Legňanka: Prameň pár metrov za pohraničnou dedinkou je zatiaľ známy len domácim a turistom. Onedlho z neho voda potečie podzemným potrubím do Poľska, odkiaľ sa bude vyvážať - možno aj k nám.

Na slovenskej minerálke budú profitovať hlavne Poliaci

Dedina Legnava vymiera napriek krásam okolitej prírody či smiešnym cenám za domčeky, pohybujúcim sa okolo šesťtisíc eur. Niet roboty, niet ľudí.

Nápad podnikať na Slovensku sa zrodil pred vyše desiatimi rokmi v hlavách šéfov krakovskej spoločnosti, ktorá sa zameriava na fľaškovanie a distribúciu minerálok. Vybrali si pohraničnú dedinku Legnava, kde pramení minerálna voda, zatiaľ známa len domácim a turistom, a dohodli spoluprácu so slovenským partnerom.

Ich plány boli veľkorysé. Chceli financovať výskum, geodetické i geologické práce, rozbory vody, výkup pozemkov, potrubia i výstavbu plniarne, ktorá by mohla zamestnať asi dvadsať ľudí. Získali by všetci - slovenskí i poľskí podnikatelia, obec aj miestni obyvatelia. Ibaže slovenská realita dokáže dať tvrdé rany aj najhúževnatejším optimistom.

Poliakom dochádzali peniaze aj nervy. Preto prijali ponuku inej spoločnosti a všetky aktíva so značkou Legnava jej predali. Noví majitelia už o fľaškovaní na Slovensku ani neuvažovali.

Veď prečo, keď majú svoju modernú fabriku, vlastný trh a vodu stačí podzemnými rúrami popod rieku Poprad dopraviť do Poľska? Necelý kilometer potrubia ich vyjde lacnejšie než výstavba novej plniarne - takmer o tri milióny eur!

Dedina zomiera

Legnava je takmer na konci sveta. Trochu života sa vráti do opustených uličiek len v letných mesiacoch vďaka chalupárom a poľským turistom. Z päťdesiatich ôsmich obyvateľov sú pod hranicou dôchodkového veku len piati či šiesti. Pred časom tu mali aj školopovinné dieťa, ale to už odišlo na strednú.

Dedina vymiera napriek krásam okolitej prírody či smiešnym cenám za domčeky, pohybujúcim sa okolo šesťtisíc eur. Niet roboty, niet ľudí. Pri ceste k obecnému úradu stretávame len staršieho Poliaka, ktorý sa sem omylom zatúlal z liečebného ústavu v Muszyne, a tetu Elenu, osemdesiatničku, ktorá sa stará o pomník padlým hrdinom.

Okrem nej v obci robí ešte jeden nezamestnaný na aktivačných prácach. Ostatní dochádzajú do okolitých miest alebo do zahraničia. „Áno, mala tu byť plniareň minerálnej vody. Plánovali ju už pred dvanástimi rokmi. Ja som vtedy v Legnave nebýval. Keď som prevzal úrad, už bolo rozhodnuté, že všetko pôjde do Poľska,“ hovorí starosta Mikuláš Kundrát.

Tiež je mu čudné, že svoju vodu nedokážeme predávať sami. „Ľudia projektu verili, popredali svoje parcely, dúfajúc, že sa u nás vytvoria pracovné miesta.“

Problém nastal, keď investori začali uvažovať, ako minerálku z obce transportovať. Okolitá cestná sieť bola - a zostala - nevyhovujúca. Plánovaný most cez rieku skončil pri projektovej dokumentácii na Prešovskom samosprávnom kraji. A dnes, keď všetci mladí zutekali, by sa tam asi ani nemal kto zamestnať.

Mladí by sa vraj vrátili

Obyvatelia obce si však zväčša myslia, že ak by sa nápad Poliakov zrealizoval, o zamestnancov by núdza nebola. „Prameň je u nás, voda sa však bude posielať do Poľska a ľudia z toho nič nebudú mať,“ hovorí tunajší rodák Ján Krempaský. Myslí si to aj jeho sused Mikuláš Valčák. „Voda by mala zostať u nás. Nech ju predávajú naši,“ pridáva sa.

„Keď sme sa o plánoch pred rokmi dozvedeli, tešili sme sa. V Ľubovni práve skončila skrutkáreň, povedali sme si, že tu aspoň bude robota.“

Obaja priznávajú, že infraštruktúra v okolí Legnavy je žalostná. Spomínajú na časy, ešte za komunistu, keď im cestu chceli rozšíriť, ale starí gazdovia nechceli ani za nič predať časť svojich pozemkov. Tak majú teraz jednoprúdovku, kde sa ledva obídu dve vozidlá. „Pred časom tu visela tabuľa, že cesta sa má zase stavať. Ale nič sa nestalo. Iba tabuľa zmizla,“ dodávajú s trpkým úsmevom.

Na ulici stretávame jedného z obecných poslancov. Napriek svojej funkcii odmieta prezradiť meno, názorom sa však netají: „Je to škoda. Nebojím sa, že by nemali zamestnancov. Ak by boli pracovné príležitosti, ľudia by sa vrátili.“

Most v oblakoch

Za legnavským projektom takmer od počiatku stojí slovenský podnikateľ Pavol Kacvinský. Práve on presvedčil tunajších ľudí a založil dcérsku spoločnosť poľskej firmy, ktorá sa mala starať o všetky aktivity v súvislosti s čerpaním, predajom i distribúciou miestnej minerálnej vody. Tiež mal spočiatku veľké oči. Rokmi však z ideálov vytriezvel.

Veď len výkup pozemkov pre plánovanú plniareň, vrty a vedenie potrubia boli hotová kalvária. Ukazuje nám plány obce, kde sú zakreslené pozemky všetkých vlastníkov. Vrátane neznámych. Pásik vedľa pásika. Kus po kuse skupoval od tých, ktorí boli ochotní predať. A hoci ponúkal slušnú sumu, našli sa takí, čo sa zaťali.

„Nemohli sme vyberať najideálnejšie trasy, ale v prvom rade riešiť ,kúpiteľnosť‘ pozemkov.“ Kalvária sa však neskončila. Zistili, že cesty šírkou ani nosnosťou neumožňujú kamiónovú dopravu. Šancou bol iba most do Poľska, ktorý mal byť financovaný z prostriedkov Európskej únie určených na cezhraničnú spoluprácu a umožnil by prístup k použiteľným komunikáciám.

Ibaže táto šanca bola od začiatku pochybná. Ako nám totiž tvrdí predseda dopravnej komisie Prešovského samosprávneho kraja Peter Sokol, finančné prostriedky sú určené na pohraničnú oblasť od Popradu až po Medzilaborce. A každý projekt podlieha schváleniu oboch krajín.

„Most bol skutočne pred siedmimi rokmi schválený a je pripravená aj projektová dokumentácia, prednosť však dostali zaujímavejšie akcie. Napríklad dopravné prepojenie Pieninských národných parkov či frekventované vozovky spájajúce poľské a slovenské lokality,“ hovorí.

Dodáva, že v súčasnosti je v legnavskej lokalite na spadnutie výstavba lávky pre peších a cyklistov. Most určený pre automobilovú dopravu bude závisieť od rozhodnutia monitorovacieho výboru.

Najlogickejšia možnosť

Poľská spoločnosť ešte urobila posledný pokus a začala plánovať výstavbu plniarne na poľskom území. To už však prišla ponuka od poľského lídra na trhu s minerálnymi vodami, a tak Legnavu predala. Vrátane slovenskej dcérskej spoločnosti. Od tej chvíle sa už uvažovalo len o potrubí do existujúcej plniarne.

Pavol Kacvinský je presvedčený, že je to najlogickejšia možnosť. „V Legnave postavíme úpravňu vody, tá poputuje do Poľska, kde sa nafľaškuje, a následne sa časť produkcie bude expedovať na Slovensko,“ vysvetľuje.

„Povedzme si na rovinu, Poliaci by na tom zarábali aj tak, keďže sú od začiatku väčšinoví majitelia spoločnosti. Slováci z toho budú mať poplatky za čerpanie vody, dane z podnikateľskej činnosti, odvody obci...“ A prečo Poliakom tak veľmi záleží na našej minerálke? Nie, nie je nijako extra výnimočná, iba dobre chutí.

Dôvod je iný. „Minerálne vody u nás a v Legnave sú zložením prakticky porovnateľné,“ vysvetľuje viceprezident poľskej spoločnosti, ktorá ju dnes vlastní, Ryszard Mosur. „Zdroje majú, žiaľ, jednu spoločnú vlastnosť. Sú málo výdatné. Práve preto máme záujem aj o tie slovenské. Aby sme mohli zvýšiť produkciu.“

V úpravni na Slovensku bude Legňanka zbavená nadbytku železa a mangánu. Takže pracovné príležitosti sa vytvoria aj u nás. Hoci len päť či šesť. „Podstatné však je, že všetky práce na našom území boli a budú v réžii našich firiem, pracovné sily sú z obce a jej okolia a vodu bude na Slovensku distribuovať slovenská spoločnosť,“ uzatvára Pavol Kacvinský.

„Žiada sa dodať, že časť produkcie, ktorá poputuje do poľských obchodov, nás nemusí trápiť. Náš trh je kvalitnými minerálkami nasýtený.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní