Mesto zradcov: Pátrali sme v Šamoríne po Bugárovi a Procházkovi

Dvaja zo štyroch predsedov koaličných strán vládneho zlepenca žijú v Šamoríne.

Domov

Keď ju oslovíme, oprie sa o motyku a začne vysvetľovať, že sirôtky, ktoré práve sadí, vydržia tak dva až tri mesiace. Vláda by však mala vydržať štyri roky, a tak sa jej pýtame, či si myslí, že dvaja politici, Béla Bugár a Radoslav Procházka, obaja spojení so Šamorínom, svoje mesto zradili, keď vstúpili do spoločnej vlády so stranou Smer.

„Jedného z nich som volila, nepoviem vám ktorého, ale rada mám oboch,“ povie a po chvíli rozmýšľania dodá: „Fakt, dvaja politici z jedného mesta. Ani tak nám dobre nebude.“ A potom sa opäť venuje sirôtkam.

Stalo sa, čo mnohí nečakali. Po voľbách Béla Bugár, predseda strany Most-Híd, a Radoslav Procházka, predseda strany Sieť, vstúpili do koalície so Smerom a pomohli tak vytvoriť našu novú vládu. Béla Bugár sa stal podpredsedom parlamentu, Radoslav Procházka radovým poslancom, ale to na veci nič nemení. Aspoň nie v očiach voličov.

A o tých zo Šamorína sme počuli, že toto rozhodnutie predsedov z ich mesta miestnych nielen sklamalo, ale aj rozhorčilo. Vraj im nevedia prísť na meno, správajú sa k nim inak než doteraz, ohovárajú ich.

Možno aj preto, že údajne ráno, keď je cesta zo Šamorína do Bratislavy, ako zvyčajne, zapchatá, oni si pokojne nasadia na strechy áut húkačky, aby sa do hlavného mesta dostali pohodlne a včas. Dosť na to, aby sme sa vybrali medzi Šamorínčanov a zistili, čo je pravda.

Čítajte viac:

FICOvláda III.: Ficovci, dankovci, bugárovci, procházkovci

Lepšie nebude

„Vy sa teraz máte, keď máte dvoch politikov z vládnucich strán v meste!“ skúšame hodiť reč s čašníkom. „To sa teda máme. Najlepšie na svete!“ odpovie nahnevane a ďalej nekomunikuje. Oslovíme dvoch mladých mužov pofajčievajúcich na ulici: „Jáj, tak to ma vôbec nezaujíma, je mi to jedno,“ tvrdí a druhý len mávne rukou.

Skúšame pozhovárať sa s ďalšími, ale odpoveďou najčastejšie býva iba zavrtenie hlavou. Nechcú hovoriť. Jedna žena povie: „No comment,“ ale nakoniec sa rozhovorí.

Nie o politikoch, ale o ceste do Bratislavy, a potvrdí, že do hlavného mesta chodievajú s húkačkami na strechách áut. „Bývam pri ceste, takže by som o tom musela niečo vedieť, počula by som to,“ hovorí iná žena, ktorá ponúka na trhovisku zeleninu. „Je to klamstvo!“

Povie však aj to, že Bélu Bugára v meste teraz veľmi radi nemajú, najmä nie Maďari, lebo mu nedokážu odpustiť, že sa dal dokopy so Slovenskou národnou stranou. A Radoslav Procházka? „Prosím vás, aký je to Šamorínčan?! Nebýva v meste, ale má dom na okraji, v Kráľoviankach. On nie je náš.“

Skúšame ešte otázku, či si myslí, že teraz, vďaka novej vláde, predá viac reďkvičiek. Jej odpoveď je stručná, ale jednoznačná: „Určite nie!“„Bugára tu teraz naozaj nemajú veľmi radi,“ hovorí Tomáš Lapin, ktorého sme stretli pri prechádzke s manželkou a dieťaťom.

Že je znova v parlamente, to ho neprekvapuje: „Veď už bol aj vo vláde, aj v parlamente.“

A že majú v meste aj Radoslava Procházku? „Politici by mali myslieť na všetky mestá rovnako. Nemyslím si však, že sa preto, že my ich máme odtiaľto dvoch, budeme mať lepšie.“ Rozhovor zakončí jeho manželka slovami, že veď ešte žiadna vláda neurobila nič pre rodiny s deťmi.

Bugár sa vozí opileckou cestou

Šamorín má necelých 13-tisíc obyvateľov, takmer dve tretiny z nich sa hlásia k maďarskej národnosti. Na marcových voľbách sa zúčastnilo vyše 60 percent voličov. Bélu Bugára tu pozná každý, aj starenka na bicykli, ktorá nerozumie po slovensky, reaguje na jeho meno a prstom ukáže na jeho dom.

Čo si o „zradcovstve“ a „nenávisti“ obyvateľov mesta myslí Béla Bugár? „Sú ľudia, ktorí ma ani predtým nemali radi, dokonca ma až nenávideli, keď sme založili stranu Most-Híd. Najmä starší ľudia verili, že Maďari na Slovensku môžu mať len jednu politickú stranu,“ povedal nám.

O novej koalícii sa vyjadril, že pre niektorých ich voličov to mohol byť šok, najmä keď novinári píšu o zrade, ale rozčúlil sa až vo chvíli, keď sme sa ho spýtali, či naozaj chodí do Bratislavy s húkačkou na streche služobného auta.

„To mohol vymyslieť iba hlupák! Ja radšej využívam starú, ešte socialistickú cestu okolo jazera v Rovinke, ktorá v zime ani nebýva udržiavaná a ktorú tu všetci volali - opilecká cesta. Lebo keď si dakto vypil, šiel radšej tade, aby ho policajti nechytili.“

Sám sa rozhovoril aj o tom, na čo sme sa ho chceli spýtať: majetky v Šamoríne. Veď ešte aj pri hlavnej ceste je reklama firmy BUGÁR, s. r. o., voda, kúrenie, plyn.

„Ktosi po Šamoríne rozšíril, že všetko okolo je moje, že staviam napríklad penzión. Lenže ja s tým nič nemám, je to ďalší môj menovec.“ A nakoniec spomenie, čo mu hovorieval jeho starý otec: „Keď ti deviati z desiatich závidia, je dobre. Keď ťa však deviati z desiatich ľutujú, je zle.“

Pozhovárať sme sa chceli aj s Radoslavom Procházkom, žiaľ, mobil nebral. Hoci Kráľovianky sú veľmi malé, nájsť jeho dom je ťažké, lebo niet sa koho spýtať. Tých pár domov je cez deň úplne vymretých a usmerní vás nakoniec až pani z firmy na konci ulice, ktorá prstom ukáže na jeden dom.

„To, čo vyzerá ako vodáreň, to je jeho.“ Svedčí o tom aj nápis fixkou na schránke: PROCHÁZKA. A tak sme mu otázky, či sa po voľbách voči nemu zmenilo správanie obyvateľov Šamorína, či mu niečo vyčítajú, či zaznamenal nejaké slovné útoky, poslali cez komunikačné oddelenie Siete, odkiaľ sme mailom dostali stručnú odpoveď ich predsedu: „O žiadnych priekoch nič neviem, ani nikto iný z rodiny.“

Čo na to Biblia?

A tak sme zasa pri obyvateľoch Šamorína. Mladý muž, ktorý býva v tej časti mesta, kde Béla Bugár, je zhovorčivý, ale nechce, aby sme uviedli jeho meno.

„Áno, ľudia sú na Bugára nahnevaní. Veď rozdelil Maďarov už predtým, ako založil Most-Híd, a teraz toto. Ale hnevajú sa na neho len ako na politika, ako jedného z nás, obyvateľov mesta, ho majú radi. Chodí v montérkach, rád si dáva zmrzlinu, príde na pivo do niektorej z krčiem v centre. Takému človeku je trápne povedať do očí, že sklamal.“

No a Procházka? „Rozpráva sa o ňom, že vlastní v meste aj byt, ale on nikoho nezaujíma, ľudia ho majú za farizeja.“ A keď už to biblické slovo farizej, oslovili sme aj jehovistov, ktorí stáli na námestí. „My sa k politike nevyjadrujeme.“

Rozhovorili sa však o Biblii. Vraj žena má byť lepšia žena a muž lepší muž a my máme milovať aj svojich nepriateľov. A to aj vtedy, ak sú politici.

Domov