Zariadenie Ombudspotu takmer za 30-tisíc eur financovali fondy Nórska a Európskeho hospodárskeho priestoru. Helena Mezenská by však z únie vystúpila.

Mezenská by chcela prehodnotiť naše členstvo v únii, peniaze jej však nesmrdia

Mezenskej združenie vzniklo vďaka dotácii 290-tisíc eur z fondov súvisiacich s EÚ. Napriek tomu by chcela prehodnotiť naše členstvo v únii.

Poslankyňa a prezidentská kandidátka Helena Mezenská získala veľa fanúšikov z radov nacionalistov a extrémistov vďaka vyhláseniu, že by bolo vhodné prehodnotiť členstvo Slovenska v Európskej únii. Podľa nej sa nenaplnili očakávania ľudí.

Osobné očakávania pani Mezenskej sa však mohli naplniť vrchovato, keďže len vďaka vstupu Slovenska do EÚ si zriadila občianske združenie Ombudspot v Poprade a ona sa začala nazývať spotrebiteľskou ombudsmankou.

Jej združenie získalo príspevok 290-tisíc eur z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskych fondov. Sú to peniaze, ktorými Nórsko, Lichtenštajnsko a Island prispievajú na rozvoj chudobnejších šestnástich krajín Európskej únie.

Ide o akúsi neformálnu kompenzáciu za to, že tieto tri bohaté krajiny síce nie sú členmi EÚ, ale majú prístup na jej jednotný trh v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Takže ak by Slovensko nebolo členom EÚ, pani Mezenská by z Nórskych fondov nezískala ani cent.

Vie, čo hovorí?

Keďže Helena Mezenská na jednej strane spochybňuje výhody EÚ a na druhej strane z nich žije, požiadali sme ju, aby nám tento rozpor vysvetlila.

Poslankyňa, ktorá tak naliehavo vyzýva ostatných politikov na transparentnosť, však zrejme neznesie, keď niekto iný chce to isté od nej. Akúkoľvek debatu odmietla a ohlušila nás hysterickým krikom a spŕškou nadávok, že sme zaplatení, tendenční a zlomyseľní. Napokon však predsa len poslala písomné stanovisko.

„Ak si niekto myslí, že pre 290-tisíc eur, za ktoré si združenie v rokoch 2009 - 2011 odviedlo poctivo svoju prácu, sa budem nečinne prizerať na rozkrádanie nášho štátu a transferovanie všetkých miliónových zdrojov, ktorými sú naši ľudia zdieraní v prospech slovenských a európskych oligarchov, tak sa veľmi mýlite.“

Zabudla však uviesť, kedy a ako EÚ rozkrádala Slovensko alebo zdierala ľudí. To sú totiž aktivity, ktorým sa venujú najmä národní politici a domáci mecenáši, o čom svedčí nespočetne veľa káuz. Chceli sme vedieť, či pani Mezenská vie niečo viac, ale dočkali sme sa iba konštatovaní, že „vďaka únii Slovensko a ľudia stratili svoju slobodu, potravinovú, energetickú a finančnú nezávislosť“.

Márne sme sa chceli pani Mezenskej spýtať, o čom presne hovorí, pretože podobné koncepty absolútnej slobody a hospodárskej nezávislosti naposledy v Európe budovali komunisti Enver Hodža v Albánsku a Nicolae Ceausescu v Rumunsku. Aj dnes vystúpenie z EÚ presadzujú v rôznych krajinách politici podobného razenia. Radovan Geist z portálu Euractiv.sk hovorí, že „medzi nimi nájdete krajných nacionalistov aj strany hlásiace sa ku komunizmu.

Vo väčšine prípadov však ide o okrajové strany, a to tak ideologicky, ako aj z hľadiska ich vplyvu. Výnimkou je len Veľká Británia“. Na Slovensku o vystúpení z EÚ hovoria iba ultranacionalisti a extrémisti typu Mariana Kotlebu, ktorý nedávno označil EÚ za zločineckú organizáciu.

Extrémisti na sociálnych sieťach sa netaja tým, že práve táto téma je dôvod, prečo ich tak veľmi oslovila Helena Mezenská. Patria medzi nich aj fanúšikovia Slovenského hnutia obrody. Zrejme nebude náhoda, že hnutie má sídlo v Nitre, kde sa extrémistom mimoriadne darí a nedávno tam partia holohlavých mužov s výzorom neonacistov dokopala návštevníkov študentského baru Mariatchi.

Predstavitelia hnutia nenávidia Európsku úniu, obdivujú Jozefa Tisa a ich vzorom je aj Helena Mezenská. Výzvy na zbieranie podpisov pod jej prezidentskú kandidatúru sa objavili tiež na ich profile na sociálnej sieti.

Veľkých holohlavých mužov v bomberách často vidieť aj medzi ľuďmi v protestných davoch, ktoré sa pred pár týždňami domáhali vstupu do rôznych inštitúcií v Bratislave a na ich čelo sa ochotne postavila práve Mezenská, ktorej neustály krik privádza jej fanúšikov do vytrženia.

Skutky a činy

Priestranné kancelárie združenia Ombudspot v Poprade sú skutočne reprezentatívne. Pani Mezenská si ich ako predsedníčka združenia zariadila v roku 2009 z Nórskych fondov v rámci dvojročného projektu na ochranu spotrebiteľov, ktorý presadila vďaka členstvu Slovenska v EÚ. Medzi jeho oficiálne ciele patrilo aj zosúladenie slovenskej spotrebiteľskej legislatívy s právom EÚ.

Podľa finančného vyúčtovania, ktoré máme k dispozícii, boli celkové náklady projektu viac ako 290-tisíc eur, pričom takmer 150-tisíc eur sa použilo na platy realizačného tímu. Podľa oficiálnej prezentácie projektu ich bolo dvanásť aj s ombudsmankou Helenou Mezenskou.

Tá odmietla odpovedať na otázku, aká bola jej mesačná odmena. Desatinu rozpočtu, teda skoro tridsaťtisíc eur, použili na zariadenie spotrebiteľského centra v Poprade - nábytok, počítače, techniku, zriadenie webstránky, vedenie účtovníctva a ďalšie nevyhnutnosti, ktoré združenie dodnes využíva.

Projekt určite pomohol mnohým spotrebiteľom, poskytol zhruba 1 600 konzultácií, mimosúdne riešil viac ako šesťsto prípadov a vo viac ako štyridsiatich úspešne zastupoval spotrebiteľov pred súdom. Je otázne, či by pani Mezenská získala takéto štedré finančné krytie na obhajobu spotrebiteľov a vybudovanie reprezentatívnych priestorov mimo európskych finančných mechanizmov. Jej združenie čerpá peniaze aj z rôznych štátnych dotácií, hoci v menšej miere.

V roku 2011 získalo z ministerstva hospodárstva podporu na štyri projekty v hodnote bezmála 30-tisíc eur. Nasledoval však spor o vrátenie časti peňazí, pretože ministerstvo ich vyhodnotilo ako neoprávnený výdavok. Žiadalo späť takmer štyritisíc eur, čo Mezenská odmietala zaplatiť. Napokon spor vyriešila Správa finančnej kontroly, ktorá v Mezenskej združení urobila audit.

„Kontrola potvrdila, že časť prostriedkov bola použitá neoprávnene, ale uložila združeniu povinnosť vrátiť iba 55 eur,“ potvrdil hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič. Prezidentská kandidátka vo svojom životopise priznáva, že na svoje pôsobenie spotrebiteľskej ombudsmanky sa vzdelávala tiež za európske peniaze v Bruseli. Minimálne jeden jej kurz bol v rámci programu Phare. Konkrétne si v životopise uvádza dve školenia v európskej spotrebiteľskej organizácii BEUC v rokoch 2004 a 2005.

Európska únia bola vždy veľmi progresívna v ochrane spotrebiteľských práv a tlačila členské štáty do oveľa vyššieho štandardu, ako boli mnohé zvyknuté. To napokon uznalo aj Mezenskej združenie Ombudspot, keď sa v roku 2010 objavil pred Súdnym dvorom EÚ v Luxemburgu prvý prípad slovenskej „nebankovky“ poskytujúcej rýchle úvery. Petra Čakovská z Ombudspotu to vtedy vítala slovami, že ide o „novodobý jav a prípadný precedens by mohol byť míľovým krokom vpred“.

Výhody a nevýhody členstva v EÚ

Členstvo v EÚ je historicky jediná otázka, ktorú si občania Slovenska sami odhlasovali v referende. Po desiatich rokoch má aj svojich kritikov, najmä v strane Sloboda a Solidarita, ktorá namieta predovšetkým proti účasti v eurovale, kriveniu trhu eurofondmi, eurobyrokracii a prehlbovaniu politickej integrácie.

Samotné vystúpenie z EÚ však žiaden predstaviteľ SaS nikdy nepresadzoval. O opustení európskeho klubu zatiaľ z relevantných politikov hovoril iba Ján Slota a aktuálne Marian Kotleba. Z finančného hľadiska znamená európske členstvo pre Slovensko súhrnný čistý výnos viac ako päť miliárd eur. Ešte dôležitejšie sú však možnosti slobodne cestovať, pracovať a zadarmo študovať v ktoromkoľvek európskom členskom štáte.

Rovnako aj silný tlak Bruselu na dodržiavanie ľudských a občianskych práv, čo veľmi pomohlo aj slovenskej demokratickej opozícii v časoch tuhého mečiarizmu. Odstránenie extrémizmu a rozvíjanie liberálnej demokracie má Európska únia vo svojom rodnom liste. To je dôvod, prečo má najväčších odporcov práve medzi radikálmi.

Ak by sa Slovensko rozhodlo viac podporovať potravinovú či energetickú nezávislosť, EÚ jej v tom nijako nebráni. Je to len otázka priorít vlády a domáceho rozpočtu. Priame platby poľnohospodárom sú už od roku 2012 na rovnakej úrovni v starých i nových členských štátoch. Na odstavenie jadrového reaktora V1 v Jaslovských Bohuniciach získalo Slovensko z EÚ už viac ako 200 miliónov eur a chce získať ďalšie.

Po plánovanom dobudovaní elektrárne v Mochovciach bude mať krajina elektriny nadbytok a bude ju môcť vyvážať. Mezenská v minulosti kritizovala najmä zavedenie eura, ktoré podľa nej zvýšilo ceny na Slovensku. Ide o častý mýtus založený na pocitoch a nie faktoch. Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska rástli ceny po prijatí eura na Slovensku v roku 2009 len o 0,15 percenta.

Neskôr sa inflácia mierne zrýchlila, ale to spôsobila najmä zvýšená DPH. Dnes ceny opäť rastú menej ako dvojpercentným tempom. Slovenské hospodárstvo bolo historicky v najhoršej kondícii po skončení Mečiarovej vlády po roku 1998, keď ešte ani nezačalo rokovať o vstupe do EÚ. Ceny rástli viac ako štrnásťpercentným tempom ročne a nezamestnanosť atakovala hranicu dvadsiatich percent.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].