O hrade Devín sa šírilo, že pod ním leží druhý hrad a v ňom Metodov hrob.

Metodov hrob sa nikdy nenašiel, koluje o ňom množstvo povier

Svätec si vzal svoje posledné tajomstvo do hrobu - problém je, že nevieme, kde leží. Hľadajú ho už dvesto rokov a patrí k akýmsi svätým grálom archeológie.

Hroby slávnych osobností sa hľadajú v kostolných kryptách, uprostred lesov aj pod hradnými zrúcaninami. Jedným z najväčších otáznikov je hrob slovanského vierozvestcu arcibiskupa Metoda, ktorý sa dodnes nenašiel.

Pátranie po Metodovom hrobe láka vedcov i šarlatánov, sú medzi nimi dobrodružné, romantické, ale aj pikantné príbehy. Čo napríklad spája známeho svätca s pivom a párkami? A prečo sa v Devíne modlili ľudia ku kamennej modle?

Arcibiskupov hrob

Metodov hrob sa hľadá už dvesto rokov a patrí k akýmsi svätým grálom archeológie. Na rozdiel od brata Cyrila, ktorý zomrel v Ríme, totiž poznáme len dátum Metodovej smrti - 6. apríla 885 - a dobový zápis, podľa ktorého ho pochovali „vo veľkom chráme moravskom na ľavej strane v stene za oltárom svätej Bohorodičky...“.

Práve táto nejasnosť budí záujem. Niektorí však majú v otázke Metodovho hrobu jasno. Za nájdený ho však možno považovať len vtedy, ak uveríme fantastickým teóriám, ktorých je hneď niekoľko.

„Do popredia záujmu amatérskych bádateľov sa dostali rôzne miesta a fantázia zvádzala vysloviť rôzne nezmyselné teórie,“ uvádza český archeológ Zdeněk Měřínský vo svojom príspevku o hľadaní Metodovho hrobu.

Hrob svätca hľadali šarlatáni aj vedci na mnohých miestach na Morave, v Znojme či pri Brne, na Slovensku, v Nitre i Trenčíne, ale aj v Maďarsku a Srbsku. Podľa vyhlásení olomouckého arcibiskupa sa mal dokonca nachádzať aj pod akýmsi dubom pri Púchove.

Fanatizmus aj kšeft

Asi najväčšia absurdita pochádza z moravskej dediny Stupava a spája sa s menom Klementiny Maštalířovej. Miestna prostá žena bola jednou z tých, ktorým sa údajne svätec zjavoval.

V poverčivom dedinskom prostredí a v čase náboženského fanatizmu na začiatku dvadsiateho storočia nič výnimočné. Metod vraj volal vdovu Maštalířovú, aby ho vytiahla z hrobu: „Moje telo leží v pivnici... Spútali ma... Zahynul som v bolesti a chlade, pomôž mi, je mi tam zle...“

A keďže jej vraj ukázal, kde má kopať, niekoľko rokov hĺbila jamy v lese v lokalite Na hrobech, až kým v lete 1932 nenašli kopáči rovno Metodov náhrobok, dokonca s patričným „nápisom“. Rozprúdila sa pravá náboženská psychóza a s ňou aj biznis. K miestu prúdili pútnici, novinári sa predháňali v senzáciách a podľa odhadov tam zavítalo štvrť milióna ľudí.

Procesie lemovali stánky s liečivou Metodovou masťou a vínom svätého Metoda, predávali sa spomienkové predmety, pivo a párky. Darmo vedci označili nález za amatérsky podvrh, napísaný v zlej hlaholike a s rytinami okopírovanými z obrázkovej dejepisnej knihy. Maštalířová vraj žiadala o povolenie na nové výkopy ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.

Dnes sú falošné kamene vystavené v Centre slovanskej archeológie v Uherskom Hradišti a, ako tu pripomínajú, Maštalířovej vidiny zrejme niekto využil.

„Bol to autor falzifikátov, ktorý musel mať aspoň jedného komplica, aby dosku vzhľadom na jej hmotnosť dopravil na miesto? Alebo za všetkým stálo Lesné družstvo, správca lesov, ktoré inkasovalo nemalé prostriedky za prenájom stánkov, predané predmety, požívatiny? Odpoveď ani dnes nepoznáme.“

Ako nám prezradil český folklorista Jiří Jilík, na záhadné miesto uprostred lesov chodia milovníci hôr zo združenia Expedice Chřiby. Na miestach, kde kedysi kopala Maštalířová, dodnes zíva ohromný kráter.

Metod na Devíne?

Nemenej dobrodružné je pátranie po Metodovi aj v našich hájoch. Nechýba fanatická zbožnosť ani klaňanie modlám. To všetko na Devíne. Práve na naše najsymbolickejšie miesto kladú totiž Metodov hrob najrozmanitejšie pofidérne spolky a nadšenci. Raz vraj leží pod kostolom v obci, inokedy pod samotným hradom, kde sa vraj nachádza ďalší „tajný“ hrad a v ňom náš svätec.

Už v decembri 1921 sa uvádzalo v článku v Slovenskom denníku: „Za to pátral Šafárik a vzdelaní Slovania, dokázali vzdelanému svetu starobylosť slovanstva... Preto vyzývame pozornosť verejnosti: starčekovia v Devíne veľa rozprávajú o hrade, celkom iste vraj jestvuje pod hradom, v zemi, druhý hrad, kde je pochovaný sám svätý Metod, a tam sa skrýva veľký poklad pánov... Na sídelnom mieste nájde sa veľa pamiatok, možno - nech dá Pán Boh - i pozostatky svätého Metoda.“

Pátranie po Metodovom hrobe bolo ovplyvnené aj vierou, ktorá dáva veľký význam telesným pozostatkom svätcov, i dobovou snahou preukázať údajnú „starobylosť“ národa, bárs za cenu výmyslov. Čo na tom, že historici to považujú za ďalší príspevok k legendám a absurdným výkladom našich dejín, podobne ako Starých Slovákov.

Devín ako „utajené“ miesto Metodovho hrobu dodnes figuruje v poblúdených konšpiráciách. K hrobu svätca sa už vyjadrili aj také „veličiny“ ako Milan Ďurica, známy svojimi knihami, v ktorých žiada blahorečiť prezidenta slovenského vojnového štátu Jozefa Tisa.

Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč pred časom vyhlásil, že disponuje tajomným svedectvom akéhosi objaviteľa, podľa ktorého Metodove pozostatky ležia pod dlažbou devínskeho Kostola svätého Kríža. V krypte vraj našli bohato vyobliekanú mŕtvolu, ktorá istotne bola svetoznámym svätcom...

Svedectvo sa končí slovami: „Modlime sa za odhalenie pravdy. Myslím, že by nám v tomto apokalyptickom čase veľmi pomohlo potvrdenie skutočnosti, že naša vlasť, ktorá má v ústave zakotvené cyrilo-metodské dedičstvo, nesie telo verného svojho učiteľa pravej cirkvi, svätého Metoda.“

A celú vec nedávno priklincoval Dušan Jarjabek, poslanec Národnej rady, ktorý najprv pôsobil pod krídlami Mečiarovho HZDS a dnes Ficovho Smeru. V interview z januára tohto roku najprv smútil nad Slovákmi a potom pripomenul aj Metodov hrob na Devíne: „Archeologický prieskum stál za to, nech by stál koľkokoľvek peňazí, aby sme isté veci objasnili.“

A múdro dodal: „Nehovorím, že by sme ich potvrdili alebo vyvrátili, lebo to, keď sa ten Metodov hrob náhodou nenájde, ešte neznamená, že tu niekde nie je.“

V krypte kostola

Hoci Jarjabkova brilantná argumentácia je prakticky nepriestrelná, a teda Metod u nás bude, aj keby nebol, oslovili sme odborníkov. Podľa nich ide o úplný nezmysel. Celá devínska „historka“ sa začala odvíjať v druhej polovici minulého storočia, keď prebiehal v krypte miestneho kostola odborný výskum pod vedením Igora Kellera z Mestského múzea v Bratislave.

Na výskume sa zúčastnila aj archeologička Veronika Plachá a tá nám povedala: „V roku 1978 sa v interiéri kostola, v sonde situovanej približne v strede lode a severne od jej osi, našiel fragment náhrobného kameňa. Sprvu neboli žiadne náznaky spájať fragment kameňa s hrobom svätého Metoda, situácia sa neskôr zmenila.“

Ohľadom nájdeného náhrobného kameňa s byzantským krížom a dvoma kalichmi vznikla totiž ničím nepodložená „téza“, že ide o kameň z hrobu Metoda. A to napriek tomu, že znalci datovali fragment náhrobného kameňa až dávno po Metodovej smrti, do štrnásteho storočia, a v krypte ležalo len pár bežných kostier starých pár storočí.

Fáma však žila ďalej a zdá sa, že podnes jej niektorí veria. Replika náhrobného kameňa dnes zdobí oltár devínskeho kostola. A kde je originál? Červenoružový mramorový kameň je tiež v kostole. Avšak skrytý za veľkými skriňami založený pri stene. Ako sme sa dozvedeli od pani kostolníčky, kameň svojho času vzbudzoval také náboženské vášne, že ho pán farár radšej skryl, aby sa ľudia neklaňali modle.

Dnes je správcom farnosti Marián Gavenda a tiež si myslí, že Metodov hrob by mali hľadať archeológovia a nie amatéri. „Takže v krypte devínskeho kostola pozostatky svätého Metoda nie sú. A hoci sa v rámci krypty kostola dodnes hľadajú základy staršieho kostola z obdobia Veľkej Moravy, táto teória a zbožné želania niektorých sa nepotvrdili,“ dodáva Veronika Plachá.

Devín je pre ňu celoživotná láska. Pracovať tu začala už v roku 1966 a stála aj pri vzácnom objave základov veľkomoravského kostolíka z 9. storočia v areáli hradu. „Hrad Devín, historicky Dowina, nemá žiadny druhý hrad. Vo východnej časti hradu sa nám na základe nálezov podarilo vyhodnotiť kamennú stavbu ako veľkomoravský kostol, no a o tejto východnej časti sa hovorilo ako o ‚druhom‘ hrade.“

Plachá však spomína, že domáci napokon sami uznali, že žiadny „druhý“ hrad neexistuje - mnohí totiž pomáhali na vykopávkach na hrade aj v obci. „Kto z archeológov by nechcel objaviť hrob svätého Metoda? Devín bol síce význačné miesto najmä zo strategickej stránky, napriek tomu si myslím, že Metod tu pochovaný nebol,“ dodáva.

Celá lokalita je pritom podľa odborníkov pamätníkom našej histórie a namiesto fantazmagórií by si zaslúžila skutočnú podporu. Peniaze chýbajú devínskemu kostolu, ktorý je dnes v dezolátnom stave, a rovnako aj hradu, ktorého horná časť je už niekoľko rokov uzatvorená, lebo niet financií na dokončenie rekonštrukcie.

Na Morave

Devín bol nesporne významnou, ale predsa len hraničnou lokalitou Veľkej Moravy. Hrob preto leží pravdepodobne v jej niekdajšej centrálnej časti, za hranicou rieky Moravy. Myslí si to aj archeológ Luděk Galuška z Moravského zemského múzea v Brne, uznávaný odborník na slovanskú archeológiu a obdobie Veľkej Moravy.

Na otázku, ktoré lokality sú najväčšími favoritmi na miesto Metodovho hrobu, povedal: „Na podklade výsledkov archeologických výskumov - a to v celom priestore niekdajšej Veľkej Moravy - je to hradisko Valy pri Mikulčiciach a predovšetkým kresťanské centrum na Metodovej výšine v Uherskom Hradišti-Sadoch, ktoré bolo súčasťou rozsiahlej mocenskej aglomerácie vtedajšieho Veligradu.“

Práve tu sa kladie centrálna oblasť Veľkej Moravy a dve hlavné lokácie možného Metodovho hrobu. Hrob číslo 580 v priestore mikulčickej baziliky bol sprvu označovaný za hrob svätca, dnes sa vie, že pochádza zo staršieho obdobia. A v priestore cirkevného centra v Uherskom Hradišti-Sadoch sa skutočne našla dutina v základoch kostola, ktorá zodpovedá historickému záznamu.

Galuška však dodáva, že v nej nenašli predmet, ktorý by sa dal jednoznačne prisúdiť postave vysokého cirkevného hodnostára: „Táto dutina mohla veľmi dobre byť miestom prvotného uloženia hrobu arcibiskupa Metoda. Napokon, nijaké iné preukázateľnejšie miesto či hrob v žiadnom z preskúmaných zvyškov sakrálnych stavieb z obdobia Veľkej Moravy sa nenašli. Domnievam sa, že poznáme miesto prvotného uloženia hrobu, poloha druhotného uloženia svätcovho hrobu, ak existovala, zostáva zatiaľ neznáma.“ Podľa čoho by sme vlastne vedeli identifikovať hrob svätca?

„Hypoteticky možno predpokladať, že by mal mať pri sebe okrem šiat prinajmenšom prsteň, kalich a pastiersku palicu, teda berlu,“ myslí si Luděk Galuška.

„Nedá sa však vylúčiť, ba je to dosť pravdepodobné, že Metodov hrob z miesta pôvodného uloženia previezli jeho stúpenci inam, keďže zo strany nitrianskeho biskupa Wichinga, vracajúceho sa z Ríma, mu hrozilo reálne zničenie. Druhotný Metodov hrob sme buď ešte stále neobjavili, alebo ho, naopak, už v minulosti nespoznali a nedochoval sa.“ Svätcovo posledné tajomstvo tak zostáva otvorenou otázkou a odpoveď bude lákať aj v budúcnosti.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].