Prekrývajú?: Sídlo Vojenského spravodajstva. Ľubo vraj poškodil jeho dobrú povesť tým, že podal sťažnosť na riaditeľa.

Muža, ktorý sa bránil zneužitiu osobných údajov, chcela štátna moc umlčať

Prečítajte si, ako môže údajná „administratívna chyba“ tajnej služby skomplikovať život jedincovi, ktorý nemá žiadnu šancu brániť sa proti štátnej mašinérii utajovaných skutočností.

Tridsaťtisíc eur žiadalo ministerstvo obrany v zastúpení vtedajšieho riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby (VSS) Juraja Šeba od bývalého príslušníka tejto organizácie. Zaplatiť mal za to, že podal podnet na preverenie konania dotyčného riaditeľa a tým vraj poškodil dobrú povesť vojenských tajných.

Okresný súd Bratislava lll žalobu zamietol. V zdôvodnení rozhodnutia sudca píše, že VSS nepreukázala ani len existenciu svojej dobrej povesti, nieto ešte akési jej poškodenie. Ministerstvo sa neodvolalo, rozsudok je právoplatný.

Problémy s políciou a poisťovňou

O tom, že Ľubo pracoval vo VSS, nikto z jeho okolia netušil a on chce, aby to tak ostalo aj naďalej. Preto sme sa dohodli, že jeho celé meno ani iné údaje, pomocou ktorých by ho mohli identifikovať, uvádzať nebudeme.

„Zo služobného pomeru som bol prepustený v októbri 2008 a v roku 2009 som dostal predvolanie na políciu. Oznámili mi, že som pri zmene trvalého bydliska neprehlásil svoje auto, a tým som spáchal priestupok. Podľa toho, čo mi policajti povedali, išlo o Fabiu, ktorú som používal ako príslušník VSS a o ktorej som vedel, že patrí ministerstvu obrany."

"Auto bolo oficiálne zapísané na moje meno, aby som pri svojej práci nemohol byť odhalený, keby niekde bolo treba ukazovať papiere od auta. Lenže služobnú Fabiu som prestal používať ešte v čase, keď som na VSS pracoval. Začiatkom roka 2008 mi riaditeľ nariadil, aby som auto odovzdal."

"Podpísal som protokol o odovzdaní vozidla a tiež plnú moc na zastupovanie pri prehlasovaní majiteľa auta na dopravnom inšpektoráte. Čo sa s autom ďalej dialo, som nevedel. Automaticky som predpokladal, že je zapísané na nejakého iného majiteľa.“

Ľubovi neostávalo iné, iba policajtom povedať, že k tejto veci vypovedať nemôže, lebo ide o utajované skutočnosti, a oni postúpili prípad na prokuratúru. Medzitým Ľuba zaskočila ďalšia nepríjemná zásielka. Poisťovňa mu poslala upomienku, že za Fabiu neuhradil poistné.

„To už mi bolo jasné, že vojsko stále používa auto na moje meno, a začal som sa brániť. Vzápätí ktosi dlžné poistné za auto zaplatil poštovou poukážkou. Lenže v mojom mene a s mojou starou adresou!“

„Administratívna chyba“

Na prokuratúre podal Ľubo trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, ale nepochodil.

Vojenská spravodajská služba sa k vlastníctvu auta nechcela priznať, a tak vojenská obvodná prokuratúra konštatovala, že podľa „doposiaľ zadováženého spisového materiálu“ je jediným vlastníkom spomínaného automobilu Ľubo, nie VSS.

V uznesení o odmietnutí trestného oznámenia prokurátor konštatuje, že aj keby auto vlastnili vojenskí tajní a v evidencii dopravného inšpektorátu by nevykonali potrebnú zmenu po ukončení Ľubovho služobného pomeru, „takéto konanie by nenaplnilo základné znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu“. Išlo by len o administratívnu chybu.

Možno na vojenskej prokuratúre vedia svoje, ale kto okrem nich si dokáže predstaviť flagrantnejší prípad zneužitia osobných údajov, ako keď vojenská tajná služba použije nič netušiaceho človeka na krytie svojich aktivít. Nemusíme zachádzať až do konšpiratívneho fantazírovania nad tým, do akého nebezpečenstva môže takéhoto nešťastníka vojsko dostať.

Stačí pripustiť pomerne bežné okolnosti. Napríklad dopravnú nehodu, pri ktorej vodič ujde, ale svedkovia si zapamätajú evidenčné číslo vozidla.

Ako úboho by asi vyznela obrana nejakého „nevedka“, ktorý by dookola tvrdil, že auto oficiálne zapísané na jeho meno nie je jeho? Čím by mohol policajtov presvedčiť? Aký dôkaz by bol pre nich dostačujúci? Alebo si spomeňme na objektívnu zodpovednosť, pri ktorej polícia vôbec neskúma, kto sedel za volantom. Pokutu za prekročenie rýchlosti musí zaplatiť majiteľ auta.

Frčka do nosa

Ľubo si veľmi dobre uvedomoval, ako môže údajná „administratívna chyba“ tajnej služby skomplikovať život jedincovi, ktorý nemá žiadnu šancu brániť sa proti štátnej mašinérii utajovaných skutočností. A tak písal ministrovi obrany, prezidentovi republiky, predsedovi Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady SR a žiadal prešetriť konanie vtedajšieho riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Juraja Šeba.

Ako odpoveď prišla súdna žaloba. Ministerstvo obrany v zastúpení riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby Jurajom Šebom žiadalo súd, aby Ľuba umlčal, teda aby mu uložil povinnosť upustiť od „akýchkoľvek neoprávnených zásahov do dobrej povesti riaditeľa VSS a ostatných funkcionárov“.

Ako nemajetkovú ujmu mal zaplatiť tridsaťtisíc eur! Sudca Ján Stanček sa so žalobou vyrovnal s prekvapivou ľahkosťou. Ministerstvo obrany poučil, že „podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu“.

Navyše, Ľubova sťažnosť bola podľa súdu „dostatočne konkrétna a smerovala k vyšetreniu konkrétnej veci“, teda nešlo o neprimeranú kritiku. A čo je najpodstatnejšie, súd považoval „za preukázané“, že Ľubov podnet na prešetrenie konania VSS v prípade spomínaného auta „je dôvodný“.

Parádnu frčku do nosa arogancii moci uštedril súd niekoľkými údernými vetami. Konštatuje, že ak sa niekto domáha ochrany dobrej povesti, v prvom rade by dobrú povesť musel mať: „... zoznam ocenení riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby nepostačuje na preukázanie dobrej povesti právnickej osoby... Navyše, pokiaľ ide o ocenenia od samotného navrhovateľa, respektíve jeho zložiek... mohlo by ísť o samovytváranie dobrej povesti.“

Pre úplnosť treba dodať, že škandály okolo šéfa vojenských tajných Juraja Šeba sa prevalili až po vydaní tohto súdneho rozhodnutia. Ide o podozrenia z tunelovania VSS a tiež o zverejnené fotografie Šeba a ďalšieho vojenského funkcionára tajných Ľubomíra Skuhru, na ktorých niekde v Afrike vysmiati pózujú s neslávne známym Slotovým tajomníkom Georgeom Gansém. Šebo bol napriek všetkému poverený ďalšími úlohami dôležitými pre štát. Naposledy ako vojenský pridelenec v Číne.

Čakanie na premlčanie

V prípade podivných okolností okolo auta patriaceho ministerstvu obrany medzičasom zasiahla Generálna prokuratúra SR. Konštatovala, že doposiaľ „orgány činné v trestnom konaní dostatočne nepreskúmali argumentáciu a náležite nezistili skutkový stav“, a vydala pokyn na začatie trestného stíhania. Zdalo by sa teda, že veci konečne nabrali normálny smer. Omyl.

Na Prezídiu Policajného zboru SR sme sa pýtali, v akom štádiu je v súčasnosti vyšetrovanie podozrenia zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, ale odpovede sme sa nedočkali. A to napriek telefonickej urgencii a uisteniam hovorkyne Andrey Dobiášovej, že informácie poskytnú.

Ľubo si myslí, že celé trestné stíhanie vedie len prokuratúra a niekto má záujem zamiesť ho pod koberec: „Chcel som sa pozrieť do spisu, ako poškodený mám na to právo."

"Z Generálnej prokuratúry mi oznámili, že pri trestných činoch zneužitia právomoci verejného činiteľa je chránený verejný záujem, takže postavenie poškodeného nemám a do spisu ma nepustia. Ignorujú, že v tomto prípade je stíhanie vedené aj pre trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a zneužité tu boli moje osobné údaje."

"Dozvedel som sa iba, že minister obrany nezbavil mlčanlivosti nikoho, kto by k prípadu mohol niečo povedať. Pre Generálnu prokuratúru je to dostatočný dôvod na prerušenie stíhania. Podľa zákona však skutočnosti týkajúce sa trestnej činnosti verejných činiteľov nemôžu byť utajované. Podľa mňa sa tu kvôli podozrivým funkcionárom hrá o čas. Kompetentní čakajú na premlčanie spáchaných skutkov. Potom im už môže byť všetko jedno. Majú po problémoch.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní