Roman Blaško: Strážca prírody podal podnet, krížová cesta beztak stojí.

Na národnej pamiatke, ktorá pamätá Keltov, načierno vyrástla krížová cesta. Cirkev v tom nevidí problém

Za Boha, za zákon. Alebo - kto potrestá cirkev, keď stavia protiprávne?

Oddnes sa bude týčiť Kristov kríž na najvyššom mieste nad celou púchovskou farnosťou, dekanátom, dolinou. Drahí veriaci, radi sem prichádzajte so svojimi deťmi. Odovzdávajte dar viery. A urobme oddnes ešte jedno dôležité gesto. Vyzdvihnime Kristov kríž predovšetkým vo svojich srdciach. Nezabúdajme - kríž je jediný zdroj, ako prekonávať každé utrpenie, fyzické, duchovné, ako vedieť žiť s tými, ktorí rania, - tento príhovor si počas leta vypočuli veriaci. Jeho autorom bol dekan dekanátu Púchov monsignor Michal Keblušek a predniesol ho pri slávnostnom požehnaní krížovej cesty v Streženiciach, dedine pri Púchove.

Krížová cesta: Vznikla bez stavebného povolenia, povolenia od pamiatkarov, od ochrany prírody.
Krížová cesta: Vznikla bez stavebného povolenia, povolenia od pamiatkarov, od ochrany prírody.
Foto: Archív

Pán dekan vysvetlil, že krížová cesta vznikla vďaka mladému kňazovi Miroslavovi Klobučníkovi. „Tu v Štepniciach kňaz Mirko ako chlapec prežíval veľa dní, najmä prázdniny. Často hľadel na kríže. Pochopil lásku Kristovho kríža. Stal sa kňazom. Chcel ešte viac. Túžil, aby sa táto najcennejšia pravda šírila najmä v tejto osade. Rozhodol sa vybudovať neľahké dielo - krížovú cestu. Pochopili ho viacerí. A tak sa začalo budovať veľké dielo. Obetaví ľudia pokračovali brigádami aj v posledných dňoch. Až prišiel najkrajší deň. Tento deň. Požehnanie tohto úžasného diela.“

Na akcii boli desiatky veriacich. - Išlo, skrátka, o bežnú náboženskú aktivitu, na ktorú má každý na Slovensku právo. Až na to, že celá akcia sa týkala krížovej cesty, ktorú svojvoľne začali stavať a napokon aj postavili na národnej kultúrnej pamiatke. Teda na kultúrnom dedičstve, ktoré patrí nám všetkým a ktoré majú pred poškodzovaním chrániť zákony. Štepnická skala, ktorej sa to týka, skrýva totiž našu dávnu históriu.

Cesta na kopec

Kráčame na kopec, ktorý sa rozkladá za dedinou. Starosta Streženíc Juraj Hrišo nám najskôr prisľúbil stretnutie a vyjadrenie k celej veci, odrazu prestal zdvíhať telefón a potom nám poslal esemesku, že celý týždeň nemá čas. Dedina je pritom taká malá, že nemá ani svoju farnosť a spadá pod Púchov - žije v nej necelých tisíc obyvateľov.

Štepnická skala sa nachádza nad lazom Štepnica. Okolo stoja novostavby aj ruiny opustených starých domov z kameňa a nepálenej hliny. Navôkol sa rozprestierajú nádherné kopce a doliny Bielych Karpát, ideálne miesto na turistiku aj hľadanie histórie. Zastavenia krížovej cesty lemujú chodník, na krížoch sú gýčové výjavy z umelej hmoty, azda z Poľska. Podaril sa aj nechcený žart - turisti nafotili dva nápisy, na ktorých omylom vynechali slabiku, takže Šimon pomáhal niesť kríž „Ježovi“ a nie Ježišovi, rovnako Veronika podala šatku „Ježovi“.

Štepnická skala: Národná kultúrna pamiatka bola sídlom Keltov v neskorej laténskej dobe.
Štepnická skala: Národná kultúrna pamiatka bola sídlom Keltov v neskorej laténskej dobe.
Foto: Archív

Chyba je už odstránená, kríže však zostali. Nad všetkým tróni hlavný kríž na vrchole kopca, ktorý pripomína socialistické pamätníky. Vedie k nemu ohromné betónové schodisko. Okrem toho tu čnie veža vysielača. Tú kedysi postavili komunisti.

Kelti od Váhu

Nikde niet žiadnej informačnej tabule, ktorá by turistom opísala, kde sa nachádzajú. Aj oko laika pritom môže pozorovať pozostatky valov a vynikajúcu polohu, ktorú si pred tisícročiami vybrali dávni obyvatelia. V hĺbke pod nami leží koryto Váhu, kadiaľ viedla významná cesta.

Bokom leží Púchov, okresné mesto, ktoré dalo názov celému jednému fenoménu histórie - takzvanej púchovskej kultúre. Štepnická skala totiž patrí k lokalitám, kde sídlili ľudia stáročia pred narodením Krista - ide o prvé historicky bezpečne dokázateľné etnikum na našom území. Obdobie sa odborne nazýva latén, ale každý sa zorientuje, ak povieme, že išlo o Keltov.

Na Štepnickej skale aj inde našli po nich mnohé nástroje, ihly, hroty šípov, keramiku, kostry. Stavali hradiská, razili mince, keramiku točili na hrnčiarskom kruhu. Typické je aj využívanie skalných plošín ako tej v Streženiciach, ktoré slúžili ako opevnenie. Keltský ľud sídlil na Považí, Pohroní, Ponitrí, na Liptove aj Orave a pod pojmom púchovská kultúra ho poznajú v celej Európe. Názov mu dal nemecký archeológ Emil Hoenning, ktorý v 19. storočí skúmal Púchovskú skalu a našiel jedinečné artefakty. Kelti boli nielen zruční remeselníci, ale mali aj rozvinutú spiritualitu s bohmi, rituálmi a mýtmi - zďaleka nešlo len o obetovanie mladých dievčat.

Púchovská skala dnes už nejestvuje. Nálezisko, ktoré dalo názov celej kultúre, dávno kompletne vyťažili kvôli vápencu. Komunisti dokonali zvyšok a so zemou prakticky zrovnali celé historické centrum Púchova. Dnes sa v meste snažia otočiť kurz - pred troma rokmi tam zriadili múzeum s expozíciou púchovskej kultúry, nájdete v ňom vystavené originálne nálezy aj makety keltských hradísk, ktoré odkryli naši archeológovia. Ako nám potvrdil zástupca primátora mesta Roman Hvizdák, v spolupráci s ďalšími múzeami plánujú rozšírenie expozície.

Podnet dostali

Ako je teda možné, že na Slovensku môže existovať národná kultúrna pamiatka s ochranou garantovanou zákonom a súčasne si na nej môžete postaviť krížovú cestu? „Nedá sa povedať, že kompetentní o tom nevedeli,“ hovorí Roman Blaško. „Prvýkrát som si všimol minulý rok, že na Štepnickej skale niečo vzniká. Povedľa cesty stáli betónové základy, kríže vtedy ešte nestáli a neboli vybetónované schody, ale už bolo jasné, že sa tu čosi chystá. Všetko bez stavebného povolenia, povolenia od pamiatkarov, od ochrany prírody.“

Roman patrí k ľuďom, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje okolo nich. „Ako strážca prírody som podal podnet na pamiatkový úrad aj na obecný úrad. Pamiatkari boli šokovaní, ale, bohužiaľ, nič sa s tým neurobilo. Človek má pocit, že všetci sa ticho dohodli,“ podotýka Roman Blaško. O nelegálnej výstavbe krížovej cesty odvysielala príspevok lokálna Púchovská televízia a pár mesiacov bolo ticho. Ibaže potom zistil, že v čiernej stavbe sa pokračuje, napokon krížovú cestu dostavali a prišlo finále v podobe slávnostného posvätenia púchovskými dušpastiermi.

Ako sme si overili, Štepnická skala sa nachádza aj v registri pamiatkových objektov. V roku 1968 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku práve preto, že ide o archeologickú lokalitu. „Podnet som podal v lete minulého roku a neskôr som žiadal, aby ma informovali, ako prebieha konanie, pretože na dotknutom území evidentne dochádzalo k ďalšej výstavbe a porušovaniu zákonov,“ opisuje Roman. „Načo teda máme zákony, pamiatkový úrad, políciu a stavebný úrad, keď nedokážu zabrániť znehodnocovaniu pamiatok?“

Made in Slovakia

Vec riešili pamiatkari na Krajskom pamiatkovom úrade (KPÚ) v Trenčíne. „Na základe doručeného podnetu urobil KPÚ Trenčín obhliadku predmetnej lokality. Vzhľadom na zistenia začal priestupkové konanie a uložil pokutu za narušenie národnej kultúrnej pamiatky Štepnická skala,“potvrdila nám trenčianska pamiatkarka Daniela Nipčová. „Vzhľadom na to, že zemné práce súvisiace s krížovou cestou sa už zrealizovali v celom rozsahu, nebolo možné včas ich zastaviť.“

Problémom podľa pamiatkarov býva, že stavebník ani nevie, že sa nachádza v priestore kultúrnej pamiatky. Fakt je, že na Štepnickej skale takéto označenie nenájdete. Vraj aby tu nerabovali zlodeji s detektormi. Ibaže detektoristi aj tak drancujú celé Slovensko, takže toto opatrenie pôsobí akosi absurdne.

Aj ďalší problém má značku - Made in Slovakia. Zodpovedným je totiž vždy vlastník. Ibaže to platí na papieri. Veď samotná archeologická lokalita má celú hŕbu vlastníkov, takmer šesťdesiat. Podľa pamiatkarov verejnosť od nich očakáva, čo nemôžu splniť - čiernu stavbu totiž môže dať odstrániť iba stavebný úrad. Keďže žiadosti o stavbu idú cez Obecný úrad v Streženiciach, starostovi, ktorý si na nás nevedel nájsť čas, sme adresovali otázky e-mailom. Zaujímalo nás, ako mohla cez jeho ruky prejsť čierna stavba. Odpoveď sme do uzávierky nedostali.

Realitou Slovenska je, že čierne stavby nikto neodstraňuje. Pri neschopnosti zodpovedných konať tento problém narastá do obludných rozmerov a páchatelia zámerne najprv začnú stavať a rátajú s tým, „že však sa to dodatočne zlegalizuje“.Celý proces sprevádza podvádzanie a korupcia.

Arogancia moci

Jedna vec sú zákony, ďalší rozmer je etický. Už komunisti ničili nálezisko, keď na ňom stavali vysielač - čo na tom, že sami vyhlásili lokalitu za kultúrnu pamiatku. Na lokalite sa priam núka paralela s aroganciou moci - komunisti a cirkev sú si v nej, zdá sa, veľmi podobní.

Iniciatívu kaplána Miroslava Klobučníka, ktorý pôsobí na Kysuciach, údajne podporili jeho príbuzní. Počas slávnosti na krížovej ceste zaznela v príhovore zmienka, že začatá stavba bola síce pribrzdená, ale napokon „sme dostali najväčší dar. Povolenie pokračovať. Pokračovalo sa“.

To značí, že cirkev vedela o narušení kultúrnej pamiatky i o pokute, nemala však problém posvätiť krížovú cestu a vlastne aj spôsob, ako obchádzať zákon. Zaujímalo nás, či Rímskokatolíckemu farskému úradu v Púchove neprekáža, že krížová cesta vznikla protiprávne. Od dekana Michala Kebluška sme dostali takúto odpoveď: „Krížová cesta bola dobudovaná v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Zo strany katolíckej cirkvi, farnosti Púchov, nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Ak sa chyba stala, stala sa niekde inde.“

„Poviem vám to, ale jedine bez mena. Nechcem, aby ma ukrižovali,“uviedol nás do problematiky slovenský pamiatkar. „S týmto sa stretávame roky. Myslíte si, že všetky tie kríže na našich kopcoch - a sú ich desiatky - sú hádam legálne stavby? Slovensko je posiate krížmi a takmer vždy ide o černotu. A, ako vieme, u nás stále nikto čierne stavby neodstraňuje. Veď keď to neurobia s gýčovým mafiánskym hotelom postaveným načierno bárs v Tatrách, tak si myslíte, že by niekto mal odvahu odstrániť nelegálne postavené katolícke kríže? Proti žiadnej viere nemožno namietať nič, ale žijeme tu všetci. Prečo by mala jediná viera okupovať naše kopce, veď potom si môžu rovnako načierno začať stavať po kopcoch svoje monumenty moslimovia, židia, satanisti alebo moderní pohania.“

Tí sa však aspoň oficiálne nezastrešujú siedmym prikázaním Nepokradneš a ôsmym Nebudeš krivo 
svedčiť.


VIDEO Plus 7 Dní