Otec namiesto syna: Juraj Ondrejčák si verdikt Najvyššieho súdu nevypočul osobne, jeho otec však na vyhlásení rozsudku nechýbal, vpravo.

Na súde s piťovcami tiekli slzy, Ondrejčák môže byť na slobode skôr

Najvyšší súd právoplatne rozhodol - piťovci idú za mreže. Ich šéfovi Jurajovi Ondrejčákovi však hrozí ďalšia obžaloba.

Ich posledné kroky mimo väzenského areálu viedli zo zadnej brány Najvyššieho súdu do vozidla určeného na prevoz obžalovaných a odsúdených.

Ďalšia možnosť slobodne sa rozhliadnuť po svete sa členom obávaného zločineckého gangu piťovcov len tak rýchlo nenaskytne. Najvyšší súd ich totiž právoplatne poslal na desiatky rokov za mreže. A urobil tak bodku za kauzou, ktorú v novembri 2011 odštartovalo ráno v bratislavskej mestskej časti Lamač.

Desiatky policajných kukláčov za pomoci vrtuľníka vtedy vtrhli do rodinného domu pripomínajúceho nedobytnú pevnosť. Lapali Juraja Ondrejčáka, alias Piťa, ktorý viedol najmilitantnejšiu organizovanú skupinu na Slovensku.

Hoci ešte pred čosi vyše pol druha rokom bol Piťo podľa vlastných slov „v pohodičke“, na vyhlásení právoplatného verdiktu chýbal. Svojho času neohrozeného šéfa zločineckej skupiny skolila chrípka, a tak sa možno iba dohadovať, či je „v pohodičke“ aj po tom, ako mu súd vymeral šestnásťročný trest a rozhodol o prepadnutí majetku.

Čítajte viac:

Šéf piťovcov ide do basy: Ondrejčák dostal 18 rokov!

Expresne rýchlo

Prípad, v ktorom na začiatku figurovalo osemnásť obvinených, sa vzhľadom na slovenské pomery podarilo uzavrieť expresne rýchlo. Od zadržania členov mafiánskej skupiny po ich právoplatné odsúdenie ubehli tri roky, pričom za úspech hodno považovať aj skutočnosť, že väčšina z nich nadobro skončila za mrežami.

Nik sa nedostal na slobodu pre náhodné pochybenie kompetentných, aj medzi sudcami panovala vzácna zhoda právneho názoru. Najvyšší súd síce upravoval tresty určené Špecializovaným trestným súdom - vo väčšine ich mierne znižoval.

Predseda senátu však konštatoval, že „bolo preukázané, že obžaloba bola dôvodná a že existencia zločineckej skupiny tu reálne bola.“ Inými slovami, podarilo sa preukázať, že zločinecká skupina piťovcov reálne existovala.

Plač v sieni

Vyhlásenie verdiktov nad piťovcami si nenechali ujsť desiatky ľudí. Nechýbali medzi nimi ani rodinní príslušníci obžalovaných, vrátane Piťovho otca. Keď predseda senátu vyhlasoval vyše dvadsaťročné tresty, príbuzní odsúdených nedokázali zadržať vzlyky. Po dvadsaťdva rokov v najprísnejšej väznici vyfasovali Igor Dvorský a Adam Štefunko, pôvodne odsúdení na dvadsaťštyri rokov.

Miroslav Abrahám a Matej Baričiak si za mrežami posedia dvadsaťjeden rokov. Aj im Najvyšší súd znížil trest o dva roky. Pri pohľade na dátumy narodenia uvedených pánov to vyzerá, že na slobodu sa dostanú temer v dôchodkovom veku.

V hre je aj majetok

Zníženia trestu sa dočkal aj Juraj Ondrejčák, ktorý si namiesto osemnástich rokov odsedí šestnásť. Piťo pritom žiadal oslobodenie spod obžaloby, lebo sa, ako inak, cíti úplne nevinný. Jeho advokát Ondrej Mularčík komentoval verdikt súdu slovami, že „spoločenská objednávka prevýšila zákon a právo“.

Vodca skupiny sa môže dostať na slobodu po odpykaní troch štvrtín trestu, čo je o dvanásť rokov. Pretože sa však do celkového výpočtu ráta aj čas strávený za mrežami pred vyrieknutím právoplatného rozsudku, čo sú v prípade Ondrejčáka zhruba tri roky, svojich blízkych by mohol vyobjímať už v roku 2023.

Bude mať 46 rokov, teda žiadny vetchý starec, ktorého sa už viac netreba báť. Otázne je, kde tých svojich blízkych bude hľadať. Najvyšší súd totiž v prípade Piťa potvrdil trest Špecializovaného trestného súdu týkajúci sa prepadnutia majetku.

V minulosti sme už informovali, že podľa oficiálnych zistení mohol Ondrejčák pred zatknutím disponovať majetkom v hodnote prevyšujúcej dva milióny eur. Na jeho meno bol zapísaný byt v historickom centre Bratislavy i pozemky v obci Donovaly pri Banskej Bystrici.

Patrila mu aj polovička nedobytnej vily v Lamači či dvoch bytov v novostavbe v rovnakej bratislavskej mestskej časti. Uvedené nehnuteľnosti vlastní spolu s exmanželkou Martinou.

Samostatne má Ondrejčák v katastri zapísaných 476 štvorcových metrov viníc a 3 670 štvorcových metrov záhrad, ktoré sa tiež nachádzajú v Lamači. Okrem nehnuteľností vlastní aj niekoľko luxusných áut rôznych značiek. Rád sa vozieval na Bentley Continental GT Speed či Mercedese G, no občas prevetral aj vzácne historické vozidlá.

Čítajte viac:

Príde Piťo o milióny? Súd mu uložil aj trest prepadnutia majetku

Fiktívni veritelia?

Po potvrdení verdiktu o prepadnutí majetku sa novým vlastníkom Ondrejčákovho majetku stáva štát. A hoci by s tým už nemali byť také problémy ako v prípade bývalého šéfa nebankových subjektov Vladimíra Fruniho, keď úrady v roku 2006 nie celkom vedeli, ako postupovať, ani tentoraz nepôjde o jednoduchú záležitosť.

Ako nám pred časom vysvetlila odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, vzhľadom na problémy spojené s trestom prepadnutia majetku bola 1. septembra 2010 prijatá novela Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá stanovila, že celá záležitosť sa spravuje zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

Znamená to, že len čo sa rozhodnutie súdu o prepadnutí majetku stane právoplatným, vec sa odošle príslušnému konkurznému súdu. Ten ustanoví vo veci takzvaného dočasného správcu. V zásade je to obvodný úrad, ktorý zabezpečí súpis majetku. Zároveň je zodpovedný za to, že majetok nebude chátrať a nebude možné s ním manipulovať.

Všetky náklady spojené s uvedenými úkonmi sa postupne odpočítajú z ceny prepadnutého majetku. Pretože sa však v konkurznom konaní, a teda aj v prípade prepadnutia majetku postupuje tak, že najskôr musia byť uspokojené požiadavky veriteľov odsúdeného, nie je vylúčené, že Piťo v skutočnosti o nič nepríde.

Odkedy sa objavila správa, že by Ondrejčák mohol na základe rozhodnutia súdu prísť o majetok, jeho ľudia údajne dumajú, ako tomu zabrániť. Princíp by mal byť jednoduchý. Vytvoria sieť pomyselných veriteľov, ktorým Ondrejčák akože dlhuje peniaze, a tí sa štátu prihlásia o svoje pohľadávky.

Ak by aj bolo komusi podozrivé, prečo sa doteraz neozvali, vysvetlenie je jednoduché - báli sa a strach im zviazal ústa. Po právoplatnom rozsudku je predsa len jednoduchšie byť odvážny. Odrejčák pritom nie je sám, kto by mal prísť o majetok. Chudobní by z basy mali vyjsť aj ďalší šiesti jeho kumpáni. Ak sa ani v ich prípadoch nezjavia príliš blízki veritelia.

Úkladná vražda

Ondrejčák si však môže v base posedieť oveľa dlhšie. Podľa našich informácií je na spadnutie jeho obžaloba v prípade prípravy úkladnej vraždy. Piťo sa chcel údajne začiatkom leta 2011 zaujímavým spôsobom, verejnou popravou, zbaviť bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Michala Hrbáčka.

Dôvodom mali byť ich vzájomné nezhody a dokazovanie si moci. Proti Ondrejčákovi má v tejto veci vypovedať aj jeden z jeho bývalých komplicov. Ak bude obžalovaný a súd ho uzná za vinného, môže mu uložiť až doživotný trest.

Koľko dostali

Igor Dvorský - 22 rokov, prepadnutie majetku Adam Štefunko - 22 rokov, prepadnutie majetku Miroslav Abrahám - 21 rokov, prepadnutie majetku Matej Baričiak - 21 rokov, prepadnutie majetku Juraj Ondrejčák - 16 rokov, prepadnutie majetku Martin Padúch - 10,5 roka, prepadnutie majetku Peter Bolla - 7 rokov Matej Šalaga - 7 rokov Tomáš Bielovič - 6 rokov, prepadnutie majetku Andrej Očenáš - 5 rokov Tomáš Králka - 4,5 roka Ladislav Antal - 3,5 roka Miroslav Cisár - 32 mesiacov Antonín Topercer - rok podmienečne

Spod obžaloby boli ešte na Špecializovanom trestnom súde oslobodení štyria obžalovaní, Najvyšší súd rozsudok v tejto časti nemenil.

Kto sú piťovci

Skupina piťovcov sa začala formovať koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pôsobila v bratislavskom Lamači. Jej členovia boli vojensky organizovaní a známi používaním terénnych automobilov značky Mercedes G.

Juraja Ondrejčáka spolu s ďalšími mužmi zadržali v novembri 2011 pri najväčšej policajnej akcii v slovenskej histórii, počas ktorej asistoval okrem kukláčov a vyše troch stovák policajtov vrtuľník. Súdne pojednávanie sa začalo vlani v auguste prečítaním dvadsaťosemstranovej obžaloby.

Pred súd sa vtedy postavilo osemnásť mužov, ktorí boli obžalovaní z devätnástich skutkov. Vyšetrovací spis mal dvadsaťjeden zväzkov s vyše sedemtisíc stranami. Podľa obžaloby gang pôsobil v bratislavskom Lamači, ale aj v Trnavskom a Nitrianskom kraji. V prevažnej miere sa venoval obchodom s drogami a vyberaniu výpalného.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].