Po tom, čo si Milan Ičo uchmatol Slanské lesy, začal stavať vlastný kaštieľ, na poľovačkách hostil sudcov i politikov.

Milan Ičo si privlastnil Slanské lesy, na súdne pojednávania nechodí

S podvodom na úrovni naivných hlupákov sa naše súdy trápia už druhé desaťročie. Nad pozemkami v hodnote 43 miliónov eur získal moc Milan Ičo prostredníctvom výmyslu o dare od grófa Károlyiho.

Čo robíte na mojom pozemku? Mali ste mi dať vedieť, že tu niečo riešite! Toto všetko patrí mojej firme, - rázne karhal Milan Ičo policajtov a rukami ukazoval na lesy okolo seba. Všetci prítomní na moment stratili reč a neveriacky pozerali na pupkatého chlapíka, či sa im náhodou len neprisnil.

Práve v tento deň, keď sa priamo pred očami policajtov premával po hore a ešte aj vykladal o svojich vlastníckych právach na ňu, mal Milan Ičo sedieť na lavici obžalovaných na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Za to, že si podvodom prisvojil práve tie lesy, na ktoré teraz tak spupne ukazoval.

Nedomyslel detaily

Do katastra bola firma Milana Iča ako vlastník 6 500 hektárov Slanských lesov zapísaná v roku 1998. Podľa prokuratúry sa mu podarilo získať takýto obrovský majetok v hodnote štyridsaťtri miliónov eur len vďaka spolupráci s notárom Ferdinandom Ontkom a vtedajším riaditeľom Správy katastra v Trebišove Pavlom Pačutom.

Dôvodom na vlastníctvo lesov mal byť údajný dar grófa Ladislava Károlyiho svojej nemanželskej dcére Márii Dušičkovej. K darovaniu vraj došlo ešte v roku 1913, ale pre obavu o svoju dobrú povesť nedal gróf zmeny vo vlastníctve zaknihovať. Až grófov vnuk László Károlyi splnil prianie svojho deda a osobne dohliadol na to, aby Mária Dušičková svoje lesy mohla konečne užívať.

Ičo a jeho komplici tvrdia, že grófov vnuk pricestoval na Slovensko, navštívil vtedy už osemdesiatpäťročnú Dušičkovú a existenciu darovacej zmluvy potvrdil u notára.

Stará pani, ktorá mala už dobrých dvadsať rokov vážne zdravotné problémy, a preto nikam necestovala, ba ani len prevzatie invalidného dôchodku nedokázala podpísať vlastnou rukou, vraj zrazu chytila druhý dych. Sama založila spoločnosť s ručením obmedzeným a Slanské lesy vložila do nej ako firemný majetok.

Pár dní pred svojou smrťou staručká a chorá pani previedla celú firmu na manžela svojej vnučky Milana Iča. Pri vymýšľaní uvedeného príbehu sa Ičo nezapodieval detailmi, a tak pri preverovaní jeho pravdivosti vyšli najavo celkom vtipné „skutočnosti“.

Napríklad, že v čase darovania Slanských lesov nebola Mária Dušičková ani len na svete, narodila sa zhruba až o sedem-osem mesiacov neskôr. Alebo že celé darované územie ani nepatrilo Károlyiovcom, veľkú časť z neho vlastnil iný grófsky rod - Forgácsovci.

Čítajte viac:

Kauza Slanské lesy: Namiesto vynesenia rozsudku súd trestné stíhanie obžalovaných zastavil

Zaujímavé tiež je, že Károlyi vraj v roku 1913 daroval svojej nemanželskej dcére veľmi prezieravo práve tie pozemky, ktoré pri vytyčovaní hraníc po vojne ostali na území Slovenska, hoci väčšina majetku Károlyiovcov spadá do Maďarska.

Osvietenie pred záverečnými rečami: Obžalobu na Iča, Ontka a Pačutu ako na organizovanú skupinu podala prokuratúra za trestný čin podvodu a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. Korunným svedkom prípadu sa stal gróf László Károlyi, ktorý poprel, že by čosi vedel o darovaní Slanských lesov jeho dedom Márii Dušičkovej.

V Ičov neprospech vychádzajú aj historické fakty a objektívne zistené skutočnosti. Debaty pozorovateľov sa nevedú o otázke Ičovej viny či neviny, scvrkli sa na tipy ohľadne adekvátnej výšky trestu. Zato sudcovia sa zaoberajú úplne inými vecami. Už vlani v decembri čakala verejnosť na verdikt v kauze Slanské lesy.

Súd avizoval, že na rade sú záverečné reči a vtom prišiel obrovský šok. Pár dní pred vytýčeným pojednávaním sa senát Krajského súdu v Banskej Bystrici celkom nečakane a nepredvídateľne stretol za zatvorenými dverami na takzvanom neverejnom zasadnutí, kde sudcovia rozhodli o zastavení trestného stíhania všetkých troch obžalovaných.

Tvrdili, že Ičo, Ontko a Pačuta sa postavili pred súd až po jedenástich rokoch od spáchania skutku a tým boli porušené ich ľudské práva a základné slobody.

Okrem toho na obháňanie tejto vydarenej trojice za podvod už podľa banskobystrických sudcov nebol nástojčivý dôvod, lebo v občianskoprávnom konaní bolo rozhodnuté, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností nie je Ičo, ale Slovenská republika. Čiže - prečo ich vlastne trestať...

Uznesenie o zastavení trestného stíhania Najvyšší súd SR zrušil, lebo „nezistil žiadne relevantné dôvody“ na zastavenie stíhania a pripomenul, že „za každý protiprávny čin treba vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť“.

Aspoň pokiaľ nie je jeho závažnosť nepatrná, čo sa o tomto prípade, týkajúcom sa majetku s hodnotou 43 miliónov eur, rozhodne povedať nedá. Najvyšší súd si neodpustil ani mierne štipľavú narážku na margo kontroverzného rozhodnutia krajského senátu - ak si sudcovia naozaj mysleli, že neprimeranou dĺžkou konania došlo k porušeniu práv obvinených už pred podaním obžaloby, prečo súd vôbec začal o obžalobe konať, prečo nerozhodol o zastavení trestného stíhania už v roku 2009?

Prečo banskobystrický krajský senát trápil trojicu chudákov ďalšie štyri roky? Prečo ich naťahoval ešte aj s prípravou záverečných rečí?

Čulý pacient

Na pokyn Najvyššieho súdu začal krajský súd vo veci opäť konať, ale prípad aj tak stojí na mŕtvom bode. Lebo Ičo na pojednávania nechodí. Na začiatku októbra tohto roku samozvaný pán Slanských lesov žiadal súd o odročenie pojednávania vytýčeného na 22. až 27. októbra preto, že bol náhle, v nočných hodinách, hospitalizovaný na chirurgii so závažným ochorením hrubého čreva.

Písal, že ho čaká ťažká operácia a následná niekoľkomesačná práceneschopnosť „z dôvodu obmedzenej možnosti pohybovania sa“. Predseda senátu si osobne telefonicky overil, či bol Ičo skutočne hospitalizovaný, a keď mu prednosta chirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice docent Belák potvrdil, že Ičo bol u nich 15. októbra operovaný a „teoreticky by mohol byť schopný“ zúčastniť sa na pojednávaní až koncom novembra, vytýčil nový termín na prvého decembra.

Ale, ako sa ukázalo, Ičov zdravotný stav nebol ani zďaleka taký dramatický. V pondelok 27. októbra, čiže v čase pôvodného termínu súdu, vôbec nevyzeral, že by nezvládol pojednávanie.

„V ten deň sme pod cestou medzi Izrou a Kalšou našli upytliačeného jeleňa s odrezanou hlavou. Privolali sme policajtov. Na miesto prišli obvoďáci z Bohdanoviec aj kriminalisti z Košíc. Kým zaisťovali dôkazy, objavila sa na ceste terénna Toyota. Auto zastalo a vystúpil z neho Milan Ičo. Hneď sa do policajtov pustil, že čo robia na jeho pozemku."

"Radšej som odišiel bokom, tie jeho rozprávky som počul veľakrát, už na ne nemám nervy,“ hovorí lesník František Dvorový. Podľa jeho slov sa Ičo v aute viezol sám, žiadna iná osoba ho nesprevádzala. „Predpokladám, že sa vracal zo svojej chaty, ktorá stojí hneď pri Izre.“

Nedotknuteľný

O Ičovom pohybe popri tomto mieste s presne udaným dňom i hodinou existuje rukolapný dôkaz, policajti o tejto skutočnosti spísali zápisnicu. Ale ani to ho neprinútilo byť pokorný, vyhol sa aj ďalšiemu pojednávaniu. Prvého decembra vraj na súd nemohol prísť pre pooperačné komplikácie.

V oblasti Slanských lesov, kde domáci Ičove „grófske“ spôsoby dôverne poznajú - pamätajú si ešte, ako v záhrade choval leva či ako začal stavať vlastný kaštieľ -, sa jeho arogancii ani nečudujú. Jeho kontakty s politikmi i so sudcami sú tu známe, mnohí si pamätajú, ako ich Ičo hostil na poľovačkách.

A nikto nezabudol ani na to, že jedného zo svedkov kauzy nešťastnou náhodou na poľovačke postrelili a zomrel, ďalší svedkovia sa istý čas pohybovali iba s ochrankou.

„Ičovi sa všetko prepečie. Dežko si odvezie na káričke drevo, zastavia ho policajti, spíšu škodu dve eurá, po nejakom čase ho nachytajú s drevom za tri eurá a keď sa mu nazbiera škoda za desať eur, šupnú ho do basy. Ičo si privlastní nie pár kusov dreva, ale celé lesy a stále sa môže tváriť ako bezúhonný občan,“ konštatuje ďalší lesník Pavol Jakab, ktorý Iča pozná ešte z čias, keď pracoval ako kúrenár.

„Vyhýbanie sa súdu nie je u Iča žiadna novinka. Už raz bol akože ťažko chorý a potom sme sa dozvedeli od chlapa, ktorý jeho zapadnuté auto ťahal traktorom, že v posteli ležať nemusí. Sudcovia dali jeho zdravotný stav vtedy skontrolovať a znalec povedal, že nič nebráni, aby sa na pojednávaní zúčastnil.“

Jakab má pravdu. Ľudia z okolia Slanských lesov museli už dávno stratiť pojem o tom, čo má v našej spoločnosti prioritu. Na malých zlodejov sme prísni, Ičo ostáva nedotknuteľný.

V ukradnutých lesoch mu lesný úrad, teda štátny orgán, opakovane umožňoval zapoľovať si na vysokú zver dávno po podaní obžaloby. A na budovaní cyklochodníka cez Slanské lesy aktuálne zarába firma Ičovho syna.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní