC Service z Prešova.

Vraj iba dokumenty

Dôvodom neudelenia licencií (11. septembra sa končila platnosť starých - pozn. redakcie) bolo podľa ministerstva čakanie na dokumenty od firmy EHC Service, ktorá ich mala dodať v lehote tridsať dní.

„Nastala nová situácia, keď spoločnosť EHC Service, s. r. o., Prešov predložila zmluvu o budúcej zmluve na zabezpečenie sekundárnych a repatriačných letov, čo sú lety, keď privážame našich pacientov zo zahraničia na Slovensko tak, ako predpokladá výnos ministerstva zdravotníctva, a tak splnila podmienky vo výnose.

Nezávislý člen výberovej komisie z Leteckého úradu však upozornil, že v zmluve chýba prevádzková špecifikácia uvedeného letúna a neobsahuje zápis EMS, o čom uchádzač objektívne nemusel vedieť. Na základe týchto odporúčaní si ministerstvo od druhého uchádzača vyžiadalo doložiť špecifikáciu. Špecifikácia bude do výnosu doplnená,“ dôvodí hovorkyňa ministerského úradu Zuzana Čižmáriková.

Tvrdí, že výberové konanie nemeškalo. „Bolo uskutočnené v súlade so zákonom,“ uviedla.

Čakali

Žiadosti o udelenie licencií mali záujemcovia poslať na ministerstvo zdravotníctva do 3. júla. Na ich vyhodnotenie mal úrad vyše dvoch mesiacov. Firmy sa zúčastnili aj na osobnej prezentácii, ktorá bola približne mesiac po doručení žiadosti. Firma ATE bola pozvaná na 6. augusta.

Podotýkame, že do skončenia platnosti starých licencií bolo vyše tridsať dní. Od firmy EHC Service detaily nepoznáme, pretože jej konateľ Jaroslav Pajdlhauser, na ktorého sme dostali mobilné číslo, nám telefón nedvíhal ani nereagoval na SMS. Podľa dostupných údajov však malo ministerstvo dostatok času na rozhodnutie a vyzvanie súťažiacich na doplnenie dokumentov.

Navyše, ak ide o náročnú súťaž, prečo ju ministerstvo nevyhlásilo o dva-tri mesiace skôr a nerátalo s možnými komplikáciami v čase letných mesiacov?

Ani fakt, že firmy držalo do posledného dňa v šachu, nesvedčí o férovom prístupe. Spoločnosť ATE sa o predĺžení licencií na päť staníc dozvedela až posledný deň, čiže 11. septembra. Zvyšné dva kraje - Bratislavský a Trenčiansky - ostali ďalších päť dní bez záchranných vrtuľníkov. Najbližší vrtuľník tak mohol k zraneným priletieť až z Nitry.

Necítia zodpovednosť

Zdá sa, že až spomínaná piatková tragédia napokon nakopla aj ministerstvo, ktoré o zvyšných dvoch licenciách rozhodlo v bleskovom termíne, v nasledujúci pracovný deň, v pondelok. Šestnásteho septembra ich udelilo firme ATE. Čižmáriková napriek tomu tvrdí, že nedošlo k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Analytik Tomáš Szalay z Health Policy Institute však oponuje, že ministerstvo mohlo situácii predísť. „V tejto kauze je nad slnko jasné, že ide o zásadné procesné pochybenie ministerstva zdravotníctva. Termíny boli štyri roky známe. Keď sa vyhlasuje súťaž, tak sa azda predpokladá, že sa na nej môžu zúčastniť viacerí uchádzači - a teda, že sa to bude nejaký čas vyhodnocovať.

To, že sa to nedalo stihnúť skôr, je výhovorka - nakoniec ministerstvo dokázalo rozhodnúť za tri dni.“ Argumenty rezortu zdravotníctva neakceptuje ani opozícia, ktorá zvažuje návrh na odvolanie Zvolenskej. Tá zatiaľ bude musieť predložiť parlamentnému výboru pre zdravotníctvo správu o postupe záchranárov. A vyrovnať sa s výčitkami pozostalých.