Vladimír Mečiar vraj roky ukrýval vládne dokumenty v senníku. Teraz ich chce použiť.

Mečiar píše pamäti. Podklady vraj skrýval v senníku

Česi podľa Vladimíra Mečiara plánovali revoltu na Slovensku, aby sa mohli odtrhnúť, on skrýval tajné zapečatené dokumenty v senníku.

Nemá význam pokúsiť sa zosumarizovať všetky prípady, keď trojnásobný expremiér Vladimír Mečiar preukázateľne klamal či táral. V poslednom čase sa však roztrhlo vrece s jeho doteraz nepublikovanými spomienkami, ktoré opäť znejú prinajmenšom záhadne.

Pri ich čítaní sa človeku nevdojak oživia spomienky na otvorený list účastníkov III. slovenského psychiatrického zjazdu z roku 1998, v ktorom Vladimíra Mečiara ako odborníci na duševné zdravie vyzvali, aby sa stiahol z politiky.

Vyvolanie revolty?

Pri debatách o budúcnosti Československa išli podľa Mečiara niektoré požiadavky českej strany až do extrémizmu. „Napríklad, že Slováci mali tvoriť jednu tretinu obyvateľstva, žiaden národ, žiadne národné inštitúcie, žiadna republika... Mal to byť unitárny štát postavený na týchto princípoch. Žiadna Snemovňa národov a podobne,“ vyhlásil expremiér v rozhovore pre tlačovú agentúru. Tieto názory vraj išli z Pražského hradu, z okruhu ľudí vtedajšieho československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla.

Rozdelenie krajiny údajne prichádzalo do úvahy „jednostrannými krokmi v Českej republike pri vyvolaní nejakej revolty na Slovensku“. Mečiar vraj vedel, že sa pripravuje rozdelenie meny, vytvárajú sa zásoby strategických surovín a podobne a to ešte v čase, keď sa diskutovalo o podobe spoločného štátu. Zaujímavé je, že pred tým nevaroval práve on, ktorý naozaj nerozmýšľal dvakrát, čo môže povedať a čo nie. Stačí si spomenúť na jeho vtedajší výrok, že Slovensko sa blíži k vyčerpaniu svojich finančných zdrojov, pre ktorý sa ekonómovia chytali za hlavy.

Predseda HZDS mal po voľbách v roku 1992 vážne problémy s akceptáciou Václava Havla. Dôvodov bolo viac, jedným z nich však bolo prezidentovo predvolebné vystúpenie, v ktorom „snažne“ žiadal občanov, aby „nepodporili tých, ktorí majú diktátorské sklony, príliš často menia názory, nie sú schopní dohodnúť sa s inými, ponúkajú rôzne dobrodružné, nepremyslené a nezodpovedné riešenia“.

Vzťahy oboch mužov však boli vypäté už predtým podľa vtedajšieho predstaviteľa Petra Zajaca sa totiž raz Mečiar pred Havlom rozplakal a odvtedy sa nemohol vyrovnať s tým, že ho prezident videl v slabej chvíli. Mečiar si však po toľkých rokoch spomenul na stretnutie s Havlom z roku 1992, pri ktorom ho vraj na schodoch čakal jeho tajomník a medzi štyrmi očami mu oznámil, že môže žiadať čokoľvek a bude mu to splnené. Expremiér podľa vlastných slov zareagoval vetou: „Chcem jeho hlavu.“

Ktovie, či to myslel doslova, každopádne však stav jeho mysle osvetľuje ďalšia spomienka. „Pri tom rokovaní mu padla cigareta na zem. Tak sa mu triasli ruky, že ju nemohol zodvihnúť. Nebol som ochotný mu pomôcť tú cigaretu zdvihnúť.“

S Václavom Havlom: Mečiar mu podľa vlastných slov nepodal cigaretu vypadnutú z roztrasených rúk. Foto: ČTK

Najprosperujúcejší?

Mečiar pripomenul, že po rozdelení sme v roku 1994 zaznamenali vysoký hospodársky rast. „Boli sme najprosperujúcejšou ekonomikou strednej Európy. Isté obdobie bola naša mena silnejšia ako česká,“ pochválil sa expremiér.

Zrejme aj toto má pán Mečiar trochu popletené. Podľa údajov Národnej banky dosiahlo Slovensko v roku 1994 rast 4,8 percenta hrubého domáceho produktu čo bolo o dve desatiny percenta menej ako v Poľsku či Slovinsku. Inflácia bola na úrovni 11,7 percenta, čo bolo síce výrazne menej ako v Poľsku či Maďarsku, ale o 1,7 percenta viac ako v Českej republike. A v miere nezamestnanosti, charakterizovanej číslom 14,8, sme boli v regióne druhí najhorší, hneď po Poľsku. Je síce pravda, že ekonomike sa darilo lepšie, ako predpovedali kuvičie hlasy pri delení federácie, ale o najprosperujúcejšej krajine bolo asi ťažko možné hovoriť.

Mečiar má pravdu v tom, že istý čas bola naša mena naozaj silnejšia ako česká. Trvalo to približne dva mesiace na prelome rokov 1997 až 1998. A pod tento kurz sa nepodpísala zázračne rastúca slovenská ekonomika, ale najmä česká menová kríza v roku 1997. Samozrejme, v tých rokoch sa aj takýto dočasný jav vnímal ako obrovský úspech, najmä keď pesimisti tvrdili, že slovenská koruna môže skončiť oproti českej aj v pomere tri k jednej.

Úspech si vtedy chcel vychutnať aj samotný Mečiar, a to pred verným publikom v hale na bratislavských Pasienkoch, na tradičnom mítingu. V decembri teda predseda slovenskej vlády, okrem hrubého vtipu na adresu zosnulej prvej Havlovej manželky Olgy, predhodil svojim priaznivcom, že naši západní susedia budú používať novú bankovku. „Na jednej strane bude Vašek s Dáškou v posteli, na druhej Klaus s korunou v prdeli,“ vyhlásil Mečiar, za čo bol odmenený búrlivým smiechom.

Mečiarove mítingy mali masovú účasť. Nechýbali ani „babky demokratky“: Foto: TASR

Archivár

A čo už povedať na Mečiarovo tvrdenie, že vládne dokumenty ukrýval osem rokov zapečatené v senníku u súkromnej osoby? „Osem rokov boli zapečatené, aby sa tam nedostala voda. Keď som potom zistil, že je to už lepšie, tak som si ich zobral,“ poznamenal expremiér. Urobil to preto, lebo bol naučený, že mu „každú chvíľu prišiel niekto niečo domov zhabať“.

Dnes vraj tieto dokumenty využíva na písanie svojich pamätí, ktorých časť chce zverejniť po dokončení a časť až po svojej smrti. „Tým, že sa bude uvádzať historická pravda o osobách a udalostiach, ako som ju vnímal a aká je v dokumentoch, bude to veľmi nepríjemné. Dohodli sme sa s českou stranou, že teraz nebudem publikovať nahrávky z rozhovorov, kde má česká strana maličkú časť a ja všetky okrem prvého rokovania,“ vyhlásil Mečiar. Slovenskí historici vraj od neho zatiaľ nežiadali nič. Aj pri opisovaní udalostí sprevádzajúcich prehradenie Dunaja kvôli vodnému dielu Gabčíkovo sa opiera o takto podivne vlastnené dokumenty. „Všetky záznamy mám ja. Ak by chcel mať autentický záznam, musel by sa opýtať mňa, ja som ich niekoľko rokov ukrýval na rôznych miestach,“ poznamenal doteraz jediný a zrejme aj posledný predseda HZDS.

Keď už hovoríme o chýbajúcich dokumentoch, ktovie, kde sa podeli napríklad záznamy z rokovania vlády 11. marca 1994. V tento deň, keď Národná rada vyslovila nedôveru druhej Mečiarovej vláde, rozhodol kabinet o predaji takmer desiatich percent VSŽ spoločnosti Manager, ktorá vznikla v ten istý deň. Akcie v nominálnej hodnote pol druha miliardy korún získala za smiešnych 314 miliónov korún. Púť košického veľkopodnikateľa Alexandra Rezeša, jedného z piatich spolumajiteľov Manageru, sa mohla začať.

Vojna kvôli vode?

Prehradenie Dunaja bolo ostro sledovanou udalosťou, o ktorej vraj Mečiar rozhodol osobne. A potom zmizol. „Na svojom sekretariáte v Bratislave som urobil spojenie a zmizol som z Bratislavy. Hoci som vykonával svoju funkciu, aj s Maďarmi som rokoval, nebol som v dosahu federálnej vlády, aby mi nemohli tlmočiť rozkaz zastaviť práce. Rada obrany sa nemohla zísť pre moju neúčasť a ani nemohla prijať uznesenie. A keď už bol Dunaj prehradený, tlak opadol,“ opísal Mečiar.

Rokoval teda s Maďarmi, ale federálna vláda ho nemohla nájsť, aby mu oznámila, že má prestať s prácami... A mohlo to vraj zájsť ešte ďalej. „Predseda federálnej vlády Jan Stráský mi povedal, že ak vypukne vojna, je to len medzi Maďarskom a nami, nech nečakáme, že Česi budú za nás bojovať.“

Falzifikát?

Na Juraja Jánošíka mal Mečiar reálny pohľad. „Je to legenda, ktorou žije niekoľko storočí celý slovenský kmeň, že to bol človek, ktorý sociálne prerozdeľoval, hľadal nejaké právo a spravodlivosť,“ blysol sa Mečiar. A pochválil sa, že má doma originál rozsudku nad Jánošíkom. Samozrejme, nepamätal sa, kto mu ho dal, a na otázku, či niečo také nepatrí do múzea, odvetil: „Sú dokumenty, ktoré budú v múzeu, ale až potom, keď ja nebudem.“

V tomto prípade to neplatí, aspoň podľa riaditeľky Štátneho archívu v Bytči Jany Kurucárovej. Jediný takýto známy dokument je vraj zaznamenaný v Kongregačnom protokole so všetkýmivýznamnými udalosťami v Liptovskej stolici.

Hanbiť sa?

O schopnosti vnímať realitu svedčí i Mečiarova poznámka o možnosti jeho návratu do politiky. „Mám dať ešte raz návrh a ponuku na spoluprácu alebo už sa na to vykašľať a povedať si, že čo si ľudia vybrali, nech si teda užijú? Toto sa vo mne bije.“

Pred rokom sa v krajinách V4 uskutočnil unikátny prieskum, na ktoré osobnosti sú občania najviac hrdí a za ktoré sa najviac hanbia. Podľa neho sa my najviac hanbíme za Vladimíra Mečiara. Za ním nasleduje Jozef Tiso a na treťom mieste je Mečiarov koaličný partner Ján Slota.

Mečiar o sebe

  • „Denne musím preštudovať pol metra aktov, zúčastniť sa na 30 stretnutiach, 16 až 18 hektických hodín denne. Niekedy tri až štyri noci nespím. Som chodiaci mozog, ktorý tu a tam prijíma potravu.“
  • „Moja životná úroveň je nižšia ako u polovice Slovákov. Napriek tomu darúvam polovicu mojej mzdy. To sa vie.“
  • „Spravil som pár dobrých vecí bez toho, aby som mal z toho výhody.“
  • „Mám ruky na pulze národa. Potrebujem tajnú políciu, keď presne cítim všetky záchvevy? Moja reč je rečou národa. Jeho myšlienkový svet je mojím myšlienkovým svetom, pretože som musel prejsť tým istým ako on.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].